Vašečka otvorene: „Bude to tsunami. Prežijú tí, ktorí sa prispôsobia.“ Takto bude vyzerať Slovensko o 15 rokov

Slovensko čaká demografická zmena, ktorá ovplyvní nielen počet obyvateľov, ale aj pracovný trh, dôchodky či fungovanie ekonomiky. Rodí sa čoraz menej detí, pribúda seniorov a počet ľudí v produktívnom veku bude výrazne klesať. Podľa sociológa Michala Vašečku už tento trend nedokážeme zastaviť. Môžeme sa však rozhodnúť, ako sa naň pripravíme.

Do roku 2040 môže mať Slovensko približne 5,35 milióna obyvateľov, počet seniorov môže narásť o 255-tisíc, naopak, dostupná pracovná sila môže klesnúť až o 18 %. Už dnes pritom pôrodnosť padá výraznejšie, ako predpokladali staršie prognózy. Vašečka však nehovorí o apokalypse. Hovorí o potrebe prispôsobiť sa novej realite. „Nedá sa vrátiť naspäť. Neexistuje cesta späť,“ upozorňuje. Najväčšie dôsledky pritom môžu pocítiť dnešní mladí ľudia – na pracovnom trhu aj pri budúcich dôchodkoch.

Slovensko starne: O 15 rokov môže vyzerať úplne inak

Slovensko čaká v najbližších desaťročiach zmena demografie, ktorú už podľa sociológa Michala Vašečku nemožno zastaviť. Nejde pritom iba o to, že sa rodí menej detí. Súčasne pribúda seniorov, predlžuje sa život a klesá počet ľudí, ktorí budú pracovať a financovať fungovanie krajiny.

„V roku 2040 nás bude, ak si to dobre pamätám, približne okolo 5,35 milióna ľudí. To znamená, oproti dnešnému stavu je to pokles minimálne o 150-tisíc ľudí,“ hovorí Vašečka.

Aj toto číslo však označuje skôr za pozitívny scenár. Pripomína staršie demografické prognózy, pri ktorých odborníci pracovali s optimistickým, stredným aj pesimistickým variantom. Realita ich napokon nepríjemne prekvapila.

„Po desiatich rokoch úplne zdesení zistili, že neplatí už ani ten najhorší variant, ktorý projektovali. Sme na tom ešte horšie ako to najhoršie, čo projektovali,“ upozorňuje sociológ. Za výrazným zhoršením vidí najmä pokles pôrodnosti a nepriaznivé migračné saldo. „Málo ľudí prichádza a veľa odchádza z tejto krajiny.“ 

Rozdiel dobre vidieť na počte narodených detí. Kým v roku 2020 sa podľa údajov, ktoré Vašečka uvádza v rozhovore, narodilo približne 56-tisíc detí, pre rok 2026 hovorí o približne 40-tisícoch.

Sociológ však odmieta vykresľovať budúcnosť katastroficky. „Nenastáva apokalypsa. Ja chcem ľudí vlastne v niečom upokojiť,“ hovorí. Zároveň dodáva, že situácia má byť pre Slovensko „zdvihnutým prstom“.

Alarmujúca demografia: O 255-tisíc seniorov viac

Ešte podstatnejšie ako samotný pokles populácie bude to, ako sa zmení jej vekové zloženie. Podľa scenára, o ktorom Vašečka hovorí, môže počet seniorov narásť približne o 255-tisíc. Zároveň môže počet dostupných ľudí v produktívnom veku klesnúť až o 18 %. 

„Pokiaľ dnes niekto reálne rozmýšľa, ako bude podnikať v roku 2040, tak pokles pracovnej sily, ktorá je k dispozícii, o 18 %, to je dramatické,“ upozorňuje. Na druhej strane budeme žiť dlhšie. Vašečka v rozhovore uvádza, že kým v roku 2020 bola očakávaná dĺžka života približne 77 rokov, v roku 2040 by mohla dosahovať 82,5 roka. 

Vzniká tak kombinácia troch trendov: menej narodených detí, menej ľudí v produktívnom veku a viac seniorov, ktorí sa zároveň dožívajú vyššieho veku. Podľa Vašečku pritom nemá zmysel očakávať, že Slovensko dokáže celý trend demografie jednoducho obrátiť.

„Nedá sa vrátiť naspäť. Neexistuje cesta späť,“ konštatuje. Namiesto snahy vrátiť spoločnosť do minulosti podľa neho potrebujeme prispôsobiť jej fungovanie novej realite. A práve tu používa jednu z najsilnejších myšlienok celého rozhovoru: „Z histórie vieme, že vždy prežijú a dobre prežijú tí, čo sa prispôsobia. Nie tí najinteligentnejší. Nie tí najvzdelanejší. Ani nie tí, ktorí budú ťažko pracovať na niečom. Vždy iba tí, ktorí sa prispôsobia novým pomerom.“ 

Demografický trend nezastavíme, následky však môžeme zmierniť

Prispôsobenie sa podľa neho znamená meniť fungovanie štátu ešte predtým, ako sa dôsledky starnutia populácie a demografie prejavia naplno.

„Nemôžeme zmeniť ten trend, tak sa prispôsobme a meňme iné. Meňme procesy, meňme politiky tej krajiny, aby tie ďalšie generácie mohli normálne žiť,“ vysvetľuje. Ak sa to podarí, demografická kríza podľa neho nemusí znamenať iba negatívny scenár. „Keď sa obzrú späť, tak dokonca povedia, že táto kríza bola v skutočnosti šancou, nie apokalypsou.“

Jednou z oblastí, ktorá sa bude musieť novej realite prispôsobiť najvýraznejšie, je však dôchodkový systém. Počet ľudí v dôchodkovom veku bude podľa Vašečku „systematicky a veľmi prudko“ rásť. Zároveň bude ubúdať tých, ktorí pracujú a zo svojich odvodov systém financujú.

A práve pri dôchodkoch používa sociológ oveľa tvrdší slovník. „To, čo teraz zažívame, je iba predkrm,“ hovorí o súčasnom tlaku na systém. „Ešte príde niekoľko chodov a potom príde hlavné jedlo.“

Demografický problém prirovnáva k vlne, ktorú už možno vidieť v diaľke: „Bude to tsunami, ktoré už vidíme, ako sa blíži.“ Najväčším problémom podľa neho nie je, že by sme o tomto vývoji nevedeli. Demografi naň upozorňujú celé desaťročia. Problémom je, ako na tieto varovania reagujeme.

„Všetci si myslia, že nejako sa to zvládne, nejako to obrátime,“ hovorí Vašečka. Predstavou, že Slovensko si napokon poradí ako vždy, sa podľa neho tentoraz uspokojiť nemôžeme: „Nie, toto nebude ten prípad.“

Viac sa dozvieš v našej relácii Cashflow