Štátu dlhuje 800-tisíc eur: Kysucká fabrika s 80-ročnou tradíciou bojuje o prežitie

Ešte v roku 2013 jej novú kovaciu linku otváral štátny tajomník ministerstva hospodárstva a firma hlásila 40 nových pracovných miest. V roku 2020 do nej vstúpil štát prostredníctvom Slovak Investment Holdingu. Dnes výrobca oceľových výkovkov OMNIA KLF z Kysuckého Nového Mesta žiada o ochranu pred veriteľmi a o jeho budúcnosti rozhodne súd.

Ako informoval Denník E, tradičná kysucká fabrika s celkovo 170 zamestnancami padla do dlhov a požiadala o súdnu ochranu pred veriteľmi.

Firma nedokázala zastaviť hromadenie strát, ktoré spôsobil pokles dopytu od výrobcov ložísk a presun európskych výrobných kapacít do Číny.

Za 3 roky nazbierala stratu 9,5 milióna eur

Čísla ukazujú pomerne rýchly prepad. Podľa údajov z FinStatu znížila spoločnosť od januára do konca novembra 2025 stratu o 19 % na 3,797 milióna eur, tržby jej však klesli o 23 % na 19,98 milióna eur.

V dlhšom horizonte je prepad výraznejší. Tržby firmy klesli z 38 miliónov eur na necelých 20 miliónov a so stratou zápasí od roku 2023. Za posledné tri roky tak vykázala kumulovanú stratu 9,5 milióna eur.

Firma sa situáciu snažila zvrátiť predajom majetku a výrobného materiálu v hodnote 24 miliónov eur. Ani tento krok však straty nezastavil.

zdroj: Finstat

Dlhy voči štátu presahujú 830-tisíc eur

Problémy sú viditeľné aj na zoznamoch dlžníkov. Podľa zoznamu Finančnej správy SR, ktorý je vytvorený podľa stavu k 30. júnu 2026, eviduje firma daňový nedoplatok vo výške 797 547,96 eura. Je to dlh, ktorý sa v evidencii objavuje už dvanásť mesiacov.

K nemu v júli 2026 pribudol nedoplatok preddavku poistného voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 32 538,76 eura. Celkovo tak dlhy voči štátu presahujú 830-tisíc eur.

Financovanie firmy dnes podľa Regiónov.sk zabezpečujú najmä Exportno-importná banka a Slovenská záručná a rozvojová banka, teda štátne inštitúcie. Súkromné banky sú opatrnejšie. Žilinský okresný súd už začal reštrukturalizačné konanie a posúdi, či podnik spĺňa podmienky na povolenie reštrukturalizácie.

zdroj: Finstat

Ložiská odišli do Číny a železnica prestala objednávať

Príčiny aktuálnej situácie pomenúva firma vo svojich výročných správach a nejde len o jeden faktor. Zásadný bol pokles dopytu zo strany výrobcov ložísk a presun veľkej časti výrobných kapacít z Európy do Číny.

Situáciu zhoršilo obmedzenie objednávok zo železničného priemyslu, rast cien vstupných surovín a neochota odberateľov primerane zvýšiť nákupné ceny. Práve táto kombinácia je pre subdodávateľov v strojárstve typická. Ceny vstupov rastú, no koncoví zákazníci ich odmietajú akceptovať a marža sa stláča do straty.

Pritom firma mala prvotriednu klientelu. Podľa jej vlastných materiálov zverejnených na Profesii svoje produkty dodáva svetovým aj európskym lídrom v oblasti ložiskového a automobilového priemyslu aj výroby koľajových vozidiel. Konkrétne mená spomína aj SIH, teda skupiny SKF, Schaeffler, thyssenkrupp rothe erde, Volkswagen Group, Wabtec a NZWL.

Štát do firmy vstupoval dvakrát

Práve tu je časť, ktorá je na celom prípade najzaujímavejšia. OMNIA KLF nebola dlhé roky problémovou firmou, naopak podnikom, ktorý štát aj odborné zväzy dávali za príklad.

V novembri 2013 spoločnosť uviedla do prevádzky novú kovaciu technológiu od švajčiarskej firmy Hatebur. Investícia presiahla 8 miliónov eur a mala priniesť viac než 40 nových pracovných miest. Linku otváral prestrihnutím pásky vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva Pavol Pavlis.

„Moderná technológia je určená na tvárnenie za tepla a vyrábať sa ňou budú predovšetkým komponenty pre prevodovky koncernu Volkswagen a výkovky pre ložiskový priemysel,“ povedal vtedy predseda predstavenstva Peter Kubík.

Výkon stroja mal byť 18 miliónov výrobkov ročne a mal zvýšiť výrobnú kapacitu firmy o viac ako 35 %. Podnik vtedy zamestnával 350 ľudí.

Druhý vstup prišiel v marci 2020. Slovak Investment Holding, teda akciová spoločnosť stopercentne vlastnená slovenským štátom, sa spolu s ODK Investment zaviazal investovať do OMNIA KLF formou rizikového kapitálu. Peniaze pochádzali z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Zámer však bol presne opačný ako dnešná realita. Investícia mala firme pomôcť s inováciami, posilniť jej pozíciu na európskom trhu a pripraviť ju na ekologickú transformáciu. Firma mala expandovať do segmentov ako železničná doprava, výroba veternej energie a elektromobilita, konkrétne do riešení pre prevodovky elektrických áut.

„Investícia od SIH a ODK Investment nám umožní adresovať naše súčasné strategické trhové príležitosti a tým posilniť našu konkurencieschopnosť,“ uviedol vtedy za firmu Rudolf Sihlovec.

Zamestnanci a mzdy: Fabrika stále hľadá ľudí

Personálny prepad je citeľný. Kým pred niekoľkými rokmi firma zamestnávala približne 350 ľudí v závodoch v Kysuckom Novom Meste a Martine, dnes ich zostáva necelá polovica.

Napriek problémom podnik naďalej inzeruje voľné pozície. Podľa aktuálnych ponúk na Profesii hľadá operátora sústruženia CNC za 5,70 eura na hodinu a prevádzkového zámočníka za 6 až 6,50 eura na hodinu. Pri bežnom mesačnom fonde pracovného času to znamená hrubú mzdu približne od 960 do 1 100 eur.

Firma podľa vlastného opisu pôsobí na slovenskom trhu desiatky rokov a je kováčňou, ktorá si zabezpečuje celý proces výroby výkovku od dopytového konania cez technologické riešenia a samotnú výrobu až po základné opracovanie na CNC strojoch.

Priemysel na Slovensku sa preskupuje

Prípad OMNIA KLF nie je izolovaný. Len pred niekoľkými dňami prišla správa, že spoločnosť Askoll Group so sídlom v Potvoriciach plánuje po 30 rokoch presunúť výrobu do sesterských závodov v Rumunsku a Číne, čím príde o prácu všetkých 77 zamestnancov.

Spoločným menovateľom oboch prípadov je presun výrobných kapacít mimo Európy. Pre región Kysúc, ktorý má strojárstvo v DNA a ktorý bol dlhé roky závislý od dodávok pre automobilový a ložiskový priemysel, to však znamená konkrétny problém. Ak by reštrukturalizácia nevyšla, o prácu môže prísť 170 ľudí v oblasti, kde nie je jednoduché nájsť porovnateľnú alternatívu.

O tom, či firma dostane šancu na ozdravenie, alebo skončí v konkurze, rozhodne v najbližších týždňoch žilinský súd.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy