„Mladým nechýbajú informácie, ale kontext.“ 17-ročný Adam založil projekt, ktorý spája študentov s diplomatmi z celého sveta

Dvaja šestnásťroční gymnazisti utekajú po Bratislave z jednej ambasády na druhú. V rukách držia niekoľko obálok. Nie sú to životopisy ani prihlášky na stáž. Sú to listy adresované veľvyslancom. Po škole majú len niekoľko hodín, kým sa zastupiteľské úrady zatvoria. Ak nestihnú úradné hodiny, budú musieť prísť znova.

Nemajú za sebou známu organizáciu ani silného partnera. Majú len nápad, že by sa študenti mohli rozprávať s ľuďmi, ktorí zastupujú svoje krajiny na Slovensku.

„Doteraz si pamätám, ako sme behali po Bratislave ako šialení a snažili sa stihnúť otváracie hodiny ambasád. Po škole sme ich chodili osobne doručovať,“ spomína na začiatky sedemnásťročný Adam, zakladateľ Model Conferences Slovakia (MCS). 

To, čo sa spočiatku javilo ako odvážny školský projekt, sa za niečo vyše roka zmenilo na najväčšiu študentskú neziskovú organizáciu svojho druhu na Slovensku. Dnes združuje viac ako 70 aktívnych dobrovoľníkov, spolupracuje s veľkou časťou ambasád a diplomatického zboru na Slovensku aj s Úradom splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

• Čo presvedčilo diplomatov, aby si našli čas na študentský projekt?
• Ktorí veľvyslanci ich počas rozhovorov prekvapili najviac a prečo?
• Prečo Adam Dacho odmieta pozvať do podcastu ruskú ambasádu?
• Čo podľa Adama Dacha mladým na Slovensku v skutočnosti chýba?
• Aká jednoduchá skúsenosť s britským veľvyslancom zmenila jeho pohľad na úspech?
• Akú radu dáva každému mladému človeku, ktorý má dobrý nápad, no bojí sa začať?

E-mail nestačí. Rozhodli sa pre listy

Projekt nevznikol len preto, aby prinášal rozhovory s veľvyslancami. Adam tvrdí, že mladým ľuďom dnes nechýbajú informácie, ale kontext. Vidia titulky o vojnách a medzinárodnej politike, no často nerozumejú, prečo konflikty vznikajú ani aký majú dosah na Slovensko. Rozhovory s diplomatmi preto vníma ako spôsob, ako tieto súvislosti priblížiť svojej generácii.

Na začiatku stáli dve otázky – ako osloviť ambasády a ako ich presvedčiť, aby si našli čas na rozhovor so študentmi. Adam s kolegom sa rozhodli, že namiesto bežných e-mailov pripravia pre každú ambasádu vlastný projektový návrh a osobne ho doručia.

„Väčšina ľudí pošle ambasáde e-mail. To je chyba. E-mail sa stratí alebo sa naň zabudne. My sme ku každej ambasáde pripravili projektový návrh a všetko sme osobne doručili.“ Ani potom však neočakávali okamžitú odpoveď.

Model Conferences Slovakia (MCS)

GALÉRIA+ 4

„Štandardne čakáme dva týždne, potom pošleme slušnú pripomienku a ak ani potom nepríde odpoveď, tak sa posunieme ďalej.“

Prvé pozitívne odpovede prišli zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Česka. Neskôr sa pridali ďalšie ambasády a organizácia dnes pripravuje nové rozhovory s diplomatickými predstaviteľmi ďalších krajín.

„Na začiatku sme si mysleli, že nedostaneme žiadne odpovede. Potom sme zistili, že diplomati sú často radi, keď sa môžu rozprávať s mladými ľuďmi.“ Postupne začal fungovať aj efekt odporúčaní.

„Keď nahráme rozhovor s jedným veľvyslancom, ostatní sa o tom dozvedia. Už nie sme neznáma skupina študentov.“

Podcast, v ktorom otázky kladú študenti

To, čo sa začalo niekoľkými listami adresovanými ambasádam, sa dnes zmenilo na pravidelný podcast. Adam však zdôrazňuje, že jeho cieľom nikdy nebolo robiť rozhovory pre diplomatov. Naopak, chce diplomaciu priblížiť mladým ľuďom, ktorí by sa s veľvyslancami za bežných okolností nikdy nestretli.

Každá epizóda preto začína osobným príbehom hosťa. Diplomati rozprávajú o tom, čo študovali, ako sa dostali do zahraničnej služby a v ktorých krajinách pôsobili. Až potom prichádzajú témy súvisiace s fungovaním ambasád či možnosťami štúdia a stáží.

Záver patrí otázkam od študentov.

„Veľakrát je diplomacia vnímaná ako niečo nedosiahnuteľné. Preto chceme, aby mali študenti možnosť položiť otázku človeku, s ktorým by sa inak pravdepodobne nikdy nerozprávali,“ vysvetľuje Adam.

Otázky pritom nepripravuje iba organizačný tím. Organizácia pravidelne oslovuje školy, dobrovoľníkov aj ľudí na sociálnych sieťach, aby navrhli vlastné témy. 

Každý veľvyslanec ho prekvapil niečím iným

Vybrať najzaujímavejšieho hosťa podľa neho nie je jednoduché.

„To je, akoby ste sa ma opýtali, ktoré dieťa mám najradšej,“ smeje sa. Na britského veľvyslanca Bilala Zahida spomína ako na človeka, ktorý otvorene rozprával o svojom pôsobení na Ukrajine počas vojny. Opisoval bezpečnostné opatrenia, nepriestrelné vesty či obrnené vozidlá, v ktorých sa diplomati pohybovali.

Francúzsky veľvyslanec Nicolas Suran podľa Adama prekvapil tým, že má slovenské korene a počas rozhovoru ponúkol množstvo silných výrokov o diplomacii. Na nemeckého veľvyslanca Dr. Thomasa Kurza si zase spomína pre jeho humor.

„Keď dostal svoje prvé pôsobisko v ugandskej Kampale, jeho prvá reakcia vraj bola: ,Kde to vlastne je?ʻ Bolo príjemné vidieť, že aj ľudia s takou kariérou vedia hovoriť úplne prirodzene.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska