Zubné náhrady môžu byť minulosťou: Vedci dokázali vypestovať úplne nový, živý zub s vlastnými nervami

Keď dnes človek stratí zub, tak najlepším riešením zväčša je implantát, mostík alebo protéza. Vedci však čoraz viac pracujú na novom projekte. Podľa Frontiers chcú namiesto náhradného zuba telu pomôcť s prerezaním úplne nového.

To, čo ešte donedávna znelo nereálne, sa pomaly mení na skutočný cieľ vedcov. Výskum v oblasti regeneratívnej medicíny napreduje a odborníci už dokázali vytvoriť podmienky, v ktorých sa začínajú formovať skoré štádiá nového zuba.

K zavedeniu v praxi sú síce ešte ďaleko, ale ide o jeden z najväčších pokrokov v modernej stomatológii.

Prečo vedci hľadajú náhradu 

Zubné implantáty patria medzi najlepšie riešenia pri strate zuba. Dokážu obnoviť vzhľad chrupu aj jeho funkciu a pri správnej starostlivosti vydržia dlhé roky. Napriek tomu však úplne nedokážu nahradiť pôvodný zub.

Podľa Simply Dental je pravý zub spojený s čeľusťou pomocou parodontálneho väziva. Toto tkanivo funguje ako prirodzený tlmič nárazov, umožňuje jemné pohyby zuba pri žuvaní a zároveň prenáša nervové podnety.

Implantát je naopak pevne zrastený s kosťou, takže sa správa inak. Navyše nie každý pacient má dostatok kostného tkaniva na jeho aplikáciu a v niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj komplikácie počas hojenia.

Vedci sa snažia napodobniť rast zuba

Významný krok urobili výskumníci z King’s College London. Ich cieľom bolo čo najvernejšie napodobniť proces, ktorým sa zuby vytvárajú ešte pred narodením človeka.

Kľúčom je prepojenie medzi rôznymi typmi buniek. Tie si počas vývoja odovzdávajú chemické signály, ktoré presne určujú, kedy sa majú deliť a vytvárať jednotlivé časti budúceho zuba.

Doterajšie pokusy často nevyšli, pretože všetky potrebné signály boli bunkám dodané naraz. Vedci preto vyvinuli nový biomateriál, ktorý ich uvoľňuje postupne, podobne ako v ľudskom tele. Práve vďaka tomu sa im podarilo vytvoriť skoré zubné štruktúry.

Ako by mohla liečba vyzerať

Výskumníci zatiaľ počítajú s dvoma možnými spôsobmi využitia tejto technológie.

Prvou možnosťou je vypestovať mladý zub v laboratóriu a následne ho vložiť do čeľuste pacienta, kde by pokračoval vo svojom prirodzenom raste. Druhý spôsob počíta s tým, že by lekári vložili pacientovi vytvorené bunky v začiatočnom štádiu a nový zub by sa mu vytvoril priamo v ústach.

Ak sa niektorá z týchto metód podarí zaviesť do praxe, tak by výsledkom mohol byť živý zub s vlastným koreňom, nervami aj väzivami. Takýto zub by sa prirodzene spojil s okolitými tkanivami a fungoval by podobne ako ten pôvodný.

Sľubné výsledky prináša aj výskum v Japonsku

Na regenerácii zubov pracujú aj vedci v Japonsku, ktorých výskum je však trošku iný. Podľa Dentistry Today sa namiesto pestovania nových zubov snažia aktivovať prirodzenú schopnosť organizmu vytvoriť ďalší zub.

Ich výskum sa zameriava na proteín USAG-1, ktorý potláča vznik nových zubov. Po jeho zablokovaní sa v pokusoch na zvieratách podarilo dosiahnuť rast nových zubov. Výskumníci preto začali aj prvé testy na ľuďoch, ktoré majú ukázať, či je táto metóda bezpečná a účinná.

Ak budú výsledky pozitívne, tak by v budúcnosti mohla pomôcť nielen ľuďom, ktorí nemajú zuby od narodenia, ale aj pacientom, ktorí o časť chrupu prišli počas života.

Do bežnej praxe sa tak rýchlo nezavedie

Napriek veľkému pokroku odborníci upozorňujú, že regenerácia zubov stále zostáva vo fáze výskumu. Predtým, ako sa dostane do zubných ambulancií, bude potrebné overiť jej bezpečnosť, dlhodobú funkčnosť aj spoľahlivosť u rôznych skupín pacientov.

Ak sa však podarí prekonať zostávajúce prekážky, tak by budúcnosť liečby straty zubov mohla vyzerať úplne inak ako dnes. Namiesto titánových implantátov by lekári mohli zaviesť riešenie, ktoré by bolo telu prirodzenejšie a mohlo by vydržať aj celý život.