„Čaká nás ďalšia špeciálna operácia, bude krátka.“ Rusi šokovali hrozbou pre ďalšiu krajinu, text neskôr narýchlo stiahli

„Rusko čaká ďalšia špeciálna vojenská operácia. Bude veľmi krátka.“ Takýto titulok sa v piatok ráno objavil na webe ruskej štátnej agentúry RIA Novosti. Autorský komentár opisoval možný vojenský konflikt s Litvou a pripúšťal úder raketami s jadrovými hlavicami. O niekoľko hodín text z webu zmizol, upozonrili na to viaceré médiá vrátane ukrajinskej agentúry UNN.

Rakety „s príslušnou hlavicou“

Autorom textu bol Alexander Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic.ru a člen ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku. Nešlo teda o oficiálne oznámenie ruskej vlády alebo armády, ale o jeho autorskú kolónku, ktorej význam zvyšovalo to, že ju publikovala štátna agentúra RIA Novosti a umiestnila ju na svoju hlavnú stránku.

Tvrdil, že ak by boli v Litve rozmiestnené jadrové zbrane, Rusko by sa mohlo zaobísť bez nasadenia pozemných síl. Namiesto nich spomenul rakety „s príslušnou hlavicou“. Išlo o autorovu hrozbu v komentári, nie o oznámenie ruskej vojenskej operácie. 

 
Agentúra sa od textu dištancovala

Po stiahnutí komentára sa na jeho pôvodnej adrese objavilo redakčné vysvetlenie. RIA Novosti podľa Našej Nivy uviedla, že článok externého autora odstránila, pretože nezodpovedá názoru redakcie, jej redakčnej politike ani štátnej politike Ruskej federácie. Samotný komentár už na stránke agentúry dostupný nie je. 

Bezprostredným kontextom bolo rokovanie litovského parlamentu o zmene ústavy. Seimas 22. septembra podporil návrh na odstránenie zákazu umiestňovania zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní na území Litvy. Za pokračovanie návrhu hlasovalo 99 poslancov. Ústava sa tým ešte nezmenila: podľa UNN sú na prijatie potrebné ďalšie hlasovania. 

Generáli varujú: Samotná obrana nestačí, Európa potrebuje vlastné „šáhidy“. Poľsko ich skúša, Slovensko zatiaľ mlčí

Návrh zmeny litovskej ústavy

Nosovičov komentár reagoval na návrh zmeny litovskej ústavy. Jej článok 137 dnes zakazuje umiestniť na území krajiny zbrane hromadného ničenia aj zahraničné vojenské základne. Litovskí poslanci chcú tento článok vypustiť, aby ústava nebránila prípadným budúcim rozhodnutiam o obrane krajiny v rámci NATO. Návrh však neznamená, že Litva už rozhodla o rozmiestnení jadrových zbraní.

Parlament návrh 22. septembra podporil po prerokovaní pomerom hlasov 99 za, 13 proti a päť sa zdržalo. Podľa záznamu Seimasu teda išlo o jeden krok v schvaľovaní, nie o konečné prijatie zmeny. Aby článok z ústavy skutočne zmizol, poslanci o návrhu musia ešte dvakrát hlasovať. Pri každom z týchto hlasovaní ho musí podporiť najmenej 94 poslancov.

Litva chce odstrániť ústavnú prekážku pre prípad krízy

Litovský námestník ministra obrany Karolis Aleksa zdôraznil, že zrušenie ústavného zákazu by samo osebe neznamenalo rozmiestnenie jadrových zbraní v Litve. V čase mieru sa s tým podľa neho nepočíta. Ak by však nastala kríza alebo vojna, zmena ústavy by otvorila možnosť o takomto kroku rozhodovať. Informovala o tom litovská agentúra BNS.

Predseda litovského parlamentu Juozas Olekas návrh odôvodňuje zmenou bezpečnostnej situácie. Jadrové odstrašenie označil za súčasť kolektívnej obrany NATO a tvrdí, že súčasný ústavný zákaz by nemal obmedzovať možnosti Litvy zapojiť sa do nej. Jeho stanovisko zachytáva UNN, ktorá sa odvoláva na litovský parlament.