Vedci analyzovali 2,8 milióna detí. Čas pred obrazovkami spojili s viacerými problémami
Analýza miliónov detí odhalila súvislosti s časom pred obrazovkami. Týkali sa školských výsledkov, vývinu aj duševného zdravia. Vedci zároveň upozorňujú na dôležité obmedzenie výsledkov.
Deti a dospievajúci, ktorí trávia viac času pred obrazovkami, dosahujú v priemere horšie výsledky v niektorých oblastiach vývinu. Vyplýva to z rozsiahlej analýzy publikovanej v odbornom časopise JAMA Pediatrics. Výskumníci spracovali údaje z 23 metaanalýz, ktoré zahŕňali viac ako 2,8 milióna detí zo 64 krajín.
Vyššia expozícia obrazovkám bola spojená najmä s nižšími celkovými akademickými výsledkami, slabším jazykovým vývinom a vyššou mierou emocionálnych či behaviorálnych problémov.
Vedci však upozorňujú, že výsledky dokazujú súvislosť, nie príčinu. Nie je preto možné tvrdiť, že samotné používanie obrazoviek tieto problémy spôsobuje.
Analýza zahŕňala takmer tri milióny detí
Podľa hlavnej autorky Sheri Madiganovej z University of Calgary môžu obrazovky ovplyvňovať vývin detí. Rovnako je však možné, že deti, ktoré už majú určité ťažkosti, vyhľadávajú digitálne technológie častejšie.
Výskumníci analyzovali 23 metaanalýz zameraných na deti a mladých ľudí vo veku do 18 rokov. Celkovo išlo o údaje 2 817 252 detí zo 64 krajín. Sledovali súvislosť medzi časom pred obrazovkami a akademickými výsledkami, kognitívnymi schopnosťami, sociálno-emocionálnym vývinom a duševným zdravím.
Výsledky ukázali miernu negatívnu súvislosť medzi časom pri obrazovkách a celkovými školskými výsledkami. Podobný vzťah sa objavil aj pri rozvoji jazykových schopností, uvádza CNN.
Vyššie používanie obrazoviek bolo zároveň spojené s vyššou mierou takzvaného internalizačného správania. Do tejto skupiny patria napríklad príznaky úzkosti alebo depresie. Vedci zaznamenali aj súvislosť s externalizačným správaním, kam patria napríklad prejavy agresivity či symptómy spojené s poruchou pozornosti a hyperaktivitou.
Výraznejšie asociácie sa objavili aj pri emocionálnych problémoch a ťažkostiach vo vzťahoch s rovesníkmi. Nie všetky sledované oblasti však vykazovali rovnaký výsledok.
Výskumníci podľa britského The Guardian nezistili jasnú súvislosť medzi časom pri obrazovkách a výsledkami v matematike, čítaní alebo prírodných vedách. Podľa autorov však tieto konkrétne oblasti patrili medzi menej preskúmané.
Obrazovky nemožno označiť za hlavného vinníka
Autori štúdie zdôrazňujú, že veľkosť väčšiny zistených súvislostí bola relatívne malá. „Malé však neznamená bezvýznamné, najmä keď hovoríme o expozícii, akou je čas pred obrazovkou a ktorá je v živote detí takmer univerzálna,“ uviedla Madiganová.
Tatiana Íñiguez Berrozpe zo Zaragozskej univerzity označila analýzu za metodologicky veľmi kvalitnú a založenú na mimoriadne veľkej vzorke.
Zároveň upozornila, že zistená súvislosť medzi časom pri obrazovkách a horším duševným zdravím či akademickými výsledkami je malá. Podľa nej výsledky v žiadnom prípade nepodporujú tvrdenie, že obrazovky sú hlavnou príčinou emocionálnych problémov dospievajúcich.
Podobne opatrná je aj Esther van Sluijs z Loughborough University. Poukázala na to, že analýza nedokáže dostatočne rozlíšiť jednotlivé formy používania digitálnych technológií. Nie je preto možné s rovnakou istotou porovnávať napríklad hranie hier, používanie sociálnych sietí, sledovanie videí alebo komunikáciu cez videohovory.
Dôležité je aj to, čo obrazovky nahrádzajú
Výskumníci zároveň odmietajú predstavu, že obrazovky sú pre deti automaticky škodlivé. Digitálne technológie môžu podporovať učenie, kreativitu aj sociálny kontakt. Problém môže vzniknúť najmä vtedy, keď vytláčajú aktivity dôležité pre zdravý vývin. Patrí medzi ne dostatok spánku, pohyb, hra, učenie a osobný kontakt s rodinou či rovesníkmi.
Madiganová preto rodičom neodporúča úplne odstrániť zariadenia z domácnosti. Užitočnejšie môže byť určiť situácie, keď obrazovky zasahujú do bežného rodinného života.
Ako príklad uviedla večere bez telefónov alebo pravidelné obdobia počas dňa, keď všetci členovia domácnosti odložia zariadenia.
Vedci chcú skúmať aj jednotlivé typy digitálneho obsahu
Autori štúdie plánujú pokračovať vo výskume a zamerať sa na to, ktoré deti sú na rôzne digitálne skúsenosti citlivejšie.
Štúdia tak neposkytuje jednoduché pravidlo o tom, koľko času pred obrazovkou je pre každé dieťa vhodné. Ukazuje však, že spôsob a rozsah používania digitálnych technológií sú faktory, ktorým sa pri hodnotení zdravého vývinu detí oplatí venovať pozornosť.