Slováci sa pýtajú na lacnejšie letenky: Koniec vojny v Hormuze stlačil ceny ropy, kedy príde zlacňovanie?

Keď Spojené štáty a Irán tento víkend oznámili rámcovú dohodu o ukončení štvormesačnej vojny a opätovnom otvorení Hormuzského prielivu, ceny ropy reagovali okamžitým poklesom. Brent zlacnel približne na 83 dolárov za barel. Pre letecký priemysel však podľa odborníkov návrat k bežným podmienkam nebude taký rýchly.

Hoci cestujúci by nemali očakávať okamžité zníženie cien cestovného, ​​trvalý pokles cien ropy by mohol nakoniec pomôcť stabilizovať ceny leteniek na medzinárodných trasách.

Prečo letenky nezlacnejú okamžite

Letecké spoločnosti si zvyčajne kupujú palivo vopred, postupne upravujú svoje letové poriadky a ceny leteniek sa vo veľkej miere odvíjajú od dopytu, čo znamená, že nižšie ceny ropy a leteckého paliva sa môžu prejaviť v cenách komerčných letov až po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch.

„Myslím si, že je nepravdepodobné, že by sme sa toto leto dočkali poklesu alebo zníženia nákladov na lietanie,“ uviedol pre agentúru AP Brett House, ekonóm, ktorý vyučuje na Columbia Business School.

Podľa Gordona Hoa, profesora na obchodnej škole University of Southern California, by medzi prvými zmenami, ktoré by mohli pocítiť cestujúci, mohli byť zrušenie alebo zníženie palivových príplatkov. Tie viaceré letecké spoločnosti mimo USA zaviedli v reakcii na prudký rast cien palív počas konfliktu. „Spotrebitelia sa budú pýtať: Počkajte chvíľu, prečo mi ešte stále účtujete palivový príplatok?“ uviedol pre AP Ho.

Je vojna s Iránom naozaj na konci? Experti vysvetľujú, o čo v dohode ide a prečo Trumpov optimizmus spochybňujú

Ešte pred útokmi USA a Izraela na Irán, 27. februára, sa severomorská ropa Brent obchodovala približne za 72,5 dolára za barel. Po eskalácii konfliktu jej cena postupne rástla a na prelome apríla dosiahla vrchol 126,4 dolára za barel, čo bola najvyššia úroveň od roku 2022. Po oznámení rámcovej mierovej dohody však nasledoval prudký obrat a v utorok ráno Brent klesol približne na 82 dolárov za barel, čo predstavuje pokles približne o tretinu oproti vojnovému maximu.

Aj analytici americkej investičnej banky J.P. Morgan podľa Reuters uviedli, že pokles cien leteckého paliva by mohol v blízkej budúcnosti podporiť hospodárenie leteckých spoločností. Zároveň však očakávajú, že ceny ropy zostanú v strednodobom horizonte relatívne vysoké.

Predvídateľnejšia letecká doprava nad Blízkym východom

Prípadný prínos mierovej dohody sa však nemusí prejaviť len v cenách paliva. Konflikt počas uplynulých mesiacov prinútil viaceré letecké spoločnosti meniť letové trasy, pozastaviť niektoré spojenia alebo sa z bezpečnostných dôvodov vyhýbať časti vzdušného priestoru nad Blízkym východom.

Ak sa prímerie podarí udržať, dopravcovia by mohli postupne obnoviť kratšie a efektívnejšie trasy. To by znížilo prevádzkové náklady, spotrebu paliva a zároveň zlepšilo spoľahlivosť letových poriadkov na linkách medzi Európou, Áziou, Afrikou a krajinami Perzského zálivu.

Blízky východ pritom patrí medzi najdôležitejšie uzly svetovej leteckej dopravy. Cez tamojší vzdušný priestor a prestupné letiská každoročne prechádzajú milióny cestujúcich na diaľkových linkách, preto má stabilizácia regiónu význam nielen pre miestnych dopravcov, ale aj pre globálnu leteckú sieť.

Najväčšou prekážkou už nie je ropa, ale kapacita

Podobné dôsledky konflikt priniesol aj pre leteckú nákladnú dopravu. Výpadky kapacít a presmerovanie letov výrazne zasiahli aj prepravu tovaru medzi Európou, Áziou a Blízkym východom.

Dopady prímeria na leteckú dopravu analyzovala aj spoločnosť Xeneta, ktorá sa špecializuje na trh leteckej nákladnej dopravy.

