Trump ohlásil koniec vojny s Iránom slovami: „Nech ropa tečie“. Experti však varujú pred krutým precitnutím

„Nech ropa tečie!“ Týmito slovami v nedeľu večer americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty dosiahli dohodu o ukončení vojny s Iránom po viac ako sto dňoch a otvorení Hormuzského prielivu. Krátko nato iránski predstavitelia potvrdili, že obe strany finalizovali memorandum o porozumení (MOU), ktoré by odstránilo americkú námornú blokádu iránskych prístavov a predĺžilo by súčasné prímerie.

Washington a Islamabad uviedli, že dohoda mala byť podpísaná v piatok 19. júna vo Švajčiarsku. Obsah dohody, ktorá nasleduje po týždňoch napätých rokovaní a pravidelných Trumpových hrozbách nových nepriateľských akcií, ak Irán nedosiahne dohodu, však zostal nejasný.

Mnohé kľúčové detaily zostávajú neznáme a viaceré otázky zatiaľ nemajú odpoveď. Pozreli sme sa preto nielen na to, čo o dohode vieme dnes, ale aj na to, ako ju hodnotia bezpečnostní, geopolitickí a energetickí experti a čo môže priniesť regiónu aj svetovým trhom v nasledujúcich týždňoch.

Čo zatiaľ vieme

Iránska tlačová agentúra Mehr informovala, že USA uvoľnia Iránu zmrazené aktíva v hodnote 12 miliárd dolárov pred začiatkom rokovaní.

Citovala 14-bodové „memorandum o porozumení“ medzi oboma krajinami, ktoré podľa nej stanovuje „uvoľnenie 24 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych aktív počas 60-dňového rokovacieho obdobia,“ ktoré začína po podpísaní memoranda o porozumení.

Trumpova administratíva sa bezprostredne nevyjadrila k detailom dohody, ktorá by mohla byť kontroverzná, keďže USA sa snažia ukončiť jadrové ambície Teheránu a vysporiadať sa so zásobami vysoko obohateného uránu, o ktorých sa predpokladá, že boli minulý rok zničené americkými útokmi.

Vysoký iránsky predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že podľa návrhu dohody sa Irán zaviaže nevyrábať ani nezískavať jadrové zbrane a zdržať sa ďalšieho obohacovania uránu a rozširovania svojich jadrových zariadení.

„Nech tečie ropa!“ USA a Irán uzavreli mier, Trump hlási otvorenie Hormuzského prielivu

Rokovania komplikujú rozpory medzi Washingtonom a Teheránom

Trump podľa The Guardian trval na tom, že ak Irán nedosiahne konečnú jadrovú dohodu s USA, obnoví vojenské útoky na Teherán alebo urobí z USA „strážcu Blízkeho východu“ výmenou za 20 % príjmov regiónu.

Obe strany majú protichodné požiadavky a konanie komplikuje tlejúci konflikt v Libanone, kde pokračujú útoky medzi Hizballáhom a Izraelom.

Niektorí politici, ako napríklad republikánsky senátor Lindsey Graham, vyjadrili obavy z rozdielneho obsahu dokumentov medzi americkým a iránskym rokovacím tímom.

Ako dohodu vnímajú experti: Memorandum odkladá najťažšie rozhodnutia

Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom podľa odborníkov nerieši najdôležitejšie sporné otázky, ako sú iránsky jadrový program, budúcnosť sankcií, bezpečnosť Hormuzského prielivu či dlhodobé bezpečnostné záruky. Skôr vytvára rámec pre ďalšie rokovania než konečné riešenie konfliktu.

Podobne situáciu hodnotí aj Nate Swanson, bývalý riaditeľ pre Irán v Národnej bezpečnostnej rade USA a súčasný riaditeľ projektu Iránskej stratégie v think tanku Atlantic Council. Podľa neho sa okolo memoranda zatiaľ viac diskutuje, než sa pozná jeho skutočný obsah. Kľúčové preto bude sledovať tri otázky – čo memorandum reálne prináša, čo sa ním obe strany snažia dosiahnuť a či dokáže zabrániť návratu ozbrojeného konfliktu.

Swanson upozorňuje, že podľa doteraz zverejnených informácií ide o približne 14-bodový plán, ktorý predovšetkým formalizuje súčasné prímerie a vytvára priestor na ďalšie rokovania. Očakáva, že môže dočasne znížiť napätie a obnoviť námornú dopravu, zároveň však nerieši najspornejšie otázky vrátane budúcnosti iránskeho jadrového programu, režimu sankcií ani mechanizmov fungovania Hormuzského prielivu.

Druhá fáza bude oveľa náročnejšia

Práve druhá fáza rokovaní bude podľa neho oveľa náročnejšia. Upozorňuje, že vo všetkých troch krajinách – Spojených štátoch, Iráne aj Izraeli – existujú silné politické skupiny, ktoré môžu akúkoľvek komplexnejšiu dohodu zablokovať alebo výrazne oslabiť.

Analytik zároveň pripomína, že Spojené štáty budú musieť vytvoriť nový systém kontroly a overovania iránskeho jadrového programu a nájsť riešenie pre zložitú sieť amerických sankcií. Na druhej strane neočakáva, že iránsky najvyšší vodca Modžtaba Chameneí bude ochotný pristúpiť na rozsiahle ústupky vzhľadom na hlbokú nedôveru voči Washingtonu.

