16-ročný génius získal doktorát z kvantovej fyziky. Teraz chce poraziť starnutie

Belgický fyzik Laurent Simons získal vo veku 16 rokov doktorát z teoretickej kvantovej fyziky na Univerzite v Antverpách. Ako informujú The Brussels Times a The Times of India, svojím úspechom sa pravdepodobne stal najmladším človekom v histórii, ktorý získal doktorát.

Hneď po úspešnej obhajobe, ktorú priniesli viaceré svetové médiá, neskrýval obrovské odhodlanie. „Teraz sa naplno pustím do dosiahnutia svojho hlavného cieľa – vytvorenia ‚super-ľudí‘,“ odkázal verejnosti. Odborníci potvrdzujú, že svojím úspechom sa pravdepodobne stáva historicky najmladším človekom, ktorému sa podarilo získať doktorát.

Bakalár ako dvanásťročný a rekordné IQ

Laurentova cesta na akademický vrchol sa začala písať už v čase, keď iné deti ešte len bezstarostne behali po ihrisku. Podľa holandského vysielateľa NOS začal chodiť do základnej školy už ako dvojročný. O jeho výnimočnom talente sa masívne hovorilo v roku 2022, keď mal len dvanásť rokov a na antverpskej univerzite úspešne dokončil bakalárske štúdium fyziky. Trojročný program vtedy zvládol za neuveriteľných osemnásť mesiacov.

Ešte predtým, v roku 2019, pracoval na univerzite v Eindhovene na projekte typu brain-on-chip, kde spájal elektrotechniku s biomedicínskym výskumom. Vedci jeho IQ odhadujú na úroveň minimálne 145, pričom hodnoty nad 130 sa radia do kategórie mimoriadnej nadanosti. Strednú školu pritom opustil už ako osemročný. Ešte počas dospievania okolo neho krúžili obrovské korporácie a investori z USA či Číny, ktorí chceli jeho talent okamžite speňažiť. Jeho rodičia Alexander a Lydia však zvolili obozretný prístup a všetky lukratívne ponuky odmietli, aby chránili jeho zdravý vývoj.

 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

Od kvantových stavov k boju proti starnutiu

Laurentova vedecká vášeň nespočíva v suchej teórii. Počas svojho bleskového štúdia absolvoval napríklad stáž z kvantovej optiky v nemeckých inštitúciách Maxa Plancka (konkrétne v mníchovskom tíme attoworld LMU), venoval sa výskumu Boseho-Einsteinových kondenzátov, ultrachladných bozónových plynov či polarónov.

Už od útleho detstva netají, že jeho celoživotnou misiou je prepojiť fyziku, chémiu, umelú inteligenciu a medicínu s jediným zámerom: predĺžiť ľudský život a v biologickom zmysle bojovať proti starnutiu. Inšpiráciu našiel aj v rodinnom kruhu, keďže jeho starí rodičia trpeli kardiovaskulárnymi ochoreniami. Smrť raz opísal ako „obrovskú skladačku s dielcami z mnohých rôznych odborov“ a dodal, že jeho poslaním je pomôcť tieto kúsky spojiť.

Svoje nasadenie rozhodne nemieni spomaliť. Hneď po obhajobe v Antverpách zamieril s otcom do Mníchova (do výskumného centra Helmholtz Centre), kde sa pustil do svojho druhého doktorandského štúdia, tentoraz so zameraním na medicínske vedy, umelú inteligenciu a biogerontológiu. Ako vysvetlil jeho otec, táto oblasť už ide nad rámec čistej fyziky a otvára dvere priamo do sveta moderného medicínskeho výskumu.

Hoci trávi množstvo času v laboratóriách, jeho život nie je len o vede. Ako informoval nórsky denník Khrono, rád si zahrá Fortnite či Clash Royale, ide si zajazdiť na motokárach, pozrie si akčný film s rodinou alebo zájde do reštaurácie a vychutnáva si dobré jedlo.

Napriek mimoriadne rýchlej akademickej kariére sa jeho rodičia dlhodobo snažia, aby mal aj priestor na bežné dospievanie. Práve preto v minulosti odmietali lukratívne ponuky investorov a firiem. Prioritou podľa nich zostáva, aby Laurent mohol svoje schopnosti rozvíjať vlastným tempom a zároveň si zachoval život aj mimo vedy.