Falošný policajt, falošná lekárka: Podvodníci tento týždeň vylákali od ľudí vyše 50-tisíc

Falošný policajt, pracovník Národnej banky Slovenska, lekárka alebo dramatický príbeh o úmrtí blízkych.

Slovenskí podvodníci v posledných dňoch opäť ukázali, aké rôzne rozprávky si dokážu vymyslieť na získanie peňazí. V dvoch prípadoch prišli ľudia podľa portálu Teraz spolu o viac ako 50-tisíc eur.

Polícia zároveň upozorňuje na ďalšie podvodné SMS správy.

V Smolníku prišla seniorka o viac ako 21-tisíc eur

Jeden z najzávažnejších prípadov rieši polícia v obci Smolník v okrese Gelnica.

Vyšetrovateľ obvinil 60-ročnú ženu z okresu Gelnica, ktorá mala podľa polície seniorke postupne ukradnúť viac ako 21 600 eur. Peniaze získavala prostredníctvom viacerých vymyslených príbehov.

Najskôr sa mala predstaviť ako žena menom Zuzana a tvrdiť, že jej zomrel manžel. Od seniorky si mala pýtať peniaze na pohreb. Neskôr mal nasledovať ďalší príbeh, v ktorom mala tvrdiť, že jej pri dopravnej nehode zahynul syn a opäť potrebuje finančnú pomoc.

Požadované sumy sa pritom postupne zvyšovali. Dôvody boli rôzne. Najčastejšie medzi ne patrila napríklad rakva, omša alebo ďalšie výdavky spojené s pohrebom.

Do príbehu zapojila aj falošnú lekárku

Podvodníčka podľa polície neskôr pridala ďalší prvok. Vymyslela si údajné onkologické ochorenie, pre ktoré mala potrebovať operáciu a liečbu v Bratislave. Seniorku mala následne kontaktovať ďalšia osoba, ktorá sa vydávala za lekárku z Kramárov.

Peniaze tak mali byť potrebné na liečbu, lieky a ďalšie zdravotné úkony. Príbeh sa napokon podľa polície dostal až k ďalšej požiadavke, keď mali byť peniaze opäť potrebné aj na pohreb.

Hotovosť si podľa vyšetrovateľov žena preberala osobne. Najskôr ako údajná Zuzana, neskôr ako lekárka. Pri ďalších prevzatiach mali byť využité aj dve doposiaľ nestotožnené maloleté osoby.

Seniorka podľa polície neminula iba svoje celoživotné úspory. Časť peňazí si mala požičať aj od ďalších ľudí. V prípade dokázania viny hrozí obvinenej žene trest odňatia slobody na dva až osem rokov.

Ďalší podvodník hral na strach z úveru

V Bratislave sa tento týždeň objavil úplne iný scenár, ale jeho cieľ bol podobný. 58-ročná žena prišla o 30-tisíc eur po tom, ako ju kontaktoval muž vydávajúci sa za českého policajta.

Tvrdil jej, že je na Slovensku na výpomoci a informoval ju o údajnom podozrivom úvere, do ktorého mala byť zapletená. Následne ju mali kontaktovať ďalšie dve osoby. Jedna sa predstavila ako policajtka a druhá ako pracovník Národnej banky Slovenska.

Komunikácia prebiehala cez mobilnú aplikáciu. Žena podľa polície na základe pokynov poskytla čísla svojich účtov a vybrala z nich 30-tisíc eur. Hotovosť následne odovzdala neznámemu mužovi na vopred dohodnutom mieste.

Polícia ani NBS peniaze takto nepýtajú

Práve pri tomto prípade polícia opätovne upozornila na jeden zo základných varovných signálov. Policajti ľudí neprepájajú na pracovníkov NBS, nevolajú cez mobilné aplikácie a nežiadajú od nich čísla účtov ani peniaze.

Národná banka Slovenska zároveň dlhodobo upozorňuje, že podvodníci jej meno zneužívajú pri telefonátoch alebo iných formách komunikácie.

Medzi časté scenáre patria tvrdenia o „bezpečnom účte“, podozrivom úvere alebo potrebe ochrániť peniaze pred podvodníkmi. NBS upozorňuje, že takýto „bezpečný účet“ neexistuje a jej zamestnanci týmto spôsobom od ľudí peniaze nežiadajú.

Podvodníci už nepotrebujú ani telefonovať

Podvody sa navyše neodohrávajú len cez telefonáty. Polícia tento týždeň upozornila aj na podvodnú SMS správu, ktorá sa tvári ako oznam energetickej spoločnosti. Správa môže na prvý pohľad pôsobiť pomerne dôveryhodne, pretože namiesto neznámeho čísla sa príjemcovi zobrazí názov energetickej spoločnosti.

Aj v tomto prípade sa pracuje so strachom a časovým tlakom. Adresát dostane informáciu, že ak nezaplatí, môžu nasledovať opatrenia súvisiace s dodávkou elektriny. Cieľom je človeka prinútiť okamžite konať a kliknúť na priložený odkaz.

Ten však vedie na podvodnú stránku, kde môže obeť odovzdať svoje údaje z platobnej karty.

Na podobné odkazy sa preto odporúča neklikať a stav platieb kontrolovať priamo v oficiálnej aplikácii, zákazníckej zóne alebo prostredníctvom kontaktov banky.

Spoločný menovateľ

Na prvý pohľad ide o úplne rozdielne prípady. V Smolníku fungoval príbeh o úmrtí, chorobe a pohreboch. V Bratislave zase údajný policajt a podozrivý úver. Pri SMS správe išlo o hrozbu problémov s dodávkou elektriny.

Všetky však využívajú podobný mechanizmus: vyvolať negatívnu emóciu a následne prinútiť obeť podvodu konať bez overenia informácií.

Raz je to strach zo straty peňazí, inokedy obava o zdravie blízkeho alebo hrozba, že človek zostane bez elektriny. Práve psychologický nátlak je často označovaný za jeden z typických prvkov podvodov.

Čo urobiť, keď ti zavolá „policajt“ alebo „bankár“

Základné pravidlo je jednoduché. Netreba hneď veriť tomu, že osoba na druhej strane je tým, za koho sa vydáva.

Ak niekto tvrdí, že tvoje údaje boli zneužité, máš podozrivé pohyby na účte alebo musíš svoje peniaze okamžite „ochrániť“, rozhovor hneď ukonči.

Nikomu neposielaj svoje prihlasovacie údaje, PIN kódy, SMS kódy ani údaje z bankomatovej karty. Rovnako nevyberaj hotovosť a neodovzdávaj ju cudzej osobe len na základe toho, čo ti hovorí druhá strana.

Podvodníci menia príbehy, ale princíp zostáva

Aktuálne prípady ukazujú, že podvodníci sa nespoliehajú len na jeden konkrétny príbeh. Raz vystupujú ako policajti, inokedy ako pracovníci banky, lekári alebo dokonca ľudia v núdzi.

Meniť môžu aj spôsob kontaktu. Spoločným znakom však zostáva snaha dostať obeť pod časový alebo emocionálny tlak a donútiť ju čo najrýchlejšie sa rozhodnúť.