Jej riaditeľ pre leteckú prepravu Niall van de Wouw upozorňuje, že konflikt od začiatku výrazne obmedzil dostupnú kapacitu na trasách vedúcich cez Blízky východ. Obnovenie letov cez tamojší vzdušný priestor by preto mohlo zmierniť tlak na preťažené letecké koridory a postupne prispieť aj k poklesu cien leteckej nákladnej dopravy.

„Toto bol od začiatku problém so zásobovaním. V momente, keď letecké spoločnosti začnú zvyšovať počet letov cez vzdušný priestor Blízkeho východu, bude to vyvíjať menší tlak na existujúcu kapacitu a vytvorí sa tlak na znižovanie cien,“ uviedol van de Wouw.

Podľa údajov spoločnosti Xeneta sa dôsledky vojny výrazne prejavili aj na cenách leteckej nákladnej dopravy. V týždni končiacom 5. apríla vzrástli spotové sadzby medzi Južnou Áziou a Európou o 105 %. Výrazné zdraženie zaznamenali aj ďalšie kľúčové trasy – z Európy na Blízky východ o 87 %, z Južnej Ázie na Blízky východ o 84 %, z Južnej Ázie do Severnej Ameriky o 82 % a z Juhovýchodnej Ázie do Európy o 72 %.

zdroj: TASR/AP

Pretrvávajúca geopolitická neistota

Wouw zároveň rovnako upozorňuje, že hoci pokles cien leteckého paliva vytvára priestor na zlacňovanie dopravy, návrat k stavu spred konfliktu nebude okamžitý. Odhaduje, že úplná obnova letových kapacít môže trvať jeden až dva mesiace, pričom dopravcovia budú pri obnovovaní spojení postupovať opatrne. Dôvodom je pretrvávajúca geopolitická neistota, opatrnosť poisťovní aj potreba získať späť dôveru cestujúcich.

„Dopravcovia sa nebudú ponáhľať so znižovaním sadzieb, keďže prímerie je len dočasné a geopolitická situácia zostáva neistá,“ uzavrel van de Wouw.

Letecké spoločnosti tak budú v najbližších týždňoch sledovať nielen ceny paliva a obnovovanie letových koridorov, ale aj to, či sa podarí udržať prímerie. Práve od toho bude závisieť, či sa stabilizujú aj globálne energetické a dopravné trhy.

Ani otvorenie Hormuzu nevráti trhy okamžite do normálu

Ani podpis memoranda, ktorý je naplánovaný na piatok 19. 6. automaticky neznamená koniec ekonomických dôsledkov konfliktu. Ako vo svojom komentári pre Startitup upozorňuje slovenský diplomat a expert na energetiku Urban Rusnák, najväčší výpadok dodávok ropy v moderných dejinách nemožno odstrániť zo dňa na deň.

Rusnák vo svojom komentári tvrdí, že návrat k stabilite nebude závisieť len od politickej dohody, ale aj od obnovenia bezpečnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, opravy poškodenej energetickej infraštruktúry a návratu dôvery obchodníkov a poisťovní. Kým sa tieto podmienky nenaplnia, dodávky energií sa budú obnovovať len postupne.

Práve nasledujúcich približne 60 dní podľa neho ukáže, či memorandum predstavuje skutočný začiatok stabilizácie, alebo iba dočasné prímerie pred ďalšou eskaláciou.

Podobne situáciu hodnotí aj Landon Derentz, viceprezident pre energetiku a infraštruktúru v Atlantic Council a bývalý riaditeľ pre energetiku v Bielom dome počas prvej Trumpovej administratívy. Upozorňuje, že energetické trhy fungujú predovšetkým na dôvere a predvídateľnosti. Ak by sa prímerie opakovane prerušovalo, narúšalo lodnú dopravu alebo viedlo k ďalším útokom na energetickú infraštruktúru, návrat dodávok sa podľa neho opäť spomalí a riziková prirážka v cenách ropy zostane vysoká.

Hoci trhy na správy o dohode reagovali poklesom cien ropy, Derentz upozorňuje, že ceny sú stále výrazne vyššie ako na začiatku roka. Geopolitická prémia podľa neho nezmizne, kým sa neobnoví dôvera v stabilitu regiónu a nedoplnia sa výrazne oslabené komerčné aj strategické zásoby ropy.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta