Generáli varujú: Samotná obrana nestačí, Európa potrebuje vlastné „šáhidy“. Poľsko ich skúša, Slovensko zatiaľ mlčí

Ukrajinské drony zasahujú ciele hlboko na ruskom území. Európske armády medzitým riešia, ako získať vlastné zbrane s podobným dosahom – a ako ich vyrábať v počtoch, ktoré by v prípadnom konflikte stačili.

O presných úderoch na veľkú vzdialenosť diskutovali účastníci pražského summitu Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) od 16. do 18. septembra. Francúzsky predstaviteľ Corentin Brustlein tam podľa iDNES vyjadril frustráciu z tempa európskeho vývoja: „Už ma frustruje, ako sa svojich kolegov posledných štyri a pol roka stále pýtam: Kde je európsky šáhid? Kde je európsky geran?“ 

Brustlein podľa českého portálu dodal, že veci sa už dávajú do pohybu, no Európa musí pri presných úderoch do hĺbky využívať lacnejšie možnosti. Na tej istej diskusii vystúpili aj poľský generálporučík Krzysztof Król, český brigádny generál Jan Štěpánek a náčelník štábu talianskych vzdušných síl generálporučík Antonio Conserva.

Podľa náčelníka štábu talianskych vzdušných síl Antonia Conservu nestačí budovať iba obranu. Európa potrebuje aj schopnosť zasahovať ciele hlboko na území protivníka a vyrábať zbrane v dostatočných počtoch. „Ak myslíte iba na vlastnú obranu, odstrašovanie zlyháva. Potrebujete aj schopnosť presných úderov do hĺbky, aby ste posilnili odstrašovanie NATO a Európy.“

Ukrajina má skúsenosti z bojiska

„Rusko zjavne zlepšuje svoje schopnosti úderov na veľkú vzdialenosť. Je čoraz zdatnejšie aj v elektronickom boji a v používaní bezpilotných systémov a dronov,“ povedal na summite švédsky minister obrany Pål Jonson v rámci diskusie o budúcnosti európskej obrany.  Zároveň vyzdvihol ukrajinské skúsenosti s presnými údermi na veľkú vzdialenosť a s udržiavaním spojenia v prostredí elektronického boja. Potom položil otázku, ktorá podľa neho naráža na európske pravidlá nákupu zbraní:

„Prečo nekupujeme ukrajinské drony? Dostávam odpoveď: ‚Najprv musia prejsť skúškami, hodnotením a súťažou. Pritom prichádzajú z bojiska na východe Ukrajiny.“

 Jonson následne povedal, že Švédsko má na rýchle obstarávanie prostriedkov pre údery na veľkú vzdialenosť, protivzdušnú obranu a bezpilotné systémy ročne 2,5 miliardy eur. „Musia však byť dodané do konca roka 2028, inak o ne nemáme záujem,“ uviedol.

Ukrajina už vlastné drony dlhého doletu používa. Jedným z nich je FP-1 Firepoint, ktorý pripomína malé lietadlo. „Ide o útočný dron s pevným krídlom určený na zásahy hlboko na ruskom území.  Podľa Ukrajiny má dolet do 1 600 kilometrov a môže niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou do 120 kilogramov. Ukrajina disponuje aj prúdovým raketovým dronom Palianytsia, ktorý prvý raz úspešne použili v auguste 2024.

Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského skúšala aj dron s ešte väčším doletom. V marci 2025 oznámil, že stroj schopný preletieť 3 000 kilometrov úspešne absolvoval testy. Jeho typ ani prípadné bojové nasadenie vtedy nezverejnil.

Poľský Striker

Európa sa snaží zužitkovať ukrajinské skúsenosti z bojiska. Jedným z poľských projektov na dron s dlhým doletom je FlyFocus Striker. Vývojári s ním cestovali na Ukrajinu, kde podľa zástupcu firmy preverovali fungovanie systému v podmienkach, ktoré doma nedokážu úplne napodobniť. Za najdôležitejšiu časť dronu označil softvér: má mu umožniť prekonať rušenie elektronického boja a presne zasiahnuť cieľ.

„Kým tam s technikou neprídete, neviete, či bude fungovať,“ povedal zástupca výrobcu v rozhovore pre poľský odborný portál MILMAG. Dodal, že po prvých skúškach bývajú potrebné úpravy a opätovné testovanie. Miesto skúšok na Ukrajine v tomto rozhovore neuviedol.

Striker má podľa výrobcu štartovaciu hmotnosť 140 kilogramov. So 40-kilogramovým nákladom má preletieť až 1 000 kilometrov. Firma predstavila verziu s piestovým motorom, pri ktorej uvádza rýchlosť do 180 kilometrov za hodinu, aj prúdovú verziu, ktorá je podľa jej údajov schopná dosiahnuť 325 kilometrov za hodinu. Ide o deklarované technické parametre, nie o výsledky nezávislého overenia.

