Čína je slabšia, než sa zdá, tvrdí expert. Ukázal na jej prehliadanú slabinu aj historickú príležitosť pre Západ

Zatiaľ čo svet rieši, ako konkurovať čínskym elektromobilom či umelej inteligencii, americký expert na čínsku ekonomiku Logan Wright vo svojej novej analýze pre prestížny časopis Foreign Affairs upozorňuje, že za týmto obrazom sa skrýva slabina, ktorá môže rozhodnúť o budúcnosti Číny. 

Problémom Pekingu podľa neho nie je bezprostredná hospodárska kríza, ale postupná strata schopnosti ovplyvňovať ekonomiku prostredníctvom vlastných finančných a fiškálnych nástrojov. Práve táto zmena môže podľa autora zásadne ovplyvniť strategické postavenie Číny vo svete.

Motor rastu sa zadrel

Wright tvrdí, že doterajší čínsky model rastu bol postavený na masívnom úverovaní. Štát prostredníctvom bánk financoval výstavbu infraštruktúry, nehnuteľností aj štátnych podnikov, čím dokázal udržiavať vysoké tempo hospodárskeho rastu.

„Čína nečelí hospodárskej kríze ani kolapsu, ale neustálemu úpadku svojej schopnosti ovplyvňovať svoju ekonomiku prostredníctvom fiškálnych a finančných systémov,“ píše Wright.

Za zlomový označuje obdobie rokov 2008 až 2017. Po globálnej finančnej kríze totiž čínske banky podľa neho vytvorili úvery v objeme zodpovedajúcom približne tretine celosvetového HDP. Takýto rast zadlženia nemal v moderných dejinách obdobu.

Dnes však podľa autora prichádza účet za tento dlhový boom. Mnohé investície negenerujú dostatočné výnosy, aby splatili pôvodné úvery, a finančný systém musí stále viac zdrojov využívať na obsluhu starých dlhov namiesto financovania nového rastu. Wright to vystihuje vetou: „Minulosť škrtí budúcnosť.“

zdroj: TASR/AP

Peking problém pozná, zásadnú reformu však odkladá

Samotný Peking si podľa všetkého uvedomuje, že doterajší model rastu naráža na svoje limity. Ako upozornil denník Financial Times (FT), júlové zasadnutie Politbyra Komunistickej strany Číny označilo podporu domáceho dopytu za jednu z hlavných priorít. Práve tento prístup Wright považuje za dôkaz, že vedenie krajiny sa snaží ekonomiku stabilizovať bez toho, aby riešilo príčinu problémov.

Vedenie krajiny podľa FT prisľúbilo zrýchliť verejné výdavky, podporiť spotrebu služieb, stabilizovať realitný sektor a pokračovať v uvoľnenejšej menovej politike. Zároveň sa však vyhlo oznámeniu rozsiahleho stimulačného balíka, po ktorom volá časť ekonómov. Analytici citovaní Financial Times upozorňujú, že Peking sa pred budúcoročným zjazdom Komunistickej strany skôr sústreďuje na postupné proticyklické opatrenia než na zásadnú prestavbu ekonomického modelu.

Peking podľa Wrighta predlžuje splatnosť problémových úverov, naďalej financuje štátne podniky aj miestne samosprávy a snaží sa zabrániť náhlej finančnej kríze. Tým síce udržiava stabilitu, zároveň však oslabuje schopnosť bánk poskytovať nové úvery produktívnym firmám a domácnostiam.

Autor preto tvrdí, že nejde o jednorazový kolaps, ale o dlhodobé oslabovanie ekonomického modelu. Čínske úrady podľa neho dnes disponujú výrazne menším priestorom stimulovať ekonomiku než pred desiatimi rokmi.

Slabý domáci dopyt Číny nahrádza export

Keďže domáci dopyt zostáva utlmený, Čína sa podľa Wrighta čoraz viac spolieha na zahraničné trhy. Tovary, ktoré už nedokáže absorbovať domáci trh, vyváža do sveta, často za nižšie ceny.

„Na udržanie rastu má Čína iba jednu možnosť: oprieť sa o zahraničné trhy,“ konštatuje autor.

Práve preto podľa neho Peking v posledných rokoch intenzívne bojuje proti obchodným bariéram a zároveň čoraz častejšie využíva svoju kontrolu nad strategickými surovinami či dodávateľskými reťazcami ako nástroj politického tlaku. Tento rok napríklad využil svoju kontrolu nad vývozom vzácnych zemín voči Japonsku alebo pohrozil Európskej únii po tom, čo prijala zákon na podporu vlastného priemyslu.

Čínska zbraň proti Trumpovi. Prečo sú vzácne zeminy kľúčovým bodom obchodnej vojny

Táto agresivita ale podľa autora prezrádza skôr slabosť ako silu. Schopnosť kontrolovať vývoz totiž funguje len tam, kde Čína ovláda prevažnú väčšinu svetovej produkcie, a takých odvetví je málo. Akonáhle si svet nájde alternatívny zdroj, čínsky nátlak výrazne oslabí.

Podobný problém identifikoval aj Medzinárodný menový fond (IMF). Vo svojej najnovšej hodnotiacej správe o čínskej ekonomike konštatuje, že krajinu naďalej brzdí zdĺhavá kríza realitného sektora, vysoké zadlženie a slabá spotreba domácností. IMF varuje, že práve pretrvávajúci slabý domáci dopyt môže udržiavať deflačné tlaky a že export už v budúcnosti nemusí byť schopný zabezpečiť rast ekonomiky tak ako doteraz.

Historická príležitosť pre USA a ich spojencov

Wright tvrdí, že súčasné oslabenie čínskeho ekonomického modelu vytvára príležitosť pre Spojené štáty a ich spojencov. Podľa neho by nemali reagovať iba clami, ale predovšetkým investovať do vlastného priemyslu, budovať alternatívne dodávateľské reťazce a znižovať závislosť od čínskych komponentov.

Ak sa Západu podarí obnoviť vlastnú priemyselnú základňu a koordinovať obchodnú politiku, bude podľa autora tlak na Peking postupne narastať. Čína je totiž dnes oveľa viac závislá od exportu než od domáceho rastu, čo jej podľa Wrighta výrazne zužuje manévrovací priestor.

„Hrozby zo strany Číny sú dnes podmienené, časovo obmedzené a dajú sa odradiť, nie sú nevyhnutné,“ tvrdí.

Západ musí postupovať spoločne

Autor upozorňuje, že ak budú jednotlivé štáty viesť voči Číne vlastnú obchodnú politiku, Peking môže využiť ich rozdielne záujmy a vyjednávať s nimi oddelene. Oveľa účinnejšou stratégiou by podľa neho bolo koordinovať obchodné opatrenia, investície do domáceho priemyslu aj budovanie alternatívnych dodávateľských reťazcov.

„Koordinácia medzi Spojenými štátmi a ich spojencami v ekonomikách G7 by tento proces urýchlila,“ píše Wright. Zároveň však pripomína, že súčasné obchodné spory medzi USA a ich partnermi takúto spoluprácu komplikujú.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta