Top 6 dôvodov, kvôli ktorým nie sú Slováci bohatí. Prieskum odhalil, v čom robíme zásadnú chybu

30. septembra 2026 o 10:40

Milióny Slovákov nechávajú peniaze napospas inflácii. Toto sú mýty, ktoré ti bránia v budovaní majetku. Začať pritom môžeš aj s pár eurami mesačne.

Marek Rodák

Takmer 42 percent Slovákov neinvestuje a viac ako pätina to ani nemá v pláne. Najčastejšou prekážkou je nedostatok voľných peňazí. Nasleduje strach zo straty, nedostatok znalostí a obavy z podvodov. Vyplýva to z prieskumu IPSOS pre investičnú platformu Portu, ktorý vo svojej analýze spracovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Slovenské domácnosti pritom stále držia značnú časť svojho finančného majetku v hotovosti alebo bankách. Podľa údajov Eurostatu išlo vlani o 43 percent všetkých finančných aktív domácností. Podiel investícií dosahoval 27 percent a napriek postupnému rastu zostával pod európskym priemerom.

Pravidelne každý mesiac investuje 38 percent opýtaných. Ďalších 19,5 percenta investuje nepravidelne. Takmer pätina zatiaľ neinvestuje, no plánuje začať.

Najväčšou prekážkou Slovákov sú voľné peniaze a obava zo straty

Nedostatok finančných prostriedkov označilo za dôvod neinvestovania 45,6 percenta respondentov, ktorí neinvestujú. Podľa analýzy však začiatok nemusí vyžadovať vysokú jednorazovú sumu. Pravidelne možno odkladať aj desiatky eur mesačne.

Pred investovaním má podľa analýzy prednosť vytvorenie finančnej rezervy. Tá by mala zodpovedať približne trom až šiestim mesiacom spotrebných výdavkov domácnosti.

Pomôcť môže aj podrobnejšie sledovanie rodinného rozpočtu. Evidencia príjmov a výdavkov môže podľa analýzy odhaliť úniky zodpovedajúce 10 až 15 percentám mesačného rozpočtu.

Druhou najčastejšou prekážkou je strach zo straty peňazí. Uviedlo ho 32,5 percenta neinvestujúcich respondentov. Každé investovanie pritom prináša určité riziko a hodnota investície môže aj klesnúť.

Pociťuješ tiež tieto bariéry pri investovaní?

Áno, všetky

Nemám strach, ale investovať neviem

Investovať viem, ale mám strach

Myslím, že nie

Určite nie a aj investujem

Analýza ako spôsob riadenia rizika uvádza diverzifikáciu, teda rozloženie peňazí medzi viac investícií. Významnú úlohu má aj dĺžka investičného horizontu. Pri výbere by preto nemal rozhodovať iba očakávaný výnos, ale aj riziko, ktoré je človek schopný znášať.

Časť Slovákov sa obáva, že investovaniu nerozumie

Nedostatok znalostí odrádza od investovania 22 percent neinvestujúcich. Podľa analýzy pritom nie je potrebné byť finančným expertom. Investor by však mal rozumieť tomu, ako produkt funguje, aké prináša riziká a poplatky a na aké obdobie peniaze odkladá.

Investičná gramotnosť Slovákov podľa citovaného Indexu investičnej gramotnosti medziročne klesá. Najslabšie výsledky dosahujú mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov.

Práve táto skupina však zároveň prejavuje záujem o investovanie do budúcnosti. Hoci mladí zatiaľ investujú menej, až 30 percent z nich plánuje začať. Najvyššiu investičnú aktivitu vykazujú ľudia vo veku 27 až 44 rokov. Najviac neinvestujúcich je naopak vo vekovej kategórii 45 až 65 rokov.

Rozdiely existujú aj medzi regiónmi. V Bratislavskom a Trenčianskom kraji investujú takmer dve tretiny respondentov. Najnižší podiel investorov zaznamenal prieskum v Nitrianskom kraji. Investičná aktivita rastie aj s príjmom a vzdelaním.

Slovensko prišlo o 30 % novorodencov: V tomto roku nám bude chýbať celá generácia

Podvodov sa obáva každý šiesty neinvestujúci

Strach z investičného podvodu uviedlo 17,3 percenta neinvestujúcich. Riziko súvisí aj s rozvojom sociálnych sietí a umelej inteligencie, ktoré môžu podvodníci využívať pri vytváraní dôveryhodne pôsobiacich reklám či videí.

Medzi varovné signály patrí tlak na rýchle rozhodnutie, sľub vysokého výnosu bez rizika alebo požadovanie prihlasovacích údajov. Podozrivá je tiež požiadavka na vzdialený prístup k zariadeniu.

Pred vložením peňazí si má investor preveriť spoločnosť a jej oprávnenie poskytovať investičné služby. Rozumieť by mal tiež poplatkom, podmienkam a rizikám produktu.

Ďalších 11,6 percenta neinvestujúcich by investovať začalo, ale nevie si vybrať poskytovateľa. Analýza odporúča porovnať viacero možností a nespoliehať sa iba na reklamu alebo očakávaný výnos.

Rozdiel môže urobiť čas

Investovanie nepovažuje za potrebné 6,9 percenta opýtaných. Analýza pritom poukazuje na vplyv inflácie a dlhodobého zloženého úročenia, vysvetľuje portál Peniaze.

Modelový výpočet pracuje s pravidelnou sumou 50 eur mesačne. Pri investovaní počas 20 rokov a priemernom výnose sedem percent ročne by výsledná suma predstavovala približne 26-tisíc eur. Pri sporení rovnakej sumy s dvojpercentným ročným úrokom by išlo približne o 14 700 eur.

Pri investovaní 20 eur mesačne počas 20 rokov a modelovom sedempercentnom výnose by výsledok predstavoval približne 10 400 eur. Ide však o modelové výpočty založené na predpokladanom priemernom výnose, nie o garantovaný výsledok.

Prieskum tak ukazuje, že neinvestovanie na Slovensku súvisí predovšetkým s finančnými možnosťami, vnímaním rizika a úrovňou znalostí. Významnými faktormi zostávajú aj obavy z podvodov a neistota pri výbere poskytovateľa.

Čítaj viac: Zo Slovenska, Biznis a startupy, Ekonomika

Zdroje: WOOD & Company, Peniaze