Swanson preto varuje, že samotné memorandum nebude bez následnej dohody dlhodobo udržateľné. „Medzi ambíciami načrtnutými v memorande a tým, čo sa napokon objaví v konečnej dohode, bude pravdepodobne významný rozdiel,“ uzatvára.

Prímerie môže byť len prestávkou pred ďalším konfliktom

Kylie Moore-Gilbertová, expertka na blízkovýchodnú politiku, ktorá strávila viac ako dva roky v iránskom väzení, v rozhovore  v rozhovore pre austrálsku agentúru Associated Press tiež uviedla, že prerušenie bojov bude pravdepodobne dočasné kvôli nevyriešeným sporným bodom. Píše The Guardian.

Dohoda sa podľa nej nezaoberala ambíciami Teheránu vyvinúť jadrové zbrane, využívaním zástupcov v regióne, jeho raketovým programom a porušovaním ľudských práv.

„Ani jeden dôvod pre vojnu, ktorý Trumpova administratíva označila nebol vyriešený,“ povedala.

Všetky tieto sporné body podľa nej pretrvávajú a môžeme očakávať, že Islamská republika bude pokračovať vo svojej neústupnosti a bude sa brániť dosiahnutiu akejkoľvek dohody alebo dojednania v týchto bodoch. „Toto len odkladá cestu k ďalšiemu konfliktu.“

Vojna podľa expertov neposilnila diplomaciu, ale tvrdú líniu v Iráne

Ďalší pohľad ponúka Victoria J. Taylor, riaditeľka Iniciatívy pre Irak v Atlantic Council a bývalá zástupkyňa námestníka amerického ministra zahraničných vecí pre Irak a Irán. Dohodu označuje za pravdepodobne najlepší výsledok, ktorý bolo možné po viac než sto dňoch bojov dosiahnuť, zároveň však upozorňuje, že podobný výsledok sa možno dal dosiahnuť aj diplomatickou cestou bez vojenského konfliktu.

Podľa Taylor síce Trumpova administratíva oslabila významnú časť iránskych vojenských kapacít a zlikvidovala viacerých vysokopostavených predstaviteľov režimu, zo strategického hľadiska však vojna nesplnila svoje hlavné ciele. Iránsky režim zostal pri moci a podľa nej sa dokonca posilnili pozície jeho najtvrdšieho krídla. Namiesto odradenia od jadrového programu mohol konflikt Teherán presvedčiť, že práve jadrové odstrašenie predstavuje najspoľahlivejšiu záruku jeho prežitia.

Analytička upozorňuje aj na ďalší významný dôsledok. Hoci memorandum počíta s opätovným otvorením Hormuzského prielivu, Irán podľa nej ukázal, že jeho hrozby uzavretím jednej z najdôležitejších svetových obchodných tepien nemožno podceňovať. Teherán tým podľa nej získal silný nástroj ekonomického a geopolitického tlaku, ktorý môže využívať aj v budúcich krízach.

Taylor zároveň varuje, že súčasné memorandum je skôr začiatkom než koncom diplomatického procesu. „Existuje možnosť, že toto prímerie vydláždi cestu k trvalejšej dohode, pravdepodobnejšie však pôjde o dočasné a krehké porozumenie,“ uvádza. Podľa nej môže dohoda v optimistickom scenári oddialiť obnovenie vojny, no sama osebe nezaručuje dlhodobú stabilitu regiónu.

Ani otvorenie Hormuzu nevráti trhy okamžite do normálu

Ani podpis memoranda automaticky neznamená koniec ekonomických dôsledkov konfliktu. Ako vo svojom komentári pre Startitup upozorňuje bývalý diplomat Urban Rusnák, najväčší výpadok dodávok ropy v moderných dejinách nemožno odstrániť zo dňa na deň.

Bývalý slovenský diplomat a expert na energetiku Urban Rusnák vo svojom komentári upozorňuje, že návrat k stabilite nebude závisieť len od politickej dohody, ale aj od obnovenia bezpečnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, opravy poškodenej energetickej infraštruktúry a návratu dôvery obchodníkov a poisťovní. Kým sa tieto podmienky nenaplnia, dodávky energií sa budú obnovovať len postupne.

Práve nasledujúcich približne 60 dní podľa neho ukáže, či memorandum predstavuje skutočný začiatok stabilizácie, alebo iba dočasné prímerie pred ďalšou eskaláciou.

Podobne situáciu hodnotí aj Landon Derentz, viceprezident pre energetiku a infraštruktúru v Atlantic Council a bývalý riaditeľ pre energetiku v Bielom dome počas prvej Trumpovej administratívy. Upozorňuje, že energetické trhy fungujú predovšetkým na dôvere a predvídateľnosti. Ak by sa prímerie opakovane prerušovalo, narúšalo lodnú dopravu alebo viedlo k ďalším útokom na energetickú infraštruktúru, návrat dodávok sa podľa neho opäť spomalí a riziková prirážka v cenách ropy zostane vysoká.

Hoci trhy na správy o dohode reagovali poklesom cien ropy, Derentz upozorňuje, že ceny sú stále výrazne vyššie ako na začiatku roka. Geopolitická prémia podľa neho nezmizne, kým sa neobnoví dôvera v stabilitu regiónu a nedoplnia sa výrazne oslabené komerčné aj strategické zásoby ropy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie