2,5 kilometra tunelov pod Uralom: Vstup strážia guľomety. Investigatíva odhalila tajné podzemné mesto pre jadrovú odvetu
20-tisíc ton ocele a autobusy v podzemných tuneloch. Novinári odhalili tajný Objekt 1335 pod Uralom, ktorý odpáli jadrové rakety aj bez vedomia velenia.
Na úbočí odľahlej hory v pohorí Ural stojí brána, ktorú nepretržite strážia vojaci z guľometnej veže. Vedie do jedného z najtajnejších zariadení v Rusku.
Podľa vyšetrovania denníka The Sunday Times, dánskeho média Danwatch a centra Dossier Center odtiaľ Rusko riadi systém určený na odvetný jadrový úder. Rozsiahle podzemné veliteľské centrum má odolať aj útoku amerických bômb určených na ničenie bunkrov.
Cieľom systému je zabezpečiť, aby Rusko dokázalo odpovedať jadrovým úderom aj po tom, čo by samo čelilo takému útoku. Ide o princíp vzájomne zaručeného zničenia, známy ešte z čias studenej vojny. Novinári získali prvé zábery zariadenia, zdokumentovali rozsiahle stavebné práce a podľa vlastných zistení aj informácie, ktoré naznačujú, že systém je funkčný.
Objekt 1335
Podzemný komplex sa nachádza v hore Kosvinskij Kameň na severnom Urale pri dedine Kytlym. V ruských vojenských dokumentoch vystupuje pod označením Objekt 1335.
Kytlym má približne dvetisíc obyvateľov, niekoľko obchodov, poštu a školu. Vedie k nej jediná cesta, ktorá sa vracia tým istým smerom. Okolie tvoria husté ihličnaté lesy a ťažko priechodný terén, opisuje The Sunday Times.
Vojaci tu strážia vstupy do podzemných tunelov, ktoré z diaľky takmer nevidno. Prví z nich prišli v 80. rokoch, keď Sovietsky zväz budoval systém pre prípad jadrovej vojny.
Rozkaz aj po zničení velenia
Súčasťou sovietskeho plánu bol Perimeter, na Západe známy ako „Mŕtva ruka“. Mal zabezpečiť, aby rozkaz na odvetný jadrový úder bolo možné odovzdať aj vtedy, ak by útok zničil vedenie krajiny alebo prerušil bežné spojenie s raketovými silami.
Podľa opisu v The Sunday Times by v takom prípade mohli z Objektu 1335 aktivovať záložné komunikačné kanály. Signál by sa dostal k špeciálnym raketám, ktoré by po odpálení odovzdali šifrovaný rozkaz ďalším preživším odpaľovacím jednotkám. Presný spôsob, akým systém funguje dnes, zostáva utajený.

„Perimeter je v skutočnosti komunikačný systém,“ vysvetlil pre britský denník Pavel Podvig, odborník na ruskú jadrovú silu. Jeho podstatou je podľa neho schopnosť odovzdať rozkaz na odvetu aj po tom, čo krajina utrpí útok.
Po skončení studenej vojny sa predpokladalo, že význam zariadenia v hore Kosvinskij Kameň ustúpil. Spoločné vyšetrovanie The Sunday Times, Danwatch a Dossier Center však prinieslo dôkazy o rozsiahlych stavebných prácach, ktoré sa tam začali v posledných rokoch.
Tisíce objednávok pre objekt v hore
Novinári preskúmali ruské dokumenty o verejnom obstarávaní, zmluvy a technické plány. Podľa ich zistení Moskva od roku 2018 objednávala pre Objekt 1335 ťažké stroje na výkopové práce, vrtné zariadenia, banské vetranie aj systémy na filtráciu vzduchu. Nákupy zahŕňali tiež klimatizáciu odolnú proti otrasom, potrubia, káble, oceľ a betón.
Rozsah objednávok naznačuje, že nejde o bežnú údržbu starého bunkra.
Podľa vyšetrovania bolo pre stavbu zakúpených približne 20-tisíc ton ocele, čo zodpovedá hmotnosti asi troch Eiffelových veží. Dokumenty spomínajú najmenej 24 podzemných komôr so systémom stlačeného vzduchu. Vzdušná vzdialenosť medzi hlavným a núdzovým východom má byť približne 2,5 kilometra.
Dánsky profesor stavebného inžinierstva Per Goltermann na základe údajov o použitom betóne odhadol, že jeho množstvo by stačilo na stavbu s podlahovou plochou najmenej 150-tisíc štvorcových metrov.
V tuneloch jazdia autobusy
O rozmeroch komplexu hovoria aj bývalí vojaci jednotky 20003, ktorá stráži základňu pri hore Kosvinskij Kameň. Jeden z nich novinárom povedal, že vzdialenosti v podzemí sú také veľké, že v tuneloch jazdia autobusy. Ide však o jeho svedectvo; novinári sa do priestorov nedostali. Informuje o tom Danwatch.
Bývalí vojaci zverejnili na ruských sociálnych sieťach fotografie základne. Niektoré zachytávajú vstup do hory, ďalšie cvičenia v ochranných oblekoch proti rádioaktívnej kontaminácii. Zvnútra tunelov sa podľa Danwatch podarilo nájsť len jedinú možnú fotografiu, pri ktorej však nemožno s istotou potvrdiť, či vznikla práve tam.
Dokumenty zároveň ukazujú práce na rozšírení vojenského tábora pri hore. Čo presne sa nachádza vo všetkých podzemných priestoroch a v akom stave je dnes Perimeter, však z verejne dostupných podkladov nemožno nezávisle overiť.