„Je to len zmena stravy,“ myslia si turisti. Farmaceut z Dr. Max varuje, že Faraónova pomsta môže viesť ku kolapsu

Letná sezóna je v plnom prúde a s ňou spojené presuny do vzdialených destinácií. Pobyt v cudzine však popri oddychu prináša aj situácie, ktoré dokážu organizmus poriadne potrápiť.

Dovolenka v exotike sa mnohým Slovákom spája s obávanou „Faraónovou pomstou“. Hoci si väčšina z nás myslí, že ide len o prirodzenú reakciu tela na nové jedlo či koreniny, realita je iná. Farmaceut z lekárne Dr. Max v Martine, Jakub Ďurčík, upozorňuje, že vo väčšine prípadov ide o infekciu tráviaceho traktu, ktorú netreba podceňovať, pretože môže viesť k vážnym komplikáciám.

Rizikové krajiny a zdroje nákazy

Medzi destinácie, kde hrozí najvyššie percento rozvoja takzvanej cestovateľskej hnačky, patria destinácie ako India, Egypt, Thajsko, Mexiko, Indonézia či viaceré africké štáty. Európsky organizmus nie je prispôsobený tamojšiemu vlhkému podnebiu, vysokým teplotám, odlišným hygienickým štandardom ani pouličnej gastronómii. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že ich telo iba reaguje na nepoznané pokrmy.

„Ľudia si často myslia, že ide len o reakciu tela na nové jedlo. Vo väčšine prípadov je však cestovateľská hnačka dôsledkom infekcie tráviaceho traktu spôsobenej kontaminovanou vodou alebo potravinami,“ vysvetľuje Jakub Ďurčík, farmaceut z lekárne Dr. Max v Martine.

Infekciu najčastejšie vyvolávajú baktérie ako Salmonella, Escherichia coli či Shigella, pričom hrozbou býva aj zdanlivo bezpečné vopred nakrájané ovocie, pouličné jedlo dlho vystavené na pultoch či ľad v nápojoch z neovereného vodného zdroja.

Bezpečnejšie je konzumovať výhradne ovocie, ktoré sa dá vlastnoručne ošúpať, a žiadať drinky bez ľadu. Miestni obyvatelia tieto mikróby zvládajú bez problémov, pretože majú iné zloženie črevného mikrobiómu a sú na tamojšie prostredie dlhodobo adaptovaní.

Nebezpečenstvo straty dôležitých tekutín

Najzávažnejšiu hrozbu pri týchto stavoch nepredstavuje samotné časté vyprázdňovanie, ale masívny úbytok tekutín. Turisti často prioritne zháňajú medikamenty na zastavenie hnačky, no zabúdajú dopĺňať elektrolyty a minerálne látky.

„Pri dehydratácii nestrácame z tela len vodu, ale aj minerály a elektrolyty. Tie sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Ich nedostatok môže ovplyvniť činnosť srdca, obličiek a v krajnom prípade viesť až ku kolapsu,“ objasňuje farmaceut.

Prvotné signály odvodnenia sa prejavujú slabosťou, suchosťou slizníc a pier, závratmi či dezorientáciou, pričom v najväčšom ohrození sú deti, starší ľudia a pacienti, ktorí zároveň vracajú alebo majú horúčku. Počas horúčav pri mori by mal dospelý človek vypiť aspoň dva litre tekutín za deň, pri športe či obezite až 3,5 litra.

Tekutiny sa majú dopĺňať priebežne, nie až pri pocite smädu, a po každom kofeínovom či alkoholickom nápoji je nutné vypiť pohár čistej vody navyše. Ak ťažkosti trvajú viac ako dva dni, prípadne sa pridruží neutíchajúce vracanie, vysoká teplota, kŕče alebo krv a hlien v stolici, netreba čakať.

„Ľudia často čakajú príliš dlho a spoliehajú sa, že ťažkosti samé prejdú. Ak sa však objaví krv v stolici, vysoká horúčka alebo príznaky dehydratácie, treba vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr,“ upozorňuje Ďurčík.

Problémy s vyprázdňovaním a prevencia

Na cestách sa však vyskytuje aj opačná komplikácia v podobe zápchy, ktorú podmieňuje stres z cestovania, zmena obvyklého režimu, nové prostredie a slabý pitný režim. Ak sa stolica nedostaví tri dni, riešením je zaradenie vlákniny, ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, probiotík a pohybu, pričom pomôcť dokáže aj polhodinová prechádzka po pláži.

Pred odchodom do exotiky sa odporúča preventívne užívať probiotiká a do lekárničky pribaliť rehydratačné roztoky, antidiaroiká a balenú vodu na úvodné dni, keďže včasná prevencia rozhoduje o kvalite celej dovolenky.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie