Čurillovci žalujú Kaliňáka za výroky o „mafii“. Od ministra obrany žiadajú viac ako 100-tisíc eur

Spor okolo vyjadrení o takzvanej „čurillovskej mafii“ pokračuje. Skupina vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic podali žalobu na ministra obrany Roberta Kaliňáka a jeho stranu Smer-SD. Informovala o tom 360tka na svojom Instagrame.

Dôvodom sú výroky, ktoré Kaliňák povedal na tlačovej konferencii v decembri 2025 po rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Podľa žalobcov prekročil hranicu kritiky a neoprávnene zasiahol do ich osobných práv.

Kaliňák ich označil za „mafiu“

Predmetom žaloby sú najmä výroky z tlačovej konferencie s názvom „Kauza Kováčik znamená koniec praktík Čurillovcov“, na ktorej sa okrem Kaliňáka zúčastnili aj premiér Robert Fico a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Celá TK je zverejnená na platforme Youtube.

Minister obrany vtedy hovoril o období rokov 2020 až 2023 a skupinu vyšetrovateľov označil za „čurillovskú mafiu“. Taktiež tvrdil, že mali byť zodpovední za „krvavé porušovanie trestného zákona a ústavných práv“.

V jednom z výrokov spájal činnosť čurillovcov s úmrtiami bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorí zomreli počas väzby.

Práve tieto tvrdenia žalobcovia odmietajú a tvrdia, že minister prekročil hranice prípustnej politickej kritiky.

Žiadajú ospravedlnenie aj peniaze

Žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy podalo podľa portálu Aktuality sedem žalobcov na Mestský súd Bratislava IV už 17. apríla. Medzi nimi sú vyšetrovatelia bývalej NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Branislav Dunčko, Róbert Magula a Milan Sabota. Pridáva sa k nim aj bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Zastupuje ich advokát Peter Kubina, ktorý ich zastupoval aj v predchádzajúcich sporoch. Od Roberta Kaliňáka žiadajú verejné ospravedlnenie zverejnené na jeho profile a finančnú náhradu. Ján Čurilla žiada o 40-tisíc eur, keďže jeho meno bolo použité na označenie celej skupiny. Ostatní žalobcovia požadujú každý po 15-tisíc eur.

Spolu sa tak žaloba vyšplhala na sumu 130-tisíc eur, pričom požadujú aj úroky z omeškania. Žaloba je smerovaná aj proti strane Smer. Dôvodom je možnosť toho, že by sa Kaliňák v spore mohol brániť tým, že za jeho vystúpenie zodpovedá politická strana, ktorú zastupuje.

Čurillovci tvrdia, že rozhodnutie súdu tieto výroky neospravedlňuje

Žalobcovia argumentujú, že ani prípadné pochybenia pri vyšetrovaniach nedávajú politikom právo označovať konkrétnych ľudí za mafiánov alebo ich spájať s násilnými trestnými činmi.

Poukazujú tiež na okolnosti okolo úmrtí Milana Lučanského a Ľubomíra Krivočenka. Smrť bývalého policajného prezidenta vyšetrovala inšpekcia pod dohľadom prokuratúry ako samovraždu. Krivočenko zomrel vo väzbe na ochorenie COVID-19 a podľa dostupných informácií jeho prípad čurillovci ani nevyšetrovali.

Kaliňák nie je prvý, koho žalujú

Podobný spor už v minulosti riešil aj bývalý predseda parlamentu Boris Kollár.

Práve on v roku 2021 použil označenie „čurillovská mafia“ v čase, keď bol Ján Čurilla vo vyšetrovacej väzbe. Súd neskôr rozhodol, že týmto výrokom zasiahol do Čurillových osobných práv a taktiež porušil prezumpciu neviny.

Rozhodnutie neskôr potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. Kollár napokon zaplatil Čurillovi 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a zverejnil svoje ospravedlnenie.

Spor sa môže dotknúť aj ďalších politikov

Robert Kaliňák pritom nemusí byť posledným politickým predstaviteľom, ktorý bude čeliť právnym krokom od čurillovcov.

Advokát Peter Kubina už avizoval možnú žalobu aj proti Tiborovi Gašparovi. Zároveň stále pokračuje spor s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, ktorému Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol zastavenie exekučného konania.

Prípad tak zostáva ďalšou kapitolou dlhodobého konfliktu medzi bývalými elitnými vyšetrovateľmi a politikmi, ktorý výrazne ovplyvnil slovenskú scénu posledných rokov.

Čítaj viac z kategórie: Politika