Americko-iránske memorandum trvalý mier neprinesie, tvrdí bývalý diplomat z Teheránu: Dohoda stroskotá na Izraeli

Autor v rokoch 2020-2023 pôsobil ako konzul a ekonomický diplomat na Zastupiteľskom úrade SR v Teheráne. Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje redakcie. 

Hoci burzy na celom svete pozitívne reagujú na avizované podpísanie americko-iránskeho memoranda o porozumení, je zrejmé, že Trumpov sen o tvári „veľkého mierotvorcu“ na pamätníku Mount Rushmore sa rýchlo rozplýva. Biely dom, ako aj iránske vedenie prezentujú memorandum, ktorého výsledkom by malo byť 60-dňové prímerie určené na rokovania o detailoch implementácie 14 bodov do skutočnej mierovej dohody, ako svoje víťazstvo. Ak sa však pozrieme na to, v akej pozícii je dnes Irán, a ako text interpretujú Američania, realita „amerického triumfu“ dostáva vážne trhliny.

Izrael ako dôležitá strana konfliktu sa memorandom, a teda ani prímerím vyhláseným USA a Iránom, necíti byť nijako viazaný a dohodu na základe existujúceho memoranda explicitne vopred odmieta. Text memoranda sa nepáči ani veľkej časti amerických zákonodarcov a čelí ostrej kritike za „bezprecedentné ústupky“ Iránu. Spojenci USA v regióne budú taktiež znepokojení záväzkom Washingtonu stiahnuť vojenské sily z oblastí „bezprostredne“ obklopujúcich Irán, a preto už radšej pristupujú k bilaterálnym dohodám s Teheránom s cieľom kúpiť si bezpečnosť.

Je to skutočne víťazstvo Washingtonu?

Celý text memoranda bude zverejnený až po formálnom podpise v piatok, avšak iránska agentúra Mehr už zverejnila 14 základných bodov, ktoré by mala v zmysle dokumentu obsahovať budúca mierová dohoda:

Agentúra Mehr prirodzene prezentuje memorandum z iránskeho pohľadu. Napriek tomu sa pri pohľade na zverejnených 14 bodov len ťažko dá hovoriť o veľkom víťazstve Spojených štátov. Je jasné, že iránske vedenie bude mať oveľa jednoduchšiu úlohu predať dohodu domácemu publiku ako svoje víťazstvo, ak vôbec budú 60-dňové rokovania úspešne ukončené. Naopak, Trumpova administratíva čelí tvrdej kritike na domácej scéne už v zárodku rozhovorov. Balík na povojnovú obnovu iránskej infraštruktúry vo forme medzinárodného investičného fondu, do ktorého by mali USA a ich spojenci napumpovať podľa Reuters 300 miliárd USD, navyše silne pripomína „vojnové reparácie“, ktoré sa štandardne vyplácajú len víťazom.

Najväčšou hrozbou pre dohodu je Izrael

To, že Irán má v rukách silné tromfy, dokazuje aj bleskové vyplatenie prvých 3 miliárd USD zo sľúbených 10 miliárd zo strany Spojených arabských emirátov. Emiráty na základe bilaterálnej dohody zaplatili „výkupné za pokoj zbraní“, čo im nateraz zjavne vychádza.

Udržanie prímeria aspoň na 60 dní určených na ďalšie rokovania je navyše veľmi nepravdepodobné práve vzhľadom na pozíciu Izraela. Minister obrany Israel Katz, spoločne s premiérom Benjaminom Netanjahuom a krajne pravicovým ministrom pre národnú bezpečnosť Itamarom Ben Gvirom, reagovali na memorandum mimoriadne ostro. Izrael plánuje zostať na územiach, ktoré momentálne drží v južnom Libanone, v Gaze a Sýrii „na neurčito“. Akékoľvek memorandum medzi Washingtonom a Teheránom pre nich nie je záväzné, pretože Izrael nebol jeho súčasťou.

Je otázne, či bude Irán ochotný prehliadať pokračujúce operácie proti Hizballáhu a pokračovať v rokovaniach, keďže drží v rukách o čosi lepšie karty ako Američania. Irán trval na podmienke zastavenia bojov v Libanone v memorande zámerne. Teherán veľmi dobre vie, že Izrael útoky na Hizballáh len tak nezastaví. Ak bude Izrael v bojoch pokračovať, Irán získa perfektnú zámienku tvrdiť, že „Západ nedodržal slovo“, môže odmietnuť plnenie svojich jadrových záväzkov a zároveň pred arabským svetom vyjde ako ten, kto sa pokúsil Libanon brániť.

Teherán vstupuje do rokovaní zo silnej pozície

Vojensky sa konflikt dostal do patovej situácie. Hoci iránska ekonomika zaznamenáva výrazné straty v dôsledku sankcií a blokovania prístavov, krajina už roky funguje v režime „hospodárstva odporu“ zameraného prioritne na vnútorný trh a režim je ochotný tieto ekonomické straty znášať dlhodobo.

Ak by aj boli nadchádzajúce rokovania o detailoch komplexnej mierovej dohody úspešné, nemožno očakávať, že by Irán musel pristúpiť k väčším ústupkom, aké urobil v roku 2015 v dohode JCPOA, od ktorej USA neskôr odstúpili. Irán sa vtedy zaviazal okrem iného k prísnemu obmedzeniu obohacovania uránu na 15 rokov (do roku 2030), čo bude zrejme maximálnym stropom aj novej dohody. Zdá sa však, že nová zmluva sa absolútne nedotkne iránskeho raketového a dronového programu, ani podpory šiitských hnutí v zahraničí, ktoré pritom reálne predstavujú pre región oveľa bezprostrednejšiu hrozbu než samotný jadrový program.

zdroj: TASR/AP

Biely dom sa ponáhľa. V hre sú novembrové voľby

Za týmto prekvapivým diplomatickým zhonom Bieleho domu netreba hľadať náhly pacifizmus a ochotu ustupovať Iránu, ale chladný politický kalkul. USA totiž v novembri čakajú kľúčové voľby do Kongresu, v ktorých republikáni obhajujú mimoriadne tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte. Historický trend je neúprosný – strana úradujúceho prezidenta v týchto voľbách takmer vždy stráca miesta. Pre Trumpa je preto pokračujúca vojna na Blízkom východe predvolebnou nočnou morou, ktorá so sebou nesie riziko prudkého nárastu cien benzínu na amerických čerpacích staniciach, čo je pre amerického voliča tradične červené súkno. Rýchly podpis memoranda, upokojenie trhov a otvorenie Hormuzského prielivu majú Trumpovi priniesť aspoň krátkodobo body ako lídrovi, ktorý doma zariadil lacný benzín a vo svete mier. Zostáva dúfať, že to bude mier trvajúci aspoň do novembrových volieb.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie