Obľúbená zmrzlináreň definitívne končí: Majiteľ opísal tvrdú realitu podnikania na Slovensku

Remeselnú taliansku zmrzlinu robí roky a učil sa ju priamo v Taliansku. Napriek tomu svoju zmrzlináreň v Lučenci po jednej sezóne zavrel. Peter Botoš sa o svoju skúsenosť podelil vo verejnom príspevku, ktorý sa rozšíril po sociálnych sieťach a vyvolal vlnu diskusií o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká.

„Chcem sa podeliť o svoju skúsenosť s podnikaním a s tým, prečo som sa napokon rozhodol svoju zmrzlináreň U Peťa zavrieť,“ opísal na sociálnej sieti. 

Gastronómii sa venuje od štrnástich rokov

Peter nie je začiatočník. Ako pre regionálny portál Vobraze opísal skôr, gastronómii sa venuje už od svojich štrnástich rokov. Je vyučený kuchár a čašník, pracoval v Taliansku, Rakúsku aj v Česku a sedem rokov pôsobil v jednej zo slovenských zmrzlinárskych firiem, kde sa dostal až na vedúcu pozíciu.

Práve zahraničné skúsenosti a školenia v Taliansku mu dali základ pre vlastnú remeselnú zmrzlinu. Vyrába ju z kvalitných surovín, s dôrazom na prírodné zloženie bez zbytočných prísad. S takýmto zázemím otváral svoju prevádzku v Lučenci.

Problémy sa začali skôr, než stihol poriadne otvoriť

Prvé komplikácie prišli ešte pred samotným rozbehom. „Keď som začal prevádzku pripravovať, ešte som ani poriadne nezačal podnikať a už som riešil problém s mestskou políciou,“ spomína. Pred prevádzkou je veľký chodník a keď pri zásobovaní zastavil autom, hneď riešil, prečo stojí na chodníku.

Zašiel preto na mesto a vybavil si povolenie na zásobovanie, v ktorom mal uvedené, že pri nakladaní a vykladaní tovaru môže s výstražnými svetlami na nevyhnutný čas zastaviť.

Myslel si, že tým je problém vyriešený. Nebol. „Kontroly a problémy zo strany mestskej polície pokračovali,“ píše.

Zákazníci sa vracali, mal z toho dobrý pocit

Napriek tomu sa podnik rozbehol. „Prevádzku sme otvorili, začali sme vyrábať vlastnú zmrzlinu a postupne sa nám podarilo vybudovať si zákazníkov. Ľudia sa vracali a ja som mal z podnikania dobrý pocit,“ opisuje Peter obdobie, keď to fungovalo.

Podnikanie mal nastavené tak, aby bolo všetko podľa pravidiel. „Mal som podnikanie rozdelené medzi s.r.o. a živnosť. Výroba zmrzliny bola v s.r.o. a predaj na živnosti. Cez leto som dokonca zamestnal aj študentku,“ dodáva. Inak povedané, nešlo o čierny stánok na rohu, ale o riadne vedený malý biznis, ktorý dokonca dával prácu ďalšiemu človeku.

Posledná rana a rozhodnutie zavrieť

Definitívny zlom prišiel s vysokým mesačným predpisom od zdravotnej poisťovne, ktorý mu podľa jeho slov vyšiel na približne 1 200 eur mesačne.

„Zmrzlináreň nie je podnikanie s garantovaným ziskom 120 000 eur ročne,“ reaguje na to Peter. Pre malú, ešte len rozbiehajúcu sa sezónnu prevádzku to bola podľa neho neúnosná fixná záťaž.

Rozhodnutie zavrieť opisuje s viditeľnou trpkosťou. „Zavrel som ju nie preto, že by neboli zákazníci. Nie preto, že by sme nechceli pokračovať. Nie preto, že by sme nechceli pracovať,“ píše. „Kombinácia administratívy, neustálych problémov a nákladov, ktoré vznikli ešte predtým, ako podnik reálne začal vytvárať dostatočný zisk, bola pre mňa likvidačná.“ Od 1. septembra 2026 tak už nemá živnosť.

Poukazuje aj na paradox celej situácie. „Štát takto príde aj o odvody a dane, ktoré by som pri ďalšom fungovaní prevádzky postupne platil,“ upozorňuje.

„Takto sa podniká na Slovensku,“ odkazuje

Vo svojej spovedi Peter nikoho neobviňuje. „Nechcem týmto nikoho napádať. Mestská polícia si plní svoje povinnosti a zdravotná poisťovňa postupuje podľa pravidiel, ktoré má nastavené,“ zdôrazňuje. Jeho otázka smeruje inam.

„Otázka však je, či sú tieto pravidlá nastavené tak, aby ľuďom umožňovali podnikať, rásť a zamestnávať ďalších ľudí, alebo aby ich od podnikania postupne odradili,“ pýta sa. A dodáva vetu, ktorá sa stala mottom celého príspevku. „Chcel som podnikať, vyrábať kvalitnú zmrzlinu, zamestnávať ľudí a platiť štátu to, čo mu podľa zákona patrí. Namiesto toho som dospel k rozhodnutiu, že bude jednoduchšie prevádzku zavrieť. Takto sa dnes, podľa mojej skúsenosti, podniká na Slovensku.“

Celkom sa podnikania nevzdáva. Od budúceho roka ho chce riešiť inak, cez s.r.o. Presne to dnes rieši veľká časť slovenských živnostníkov. Ako sme písali, konsolidačné opatrenia odvody živnostníkov od roku 2026 citeľne zdvihli a pre mnohých sa končí éra lacných živností. Pri s.r.o. sa dá s odvodmi narábať inak, no vyžaduje účtovníctvo a vyššie náklady, ako sme rozoberali v samostatnom článku.

Čo znamenal predpis 1 200 eur

Na záver stojí za vysvetlenie, ako mohol taký vysoký predpis vzniknúť. Zdravotné odvody sa počítajú spätne, z príjmu spred dvoch rokov, a delia sa počtom mesiacov, počas ktorých človek reálne podnikal.

Petrov skorší, krátky, no ziskový rok tak vygeneroval vysoký mesačný preddavok na úplne iný, len sa rozbiehajúci biznis. Ide pritom o zálohu, ktorú si poisťovňa v ročnom zúčtovaní vyrovnáva podľa skutočného príjmu, takže časť by sa mu neskôr vrátila.

Pre malú sezónnu prevádzku je však aj dočasná platba 1 200 eur mesačne likvidačná. Pre porovnanie, minimálny zdravotný preddavok je v roku 2026 len 121,92 eura.