Trump má rokovať o útoku na krajinu, ktorá je 25-krát väčšia ako Slovensko. V hre je riziko stretu s Ruskom

Spojené štáty zvažujú rozšírenie svojich vojenských operácií. Podľa zistení denníka Washington Post administratíva prezidenta Donalda Trumpa rokuje o útokoch v západoafrickom Mali, kde by cieľom bola organizácia JNIM napojená na al Káidu.

Ak by prezident zásah schválil, Mali by sa stalo ôsmou krajinou, v ktorej Trump od začiatku svojho druhého funkčného obdobia nariadil údery.

Washington rieši, či použiť silu

Medzi americkými predstaviteľmi však podľa denníka Washington Post neexistuje zhoda. Medzi podporovateľov vojenského riešenia patrí Sebastian Gorka, riaditeľ Národnej bezpečnostnej rady pre boj proti terorizmu. Biely dom odmietol potvrdiť, či sa prezident prikloní k útokom.

Predstaviteľ administratívy uviedol, že Spojené štáty vyzývajú vlády v severnej a západnej Afrike, aby nakupovali americkú výzbroj a služby. Terorizmus v regióne Sahelu označil za problém presahujúci hranice štátov.

„Vyzývame regionálnych partnerov a spojencov v NATO, aby podporili Alianciu sahelských štátov v boji proti JNIM a Islamskému štátu,“ povedal podľa denníka Washington Post.

JNIM posilňuje v celom Saheli

Skupina na podporu islamu a moslimov, známa pod skratkou JNIM, si v Mali vybudovala silné postavenie a svoje aktivity rozšírila aj do pobrežných štátov západnej Afriky. Podľa denníka Washington Post patrí medzi najlepšie vyzbrojené militantné organizácie v regióne a medzi najsilnejšie džihádistické skupiny na svete.

Mali už niekoľko rokov čelí násiliu islamistických organizácií, zásahom vojenskej junty aj pôsobeniu ruských žoldnierov. JNIM minulý rok zorganizovala blokádu dodávok paliva, ktorá ochromila časť krajiny. Na jar nasledovali koordinované útoky, obsadenie strategického mesta a samovražedný atentát, pri ktorom zahynul minister obrany.

Na hranici Mali s Nigerom posilňuje konkurenčná organizácia Islamský štát v Saheli. Jej militanti uniesli amerického misionára Kevina Rideouta, o ktorom sa predpokladá, že ho zadržiavajú v Mali.

Ruská prítomnosť komplikuje zásah

Mali, Burkina Faso a Niger sa po vojenských prevratoch vzdialili od Západu a pri ochrane režimov sa obrátili na Rusko. Mali najprv spolupracovalo s Wagnerovou skupinou a neskôr s Africkým zborom, ktorý je užšie napojený na ruské ministerstvo obrany.

Priamy americký zásah by preto mohol vytvoriť riziko kontaktu alebo nepriateľstva medzi americkými a ruskými silami. Washington a Moskva by zrejme museli zaviesť mechanizmus na predchádzanie incidentom podobný systému, ktorý fungoval počas vojny v Sýrii.

Americká administratíva pritom tvrdí, že Rusko sa v Mali ukázalo ako neúčinný bezpečnostný partner. Analytik Héni Nsaibia z projektu ACLED však upozornil, že malijská armáda a jej ruskí spojenci zabili viac civilistov než JNIM a Islamský štát v Saheli dohromady.

Odborníci varujú pred opačným účinkom

Časť expertov spochybňuje, či by útoky priniesli stabilitu. Wassim Nasr zo Soufan Center tvrdí, že užitočnejšie by bolo zapojiť sa do riešenia konfliktu a prinútiť malijskú juntu rokovať s JNIM aj s politickými oponentmi.

„Ďalšia voľba vojenského riešenia problémy nevyrieši. Francúzi to skúšali desať rokov a Rusi päť rokov. Situácia sa iba zhoršovala,“ povedal pre denník Washington Post.

Francúzsko pritom v Saheli vojensky pôsobilo od roku 2013, no napriek likvidácii viacerých militantných veliteľov nedokázalo zastaviť šírenie ozbrojených skupín v širšom regióne. Neskôr svoje jednotky stiahlo po raste odporu voči Parížu.

Údery proti JNIM by podľa Nasra mohli zároveň nepriamo pomôcť Islamskému štátu v Saheli, ktorého rast doteraz obmedzovala práve rivalita s al Káidou. Expertka Corinne Dufka upozornila aj na možnosť, že JNIM by po americkom zásahu začala cieliť na občanov alebo záujmy Spojených štátov.

Trump zatiaľ konečné rozhodnutie neprijal. Diskusia však ukazuje, že Mali sa môže zaradiť k štátom, v ktorých Washington využije priamu vojenskú silu v mene boja proti terorizmu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie