Umelá inteligencia zvýši výkon ekonomiky o 32 %. Európa podstatne zaostáva

Umelá inteligencia môže do roku 2030 zvýšiť výkon americkej ekonomiky o 1,6 až 32,4 percenta oproti vývoju bez jej dodatočného vplyvu. Rozdiel medzi scenármi závisí od schopností AI, jej rozšírenia vo firmách a miery automatizácie práce. Najvýraznejšie dôsledky by pritom pocítili znalostní pracovníci. V najradikálnejšom scenári by ich mzdy zaostali za vývojom bez AI o 11,5 percenta a nezamestnanosť v tejto skupine by dosiahla takmer 18 percent. Vyplýva to zo štúdie Economic Scenarios for Transformative AI, ktorú v septembri 2026 publikoval Anthropic Institute.

Autormi pracovnej štúdie sú Anton Korinek, Charles I. Jones, Szymon Sacher, Tess Cotter a Peter McCrory. Modelujú možné dôsledky umelej inteligencie pre americkú ekonomiku medzi rokmi 2026 a 2030.

Autori zdôrazňujú, že tri predstavené scenáre nie sú prognózami. Nepriraďujú im ani pravdepodobnosť. Ide o modelované možnosti, ktoré ukazujú dôsledky rôznych predpokladov o ďalšom vývoji AI.

Od mierneho rastu až po ekonomickú transformáciu

Štúdia pracuje s tromi scenármi – miernym, výrazným a extrémnym. Rozdiely medzi nimi sú značné. V miernom scenári by bolo americké HDP v roku 2030 o 1,6 percenta vyššie než bez dodatočného vplyvu AI. Ročný rast ekonomiky by dosahoval približne 2,4 percenta. Dopad na pracovný trh by zostal relatívne obmedzený.

Výrazný scenár už počíta s HDP vyšším o 8,3 percenta. Tempo ekonomického rastu by sa dostalo na približne 5,4 percenta ročne.

Najväčšie zmeny prináša extrémny scenár. Americké HDP by bolo v roku 2030 o 32,4 percenta nad trajektóriou bez AI. Ročné tempo rastu by dosiahlo 15,4 percenta, uvádza portál Hrot24. 

Takéto tempo by znamenalo zásadnú ekonomickú transformáciu. Neznamená však, že štúdia predpovedá rast americkej ekonomiky o tretinu počas štyroch rokov. Hodnoty vyjadrujú rozdiel oproti modelovanej ekonomike bez dodatočného vplyvu umelej inteligencie.

Kľúčovým faktorom navyše nie sú iba technologické schopnosti. Rozhoduje aj reálne nasadenie AI.

V roku 2030 model predpokladá, že podiel úloh ovplyvniteľných AI dosiahne podľa jednotlivých scenárov 20, 30 alebo 50 percent. Rozšírenie technológie medzi úlohami, ktoré dokáže vykonávať, dosahuje 20, 40 alebo 60 percent. Ani extrémny scenár teda nepredpokladá okamžité využitie všetkých možností technológie.

Odborní pracovníci môžu čeliť najväčšiemu tlaku

Model rozdeľuje pracovníkov do dvoch základných skupín. Prvou sú kognitívne, teda znalostné profesie. Patria sem manažérske, odborné, obchodné a kancelárske pozície.

Druhú skupinu tvoria ostatné povolania, napríklad stavební pracovníci či elektrikári. Model predpokladá, že tieto profesie nie sú priamo vystavené automatizácii prostredníctvom skúmanej AI.

V miernom scenári zostávajú rozdiely medzi skupinami malé. Pri výraznom scenári je už mzda znalostných pracovníkov v roku 2030 o 0,3 percenta nižšia oproti trajektórii bez AI. Mzdy ostatných pracovníkov sú naopak vyššie o 5,9 percenta.

Extrémny scenár rozdiel prudko zväčšuje. Mzdy v znalostných povolaniach sú o 11,5 percenta pod úrovňou bez AI. V ostatných profesiách sú naopak vyššie o 33,6 percenta.

Dôvodom je spôsob, akým model zachytáva automatizáciu. AI znižuje potrebu ľudskej práce pri časti kognitívnych úloh. Vytlačení pracovníci následne hľadajú zamestnanie v iných oblastiach, upozorňuje portál Kurzy.cz. 

Takýto presun však nie je okamžitý. Programátor sa nemôže zo dňa na deň presunúť napríklad do kvalifikovanej technickej profesie. Rozdielne schopnosti a čas potrebný na hľadanie práce preto vytvárajú nezamestnanosť.

V extrémnom scenári klesá zamestnanosť v kognitívnych povolaniach do roku 2030 o 21,5 percenta oproti polovici roka 2026. Nezamestnanosť znalostných pracovníkov dosahuje 17,9 percenta a celková nezamestnanosť 11,9 percenta.

Očakávania Američanov sa približujú strednému scenáru

Súčasťou výskumu bol reprezentatívny prieskum medzi 10 980 dospelými Američanmi, ktorý prebiehal v auguste 2026.

Respondenti odpovedali na otázky o budúcich schopnostiach AI, jej rozšírení a produktivite. Autori zisťovali aj to, či bude technológia pracovníkov skôr nahrádzať alebo podporovať. Ďalšou témou bola rýchlosť nájdenia nového zamestnania po automatizácii pôvodnej práce.

Po vložení odpovedí jednotlivých respondentov do ekonomického modelu sa medián výsledkov priblížil výraznému scenáru.

HDP bolo v roku 2030 o 8,6 percenta vyššie oproti trajektórii bez AI. Celková nezamestnanosť dosahovala približne 4,6 percenta. Zamestnanosť v kognitívnych povolaniach oproti polovici roka 2026 klesla o 4,2 percenta.

Typický respondent zároveň očakával, že AI bude nasadená približne pri dvoch pätinách úloh, ktoré dokáže vykonávať. Približne v polovici prípadov mala ľudí podporovať namiesto ich úplného nahradenia.

Európa môže postupovať v oblasti umelej inteligencie pomalšie

Štúdia modeluje americkú ekonomiku. Jej výsledky preto nemožno automaticky preniesť na Slovensko, Česko alebo Európsku úniu.

Analýza Moore Czech Republic, ktorá na štúdiu nadväzuje, očakáva v Európe pomalší priebeh zmien. Ako dôvody uvádza reguláciu, ochranu zamestnancov a odlišné fungovanie pracovného trhu. Ide však o interpretáciu poradenskej spoločnosti, nie o výsledok samotného modelu Anthropic Institute.

Rozdiel medzi technologickými možnosťami a skutočným používaním AI je viditeľný aj v českých firmách. Podľa citovaného prieskumu Ipsos pre Moore Czech Republic využíva AI 59 percent českých podnikov. Z firiem, ktoré ju používajú, ju však 58 percent nasadilo iba v jednej zo sledovaných oblastí.

Samotná štúdia zároveň upozorňuje na viacero obmedzení modelu. Nezahŕňa napríklad hospodárske cykly, možné otrasy finančných trhov či širšie politicko-ekonomické reakcie. Pracovníkov navyše rozdeľuje iba do dvoch veľkých skupín. Model nepočíta ani s rýchlym rozvojom vyspelej robotiky, ktorá by mohla zasiahnuť fyzickú prácu. Aj preto autori analýzu nerozširujú za rok 2030.

Výsledky teda nehovoria, ako bude ekonomika v roku 2030 skutočne vyzerať. Ukazujú však rozsah možných dôsledkov. Pri pomalom rozšírení AI môžu byť zmeny relatívne malé. Pri rýchlej automatizácii by naopak ekonomika mohla výrazne zrýchliť, súčasne však vytvoriť silný tlak na znalostné profesie a presunúť väčšiu časť príjmov od práce ku kapitálu.

Práve kombinácia hospodárskeho rastu, presunu pracovných miest a rozdelenia jeho výnosov je podľa štúdie jednou z hlavných ekonomických otázok ďalšieho rozvoja umelej inteligencie.