Ašvaganda sľubuje úľavu od stresu, no skrýva riziká. Odborníci varujú pred poškodením orgánu a hrozbou pre skupiny ľudí

Ašvaganda patrí medzi najpopulárnejšie rastlinné doplnky spájané so zvládaním stresu a lepším spánkom. Bylina známa aj ako vitánia opojná či indický ženšen má dlhú tradíciu v ajurvédskej medicíne. Výsledky menších klinických štúdií naznačujú možné prínosy, vedecké dôkazy však zostávajú obmedzené.

Ašvaganda navyše nie je bez rizika. Objavili sa aj prípady poškodenia pečene a môže interagovať s viacerými liekmi.

Harvard Health Publishing upozorňuje, že rastlina nie je univerzálnym riešením stresu. Výskum najviac podporuje možné účinky na stres, úzkosť a kvalitu spánku.

Najviac dôkazov je pri strese a spánku

Ašvaganda sa zaraďuje medzi adaptogény. Ide o látky, ktoré sa spájajú so schopnosťou organizmu reagovať na psychickú či fyzickú záťaž.

Lekár Jay Luthar z Harvard Medical School vysvetľuje, že adaptogény môžu ovplyvňovať mechanizmy stresovej reakcie. Pri ašvagande sa skúma najmä vplyv na kortizol a systémy spojené s nervovou, hormonálnou a imunitnou odpoveďou.

V jednej mesačnej randomizovanej štúdii ľudia užívajúci ašvagandu hlásili lepšiu psychickú pohodu, viac energie, lepšie sústredenie a kvalitnejší spánok. Ďalšie výskumy zaznamenali pokles hladiny kortizolu.

Menšie štúdie priniesli výsledky aj pri spánku. V jednom experimente užívali účastníci extrakt šesť týždňov a dosiahli väčšie zlepšenie spánku než skupina s placebom. Pri ľuďoch s nespavosťou sa pozorovalo rýchlejšie zaspávanie a lepšia kvalita odpočinku, upozorňuje BBC. 

Dôkazy týkajúce sa mužskej plodnosti sú azda najslabšie. Niektoré práce zaznamenali zmeny testosterónu či kvality spermií, nie je však jasné, či sa premietajú do vyššej plodnosti.

Slovenská farmaceutka radí ašvagandu ženám

Farmaceutka Zdenka Morvai zaradila ašvagandu medzi adaptogény, ktoré môžu podporovať odolnosť organizmu v stresových obdobiach. „Pravidelné užívanie adaptogénov môže ženám pomôcť lepšie zvládať každodenné nároky a udržať si stabilnú energiu aj psychickú pohodu,“ uviedla.

Podobne ašvagandu hodnotí aj slovenská odborníčka na ajurvédu Janka Gurníková pre portál Hviezdne premeny. Pri problémoch so spánkom ju zaraďuje medzi upokojujúce rastliny a adaptogény, ktoré sa tradične používajú pri zvládaní stresu. Zároveň zdôrazňuje význam celého režimu vrátane pravidelného spánku a obmedzenia elektronických zariadení pred zaspávaním.

Tieto pohľady sa zhodujú s upozornením Harvardu, že doplnok nemožno oddeliť od životného štýlu. Luthar odporúča pri strese posudzovať aj spánok, stravovanie, pohyb a prípadnú potrebu psychoterapie či liečby.

Doplatil na vlastnú hlúposť: Taxikár pod vplyvom nabúral priamo do policajnej motorky, kým vozil ľudí na festival

Rizikom môže byť poškodenie pečene

Prírodný pôvod neznamená automaticky bezpečnosť. Harvard Health uvádza medzi bežnejšími nežiaducimi účinkami nevoľnosť, riedku stolicu a ospalosť. Zriedkavo boli hlásené aj prípady poškodenia alebo zhoršenia funkcie pečene.

Na podobné riziko upozornila BBC pri téme rastúceho používania doplnkov. Gastroenterológ Pedro de Maria Pallares uviedol, že lekári zaznamenávajú pacientov s poškodením pečene spojeným s bylinnými prípravkami. Ašvaganda patrí medzi doplnky, pri ktorých boli takéto prípady popísané.

Na Slovensku Úrad verejného zdravotníctva pripomína, že výživové doplnky nie sú lieky a nie sú určené na liečbu alebo prevenciu ochorení.

Ašvaganda môže ovplyvňovať aj účinok liekov používaných pri cukrovke, vysokom krvnom tlaku, ochoreniach štítnej žľazy, úzkosti, poruchách spánku či epilepsii. Harvard ju neodporúča tehotným a dojčiacim ženám ani ľuďom s niektorými autoimunitnými či štítnymi ochoreniami.

Doterajšie výsledky teda naznačujú potenciál najmä pri strese a spánku. Zároveň však zostáva doplnkom s obmedzenými údajmi o dlhodobom užívaní a s možnými zdravotnými rizikami. Pri užívaní liekov alebo zdravotných problémoch je preto namieste konzultácia s lekárom alebo lekárnikom.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing