Ani 4,5 percenta HDP nestačí Poľsku na prvenstvo. Tri malé európske krajiny sa ujímajú vedenia vo vojenských výdavkoch

Poľsko má tento rok prísť o prvenstvo v NATO podľa podielu obranných výdavkov na hrubom domácom produkte. Predbehnúť ho majú tri pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko. Varšava pritom plánuje na obranu vyčleniť približne 4,5 percenta HDP.

Informuje o tom portál Polsat News na základe informácií denníka Rzeczpospolita. Podľa denníka bolo Poľsko v roku 2025 lídrom Aliancie s obrannými výdavkami na úrovni približne 4,3 percenta HDP. V roku 2026 ho však majú pobaltské krajiny prekonať a na rok 2027 všetky tri plánujú vyčleniť na obranu najmenej päť percent HDP.

Poľský rozpočet má nominálne klesnúť

Poľský obranný rozpočet má v roku 2027 dosiahnuť 198 miliárd zlotých, teda približne 45,3 miliardy eur. To je nominálne takmer o dve miliardy zlotých, čiže približne 458 miliónov eur, menej ako suma plánovaná na rok 2026.

Pri očakávanom raste ekonomiky približne o štyri percentá by to podľa denníka znamenalo aj pokles podielu obranných výdavkov na HDP oproti tohtoročným plánovaným 4,5 percentám. Zmena poradia sa teda týka výdavkov v pomere k veľkosti ekonomiky, nie porovnania vojenskej sily jednotlivých krajín.

Minister poukazuje na úsporu na DPH

Podpredseda poľskej vlády a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz tvrdí, že nižšia nominálna suma nemusí znamenať menej peňazí na samotné nákupy. Na otázku denníka, prečo má byť budúcoročný rozpočet nižší, argumentoval oslobodením nákupov financovaných z európskeho nástroja SAFE od DPH.

Podľa ministra tak budú výdavky v skutočnosti vyššie. Jeho vysvetlenie poukazuje na rozdiel medzi celkovou rozpočtovou sumou a objemom vybavenia, ktorý za ňu môže štát obstarať.

Zbrojenie podporuje výrobu, financie sú pod tlakom

Poľsko sa snaží, aby rastúce nákupy zbraní podporili aj jeho domáci priemysel. Podľa agentúry Reuters vzrástli poľské výdavky na obstarávanie od domácich spoločností vrátane spoločných podnikov od roku 2022 takmer štvornásobne. Varšava tým chce posilniť vlastné výrobné kapacity a znížiť závislosť od vzdialených dodávateľov.

Verejné financie však čelia rastúcemu tlaku. Európska komisia v jarnej prognóze odhadovala, že poľský verejný dlh vzrastie z 59,7 percenta HDP v roku 2025 na 68,3 percenta v roku 2027. Rast pripisuje najmä vysokým deficitom a vplyvu obranných investícií na zadlženie. Deficit verejných financií má podľa prognózy v roku 2027 dosiahnuť 6,3 percenta HDP.

Slovensko výrazné zvýšenie neavizuje

Rzeczpospolita zároveň upozorňuje, že krajiny v regióne sa dostávajú do bodu, keď je ďalšie rýchle zvyšovanie obranných výdavkov čoraz náročnejšie. Litva a Estónsko majú v roku 2027 udržať výdavky na úrovni piatich percent HDP.

Fínsko plánuje zvýšiť svoj obranný rozpočet približne o 600 miliónov eur na sedem miliárd eur. Česko podľa denníka počíta s dvoma percentami HDP, zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko výrazné zvýšenie výdavkov nedeklarujú.

Slovenský rozpočtový výhľad na roky 2026 až 2028 počíta v roku 2027 s obrannými výdavkami približne tri miliardy eur, čo zodpovedá dvom percentám HDP. Nominálne by oproti plánu na rok 2026 vzrástli približne o 114 miliónov eur, ich podiel na výkone ekonomiky by však zostal nezmenený. 

Dlhodobý plán ministerstva obrany podľa TASR predpokladá na rok 2027 mierne vyššiu úroveň, 2,1 percenta HDP. Následne majú výdavky postupne rásť až na 3,5 percenta HDP v roku 2034. Tento cieľ však treba odlišovať od konkrétnych súm schválených v každoročnom rozpočte.

Nemecko plánuje najvyšší podiel od studenej vojny

Nemecko má na obranu vyčleniť takmer 140 miliárd eur, pričom suma zahŕňa aj peniaze zo špeciálneho fondu. Výdavky by tak prekročili tri percentá HDP, čo má byť najvyšší podiel od skončenia studenej vojny, píše sa v správe Bundestagu. 

Plány Švédska a Rumunska podľa Rzeczpospolitej zatiaľ nie sú známe. Poľsko tak napriek plánovanému zvýšeniu podielu výdavkov v tomto roku môže stratiť prvenstvo, pretože pobaltské štáty chcú na obranu vyčleniť ešte väčšiu časť svojich ekonomík.