Nový prieskum odhalil masívnu roztrieštenosť: Hnutie Slovensko si pripísalo rekord, takmer pätina hlasov skončí v koši

Politická scéna na Slovensku sa opäť hýbe a najnovšie dáta prinášajú zaujímavé zmeny. Prieskum verejnej mienky, ktorý pre česko-slovenský portál TÉMA.21 zrealizovala agentúra SCIO, ukazuje, že Hnutie SLOVENSKO po prvýkrát v historických meraniach agentúry od začiatku roka 2024 prekročilo dôležitú psychologickú hranicu 10 percent. Okrem posunu v predných pozíciách rebríčka však dáta upozorňujú na masívnu roztrieštenosť. Strany pod päťpercentným limitom by totiž spolu zhltli takmer pätinu všetkých hlasov.

Zber dát prebiehal v dňoch 24. až 30. septembra 2026 na vzorke 1 025 respondentov. Prieskum odráža preferencie v modeli rozhodnutých voličov.

Hnutie SLOVENSKO mieri nahor, desať percent padlo

V aktuálnom volebnom modeli získalo Hnutie SLOVENSKO presne 10,02 % a obsadilo štvrtú priečku. Pred ním sa drží Progresívne Slovensko (17,03 %), Smer-SD (15,46 %) a Republika (11,59 %). Tento dvojciferný výsledok pritom nie je dielom náhody, keďže hnutie sa okolo tejto méty pohybuje už niekoľko predchádzajúcich mesiacov. „Prekročenie desaťpercentnej hranice je pre Hnutie SLOVENSKO dôležitým psychologickým aj politickým momentom. Už dlhšie sa pohybuje v blízkosti tejto úrovni, teraz ju však v našich meraniach prvýkrát prekročilo. Potvrdzuje sa tak, že napriek deklarovanej politickej izolácie zo strany niektorých opozičných strán zostáva stabilnou súčasťou skupiny najsilnejších politických subjektov na Slovensku,“ hodnotí výsledky hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Zaujímavý rozmer ponúka aj teoretická spolupráca s menšími subjektmi. Konzervatívci – Kresťanská únia získali v prieskume 0,48 % a strana Za ľudí 1,45 %. Súčtom týchto troch strán, ktoré spolu kandidovali v parlamentných voľbách 2023, by vznikol blok s podporou 11,95 %. To by stačilo na tesné predbehnutie tretej Republiky. Analytik však pripomína, že mechanický súčet preferencií sa nerovná automatickému úspechu reálnej kandidátky.

Skoro každý piaty volič by zostal bez zastúpenia

Druhým kľúčovým zistením prieskumu je obrovská fragmentácia. Množstvo politických strán by totiž zostalo pred bránami parlamentu, keďže nedosiahli zákonom predpísaných 5 percent.

Medzi nimi sú Sme rodina (spájajúca sa so Sulíkovcami) so ziskom 3,62 %, Maďarská aliancia (3,50 %), Právo na pravdu (2,90 %), SNS (2,42 %), Strana vidieka (1,93 %), Za ľudí (1,45 %), Kotlebovci-ĽSNS (0,97 %), potenciálny projekt Ondreja Luntera (0,60 %), Konzervatívci – Kresťanská únia (0,48 %) a nový projekt Ľudskosť a prosperita (0,36 %).

Keď tieto čísla sčítame, dostávame sa k hodnote 18,23 %. Ak by strany kandidovali samostatne a dopadli takto, takmer pätina hlasov rozhodnutých voličov by prepadla a zostala bez jediného mandátu v Národnej rade SR. Pre porovnanie, v riadnych voľbách v roku 2023 prepadlo „len“ zhruba 16,5 % hlasov. „Takmer pätina hlasov mimo parlamentu by mala zásadný vplyv na výslednú podobu Národnej rady aj možnosti zostavenia vlády. Už vo voľbách v roku 2023 zostala bez parlamentného zastúpenia približne šestina hlasov a dnes vidíme ešte väčšiu fragmentáciu. Navyše viacero strán sa pohybuje medzi dvoma a štyrmi percentami, takže aj relatívne malé presuny voličov môžu zásadne zmeniť povolebnú matematiku,“ varuje Klus.

Kto by sedel v parlamente a ako by vyzerala vláda?

Do Národnej rady SR by sa podľa modelu prebojovalo osem subjektov. Mandáty by sa rozdelili takto: Progresívne Slovensko by získalo 31 kresiel, Smer-SD 29, Republika 21, Hnutie SLOVENSKO 19, Hlas-SD 16, SaS 14 a Demokrati s KDH zhodne po 10 mandátov. Zostaviť stabilnú väčšinu 76 poslancov by bolo pre oba tradičné tábory nesmierne zložité. Blok PS, SaS, Demokrati a KDH by mal dohromady 65 kresiel, zatiaľ čo zostava Smer-SD, Hlas-SD a Republika by dosiahla 66 mandátov. Práve 19 kresiel Hnutia SLOVENSKO by v takomto scenári hralo kľúčovú úlohu pri vytváraní akejkoľvek vládnej väčšiny.

zdroj: scio.sk

Ako dopadli nové politické projekty?

Prieskum sa pozrel aj na čerstvé a potenciálne iniciatívy. Novovznikajúci projekt Ľudskosť a prosperita, za ktorým stojí trojica Boris Zala, Stanislav Mičev a Daniel Rabina, získal 0,36 %. Strana pritom len v polovici septembra odštartovala zber podpisov potrebných na oficiálnu registráciu, takže ide o štartovaciu pozíciu. Zisťovala sa aj podpora pre prípadný politický projekt spätý s banskobystrickým županom Ondrejom Lunterom, ktorý oslovil 0,60 % voličov. Agentúra SCIO však tlmí očakávania, keďže nejde o reálnu stranu, oficiálnu kandidatúru ani o potvrdený krok zo strany samotného Luntera.

„Oba výsledky treba vnímať predovšetkým ako prvé orientačné čísla. Ľudskosť a prosperita vstúpila na politickú scénu len niekoľko dní pred realizáciou nášho prieskumu a ešte len začína budovať svoju značku. V prípade potenciálneho projektu spájaného s Ondrejom Lunterom ideme ešte ďalej – dnes nevieme, či vôbec vznikne, kedy by sa tak stalo a predovšetkým, ktoré osobnosti by boli jeho súčasťou. Prípadné zapojenie známych a úspešných primátorov, predsedov samosprávnych krajov či ďalších regionálnych osobností by mohlo jeho východiskovú pozíciu zásadne zmeniť,“ uzatvára Martin Klus.