Hviezdy nám postupne miznú pred očami. Vedci odhalili, ako rýchlo sa mení nočná obloha

Predstav si, že vyjdeš v noci von a pozrieš sa hore. Obloha však už na mnohých miestach nevyzerá tak, ako kedysi. Nie preto, že by sa vesmír zmenil. Zmenili sme sa my.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako pomerne nepodstatná vec. Veď čo na tom, ak z mesta nevidíš niekoľko hviezd?

Lenže problém je podľa Dark Sky oveľa väčší.

Deväť percent ročne znie neuveriteľne

Vedci v štúdii publikovanej na portáli Science využili pozorovania ľudí z celého sveta, ktorí sledovali, koľko hviezd dokážu na nočnej oblohe vidieť voľným okom.

Výsledok bol pozoruhodný. V rokoch 2011 až 2022 sa jas nočnej oblohy v sledovaných lokalitách zvyšoval v priemere o 9,6 percenta ročne. Pri takomto tempe by sa jas oblohy zdvojnásobil približne každých osem rokov.

To však neznamená, že každá pouličná lampa je každým rokom o jednu desatinu silnejšia.

Ide o zmenu celkového jasu nočnej oblohy, ktorú ľudia pozorujú. A práve v tom je ukrytá jedna z najzaujímavejších častí problému.

Z mesta nemusíš uniknúť ani desiatky kilometrov

Svetelný smog totiž podľa Science Direct nepozná hranice mesta.

Svetlo, ktoré uniká smerom nahor, sa rozptyľuje v atmosfére. Nad obývanými oblasťami preto vzniká svetelná žiara, ktorá môže byť viditeľná na veľkú vzdialenosť.

Predstava, že stačí ísť niekam za mesto, preto nemusí vždy fungovať.

Ak chceš vidieť skutočne tmavú oblohu, musíš hľadať miesta, kde je umelého svetla minimum. A takých miest postupne ubúda.

Noc je pre prírodu pracovná zmena

Pre človeka je noc väčšinou spojená so spánkom. Množstvo iných organizmov však práve vtedy začína byť aktívna.

Netopiere vyrážajú za potravou. Mnohé druhy hmyzu si hľadajú partnerov. Niektoré zvieratá sa pohybujú krajinou tak, aby ich cez deň neodhalili predátory.

Umelé svetlo im do tohto systému podľa National Institute of Enviromental Health Science vstupuje ako nový prvok, ktorý v prírode predtým neexistoval.

Vtáky si noc nemôžu jednoducho vypnúť

Umelé svetlo môže podľa Springer Nature meniť aj správanie vtákov. Niektoré druhy začínajú byť aktívne skôr, ako by za prirodzených podmienok boli. Pri iných môže svetlo ovplyvniť spánok alebo čas, kedy vyrážajú za potravou.

Osobitne zaujímavý je problém migrujúcich vtákov.

Tie počas svojich ciest prekonávajú obrovské vzdialenosti a pri orientácii využívajú viacero prirodzených záchytných bodov. Jasné mestá však môžu ich pozornosť odlákať.

Namiesto pokračovania v správnom smere tak môžu zmeniť trasu, krúžiť nad osvetlenými miestami a následne sa vyčerpať.

Rovnaké hodiny máme aj my

Človek pritom nie je od tohto problému oddelený.

Naše telo používa svetlo ako jeden z hlavných signálov, podľa ktorých nastavuje cirkadiánny rytmus. Večer a v noci má preto význam nielen počet hodín, ktoré stráviš v posteli, ale aj prostredie, v ktorom spíš.

Problémom môže byť podľa štúdie z National Library of Medicine svetlo, ktoré preniká cez okno, osvetľuje spálňu alebo zostáva v okolí domu počas celej noci.

To ale neznamená, že každá lampa pod oknom ti automaticky môže škodiť. Ľudský organizmus len nebol nikdy vystavený takému množstvu umelého svetla počas noci, akému sa vystavuje dnes.

Technológia, ktorá mala šetriť, mení noc ešte viac

Nástup a masové zavádzanie LED osvetlenia prinieslo obrovské výhody. Je úspornejšie, vydrží dlhšie a umožňuje presnejšie regulovať jeho intenzitu.

Lenže úspornejšie svietenie automaticky neznamená menej svetla. Ak je osvetlenie lacnejšie a jednoduchšie, môžeme si dovoliť osvetliť viac miest, viac budov, parkovísk alebo ciest.

Preto sa pri svetelnom smogu nedá pozerať len na spotrebu elektriny, pretože menej energie ešte automaticky neznamená tmavšiu noc.

Satelity prinášajú ďalšiu vrstvu problému

Do hry ešte vstupujú satelity.

Na obežnej dráhe okolo Zeme ich pribúdajú tisíce a niektoré z nich sú zo Zeme viditeľné ako pohybujúce sa svetelné body.

Pre bežného človeka môže byť pohľad na reťaz satelitov zaujímavým zážitkom. Pre astronómov podľa štúdie publikovanej na portáli Nature však znamenajú komplikáciu.

Nočná obloha sa tak mení z dvoch strán. Zospodu ju rozjasňujeme mestami a zhora do nej pridávame stále nové svietiace objekty.

Nejde o návrat do doby bez lámp

Riešenie nemusí byť extrémne. Nikto nepotrebuje vypnúť elektrárne. Pouličné osvetlenie má svoj význam a v mnohých situáciách je nevyhnutné.

Rozdiel však môže urobiť spôsob, akým ho používame.

Lampa, ktorá svieti priamo na chodník, je niečo úplne iné ako lampa, ktorej svetlo uniká do okolia a na oblohu.

Rovnako nie je nevyhnutné, aby každé parkovisko, reklamná plocha alebo kancelárska budova svietili cez celú noc rovnakou silou.

Možno si to všimneš až vtedy, keď bude neskoro

Najzvláštnejšie na svetelnom smogu je, že si ho takmer nevšímame. Znečistený vzduch vidíš. Hluk počuješ. Odpadky nájdeš na zemi.

Svetelný smog však často vnímaš až v momente, keď odídeš niekam ďaleko za mesto, ne neobývané miesto, a prvýkrát po rokoch uvidíš skutočne tmavú oblohu.

Možno práve vtedy pochopíš, o čo spostupne prichádzaš. Neprichádzaš o hviezdy, ale o schopnosť vidieť ich.