Skúšky prebiehali aj doma. Poľská armáda 11. septembra oznámila, že testuje doma vyrobené drony určené na údery na vzdialenosť presahujúcu 1 000 kilometrov. Ich typy však nezverejnila, takže nemožno potvrdiť, či medzi nimi bol Striker. Jeho výrobca v júnovom rozhovore uviedol, že systém ešte nebol zavedený u žiadneho konečného používateľa a firma rokovala o spoločnej výrobe pre potreby poľského ministerstva obrany.

Český návrh uspel v NATO, Briti dokončili skúšobné lety

V Česku predstavila spoločnosť LPP Holding útočný bezpilotný systém dlhého dosahu, ktorý získal prvé miesto v septembrovej inovačnej výzve NATO. Jej cieľom bolo nájsť riešenia na dlhodobé obmedzenie prevádzky nepriateľských letísk. Podľa NATO má český návrh fungovať aj pri rušení satelitnej navigácie. Po súťaži však ešte môže nasledovať financovanie, vývoj a ďalšie skúšky; víťazstvo neznamená nákup hotovej zbrane.

Český minister obrany Jaromír Zůna na pražskom zasadnutí hovoril aj o opačnej strane dronovej vojny – obrane pred nimi. „Tento rok sme už začali zavádzať nový systém velenia a riadenia,“ uviedol. Spolu s ním chce Česko zaviesť „územný systém monitorovania a obrany proti dronom“. Podľa Zůnu majú byť tieto systémy nasadené do roku 2028. 

Spojené kráľovstvo je pri vlastných lacnejších zbraniach dlhého dosahu vo fáze letových skúšok. Britské ministerstvo obrany v júni oznámilo, že tri návrhy z programu Brakestop úspešne absolvovali skúšobné lety. Zadanie požaduje zbraň vypúšťanú zo zeme s doletom nad 500 kilometrov a schopnosťou niesť 225-kilogramovú hlavicu. Firmy následne získali zákazky na ďalší vývoj a výrobu skúšobných sérií.

Vo Francúzsku už na otázku, kde je „európsky Šáhid“, vzniká konkrétna odpoveď. Spoločnosť MBDA vyvíja dron Deluge pôvodne nazývaný One Way Effector. Výrobca ho opisuje ako zbraň na údery na vzdialenosť približne 500 kilometrov, ktorú chce vyrábať vo veľkých počtoch a za nižšie náklady. Zatiaľ však ide o vývojový projekt; nie je potvrdené, že ho francúzska armáda používa.

Európske štáty spolupracujú, jeden „eurodron“ však nečakajú

Popri národných programoch vznikajú aj spoločné projekty, do ktorých sa zapája viacero štátov.

Vo februári 2026, na stretnutí ministrov obrany NATO, vznikla iniciatíva Deep Strike Drone. Zapojili sa do nej Dánsko, Estónsko, Litva, Holandsko, Poľsko a Turecko. Krajiny chcú spoločne vyvíjať a zavádzať drony schopné presných úderov na veľkú vzdialenosť. NATO ju zatiaľ označuje za spustenú iniciatívu; hotový spoločný dron neoznámilo.

Ďalších šesť krajín – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo – spolupracuje v iniciatíve ELSA. Jednou z jej oblastí sú lacnejšie jednorazové útočné prostriedky s doletom nad 500 kilometrov. 

Jonson však neočakáva, že výsledkom bude jediný model pre celú Európu. „Nepredpokladám, že sa vydáme cestou jedného európskeho dronu, tanku či stíhačky.“  Zdôraznil však potrebu, aby rôzne zbraňové systémy dokázali spolupracovať a dodržiavali spoločné štandardy. Európske projekty sú dnes v rozdielnych fázach – od dohôd o vývoji cez letové skúšky až po drony, ktoré Ukrajina už používa v boji.

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko medzi účastníkmi projektu Deep Strike Drone nie je. Na Slovensku ozbrojené sily podľa štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera vyvíjajú vlastné prototypy bezpilotnej technológie a pripravujú výrobné linky. Melicher v apríli 2026 podľa TASR hovoril aj o možnom spustení produkcie v najbližších mesiacoch či počas nasledujúceho roka. Rezort však pri týchto prototypoch nezverejnil dolet ani ich konkrétne určenie, preto zatiaľ nie je jasné, či medzi nimi sú aj útočné drony dlhého doletu. 

Slovenská armáda už niektoré typy dronov používa a cvičí s nimi, podľa náčelníka Generálneho štábu OS SR Miroslava Lorinca však potrebuje aj ďalšie schopnosti. „Nestačí mať len nejaké prieskumné drony. My sa musíme orientovať aj na útočné drony a potom aj na drony, ktoré nám zabezpečia väčší dosah, dolet,“ povedal v júni pre TASR. Konkrétny útočný dron dlhého doletu ani termín jeho zavedenia pritom nepomenoval.