Vedci otestovali spôsob, ako „prepláchnuť“ mozog. Experimentálna metóda dáva nádej pri liečbe Alzheimera

Čo ak by mal mozog vlastný čistiaci program, ktorý sa dá dočasne naštartovať? Vedci teraz skúmajú, ako môže krátke vdychovanie vyššej koncentrácie oxidu uhličitého (CO₂) podporiť prirodzený mechanizmus, ktorý pomáha odstraňovať z mozgu odpadové látky.

Nová štúdia zverejnená vo vedeckom časopise NPJ Parkinson’s Disease, dostupná na National Library of Medicine, naznačuje, že prerušovaná inhalácia CO₂ počas 30-minútového intervalu môže aktivovať takzvaný glymfatický systém. Ten funguje ako vnútorný „upratovací tím“ mozgu a pomáha odplavovať látky, ktoré sa pri jeho každodennej činnosti hromadia.

Výskumníci však upozorňujú, že nejde o hotovú liečbu ani o metódu, ktorú by mali ľudia skúšať sami. Výsledky pochádzajú z malej štúdie a pred prípadným využitím v medicíne bude potrebné vykonať ďalšie testovania.

Ide o malú experimentálnu štúdiu

Výskumníci zdôrazňujú, že zatiaľ nejde o schválenú liečbu a výsledky pochádzajú z prvotného testovania. Experimentálny výskum prebiehal v dvoch fázach: v prvej sledovali 63 ľudí (30 pacientov s Parkinsonovou chorobou a 33 zdravých kontrol) pri krátkej 5-minútovej inhalácii CO₂.

Samotný kľúčový test odplavovania škodlivých bielkovín z mozgu však prebiehal na veľmi malej vzorke iba 10 dobrovoľníkov (5 pacientov a 5 zdravých ľudí), ktorí absolvovali tri 10-minútové relácie dýchania oxidu uhličitého s odbermi krvi. Pred prípadným využitím v praxi bude potrebné vykonať rozsiahlejšie testovania na oveľa väčšej skupine pacientov.

Mozog má vlastný čistiaci systém

Mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány ľudského tela. Aj keď tvorí iba približne dve percentá celkovej hmotnosti človeka, tak spotrebováva veľké množstvo energie potrebnej na fungovanie miliárd nervových buniek.

Pri tejto neustálej aktivite však podľa Cleveland Clinic vznikajú aj odpadové produkty. Organizmus preto potrebuje účinný spôsob, ako ich odvádzať. Práve na tento účel slúži glymfatický systém, čo je sieť, ktorá pomáha pohybovať mozgovým mokom a odstraňovať nepotrebné látky.

Tento proces je prirodzene najaktívnejší počas hlbokého spánku. Vedci z National Library of Medicine už dlhšie skúmajú, prečo práve spánok zohráva takú dôležitú úlohu pri ochrane mozgu a či by sa podobné mechanizmy dali podporiť aj iným spôsobom.

Oxid uhličitý mení správanie mozgových ciev

Vedci zistili, že CO₂ ovplyvňuje fungovanie ciev v mozgu. Pri jeho zvýšenej koncentrácii dochádza k zmenám v ich rozťahovaní a sťahovaní.

Tieto pohyby môžu pripomínať tie, ktoré sa v mozgu odohrávajú prirodzene počas spánku. Výsledkom môže byť silnejšie prúdenie tekutín cez mozgové tkanivo a účinnejšie odstraňovanie nahromadených látok.

Práve táto schopnosť by mohla byť zaujímavá pri ochoreniach, pri ktorých sa v mozgu hromadia určité bielkoviny. Alzheimerova choroba je jedným z najznámejších príkladov, ale podobný problém sa objavuje aj pri ďalších neurodegeneratívnych ochoreniach.

Menej škodlivých bielkovín

Výskumníci sledovali, ako tento proces ovplyvňuje odstraňovanie bielkovín spojených s poškodením nervového systému. Výsledky ukázali, že prerušované vdychovanie mierne zvýšených koncentrácií CO₂ môže podporiť odstraňovanie amyloidu a tau z mozgu – čomu nasvedčovala ich zvýšená hladina v krvi účastníkov po teste.

Tieto dve bielkoviny podľa National Library of Medicine patria medzi hlavné znaky Alzheimerovej choroby. Amyloid sa môže ukladať medzi nervovými bunkami, zatiaľ čo tau vytvára v bunkách zhluky, ktoré narúšajú ich bežné fungovanie.

Napriek sľubným výsledkom vedci ale zostávajú opatrní. Portál Niche upozorňuje, že malé experimentálne štúdie často ukazujú zaujímavé biologické efekty a môžu ich rýchlo opravovať, ale až väčší počet účastníkov a dlhšie sledovania po nejakom čase ukážu, či má daný prístup skutočný význam pre pacientov.

Nádej aj pre Parkinsonovu chorobu

Objav môže byť užitočný nielen pri  ďalšom výskume liečby Alzheimerovej choroby. Vedci sa domnievajú, že posilnenie prirodzeného čistiaceho systému mozgu by mohlo byť užitočné aj pri ďalších ochoreniach, pri ktorých dochádza k hromadeniu škodlivých bielkovín.

Podobný princíp sa skúma aj v súvislosti s Parkinsonovou chorobou, pri ktorej zohráva významnú úlohu nahromadenie bielkoviny alfa-synukleín.

Podľa vedcov by sa táto myšlienka v budúcnosti mohla týkať viacerých ochorení, pri ktorých organizmus nedokáže s dostatočnou efektivitou odstraňovať poškodené alebo nepotrebné látky z nervového systému.

K liečbe to je ešte dlhá cesta

Myšlienka, že by sa mozog dokázal sám podporovať, je pre vedcov mimoriadne zaujímavá. Namiesto zamerania sa na konkrétne bielkoviny sa snažia nájsť spôsoby, ako zlepšiť schopnosť mozgu udržiavať si vlastnú rovnováhu.

Ak by sa tento účinok z dlhodobého hľadiska potvrdil, tak by mohlo ísť o nový smer vo výskume neurodegeneratívnych ochorení. Neznamenalo by to však okamžitú náhradu zaužívanej liečby Alzheimerovej choroby.

Vedci budú musieť najskôr overiť, či je opakované vystavenie sa vyšším koncentráciám CO₂ bezpečné, aké dávky sú vhodné a či liečba dokáže pomôcť aj ľuďom s rozvinutou chorobou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti