70-ročný milionár z Popradu rozširuje železničný biznis. Nová dohoda má platiť 10 rokov

Najnovší obraz skupiny však nie je iba príbehom rastu. Chorvátsky Gredelj oznámil postupné ukončovanie výrobných aktivít. V Indii zatiaľ vzniká závod, ktorý má zásobovať aj európsky železničný priemysel. Tatravagónka s jeho prevádzkovateľom uzavrela dodávateľskú dohodu na 10 rokov.

Na tento kontrast upozornil Forbes. Verejné dokumenty indického partnera ukazujú, čo sa pod veľkou dohodou skrýva. Tatravagónka v tomto prípade nebude iba predávať vlastné vagóny. Má odoberať kľúčové súčiastky, bez ktorých sa jej výroba nepohne.

Dve kolesá, jedna náprava a dohoda na desaťročie

Spoločnosť Jupiter Tatravagonka Railwheel Factory oznámila dohodu 27. mája 2026. Dokument zverejnený prostredníctvom burzy NSE uvádza dodávky železničných kolies, náprav a dvojkolesí pre Tatravagónku a jej pridružené firmy.

Dvojkolesie tvoria dve železničné kolesá spojené nápravou. Pre výrobcu nákladných vagónov je to základná súčasť výrobku, nie drobný doplnok, ktorý môže ľahko vynechať alebo nahradiť.

Dohoda má trvať 10 rokov. Začiatok komerčných dodávok partner v májovom oznámení očakával do konca roka 2027. Nový závod v indickom štáte Odisha má plánovanú kapacitu 100 tisíc dvojkolesí ročne a približne 50 tisíc kusov má smerovať na európsky trh.

Tieto čísla označujú rozdielne veci. Kapacita fabriky nie je totožná s objemom exportu ani s množstvom, ktoré odoberie samotná popradská spoločnosť.

Podľa oznámenia Tatravagónka na svoje fungovanie spotrebuje približne 20- až 30-tisíc dvojkolesí ročne.

„Dlhodobá dohoda s Tatravagónkou poskytuje strategický výhľad pre náš pripravovaný závod v Odishe,“ uviedol šéf indickej spoločnosti Pawan Kumar Agrawal.

Pre vznikajúcu fabriku znamená dlhodobý odberateľ väčšiu istotu pri plánovaní. Pre výrobcu vagónov môže stabilnejší dodávateľ pomôcť predísť situácii, keď má objednávky aj pripravenú výrobu, ale chýba mu rozhodujúca súčiastka.

India ponúka príležitosť, no tiež zažila výpadky výroby

Indický partner nie je voči problémom odolný len preto, že pôsobí na veľkom trhu. Ratingová agentúra Acuité v hodnotení z 30. septembra 2026 uvádza, že výsledky Jupiter Wagons oslabili aj nedostatok dvojkolesí a absencia nových tendrov indických železníc.

Nedostupné komponenty obmedzovali výrobu vagónov a plnenie objednávok. Nová fabrika preto rieši aj konkrétnu slabinu dodávateľského reťazca.

Agentúra odhaduje náklady závodu v Odishe na 25 miliárd indických rupií, čo je približne 231 miliónov eur. Je to investičný odhad indického projektu, nie cena desaťročného kontraktu ani suma, ktorú má celú zaplatiť Tatravagónka.

Acuité zároveň upozorňuje na riziko predraženia, oneskorenia a pomalšieho rozbehu výroby. Približne 80 % produkcie má podľa jej hodnotenia využívať Jupiter Wagons, Tatravagónka a taliansky partner Lucchini RS. Aj tento odber však závisí od vývoja železničného trhu.

Dlhá zmluva teda pomáha plánovať, sama osebe však nezaručuje, že nová fabrika bude od prvého dňa fungovať naplno.

Taliansky partner prináša viac ako peniaze

V auguste 2026 pribudla ďalšia časť indického plánu. Jupiter Wagons predstavil partnerstvo s talianskou spoločnosťou Lucchini RS a finančnou inštitúciou SIMEST.

Podľa prepisu rozhovoru vedenia s investormi majú talianski partneri získať spolu 25 % v spoločnosti vyrábajúcej dvojkolesia. Spolupráca má priniesť kapitál, technológie, konštrukčné riešenia a prístup na zahraničné trhy.

Šéf Jupiter Wagons Vivek Lohia pri otázkach investorov pomenoval aj hlavnú výzvu.

„Pre nás je hlavnou otázkou rozbehnúť výrobu a zabezpečiť, aby závod splnil všetky technické kritériá na schválenie,“ povedal.

Pri železničných súčiastkach nestačí vyrobiť oceľový diel správneho tvaru. Musí prejsť schvaľovaním a splniť požiadavky zákazníkov aj trhov, na ktorých sa bude používať. Práve skúsenosť s technológiami a certifikáciami môže skrátiť cestu od hotovej fabriky k výrobkom, ktoré sa skutočne dajú predávať.

Chorvátsku fabriku kupovali ako nový začiatok

Príbeh Gredelja sa začal opačnou náladou. Tatravagónka v roku 2021 oznámila získanie 100 % chorvátskej spoločnosti po dlhoročnom konkurze.

Vo svojom vtedajšom oznámení opisovala zámer využiť závod na výrobu nákladných vagónov a podvozkov, ale aj na opravy osobných vozňov, lokomotív a motorových jednotiek. Akvizícia mala skupine otvoriť širší priestor v osobnej železničnej doprave.

Gredelj nebol malou dielňou. Išlo o podnik s dlhou priemyselnou tradíciou a rozsiahlym výrobným areálom v Záhrebe.

Vo februári 2026 však vedenie oznámilo postupné ukončovanie výrobných aktivít. Chorvátska verejnoprávna HRT zverejnila odpoveď spoločnosti, podľa ktorej rozhodnutie prijal vlastník vzhľadom na situáciu na trhu.

„Je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť Gredelj nezaniká, ale ide o prispôsobenie prevádzkového podnikania súčasným okolnostiam,“ uviedla firma.

Vedenie vtedy vysvetľovalo, že existujúce projekty má dokončiť počas roka 2026, no nemá nové zákazky umožňujúce bezprostredné pokračovanie výroby v plnom rozsahu. Podľa odborárov mohlo o prácu prísť približne 300 ľudí.

Ukončenie výroby a právny zánik spoločnosti sú dve odlišné udalosti. Pre zamestnancov je však rozhodujúce najmä to, či má podnik objednávky a prácu, ktorú im dokáže prideliť.

Dostupné dokumenty zároveň nepreukazujú, že indický závod priamo nahrádza chorvátsku výrobu. Ide o rozdielne výrobné aktivity v rámci širšieho železničného podnikania.

Beljajev už raz kupoval fabriku, ktorú nikto nechcel

Zahraničný vývoj pripomína, ako sa začínal Beljajevov príbeh v samotnej Tatravagónke. Ako sme písali v októbri 2025, keď do nej s partnermi vstupoval, nepreberal bezproblémový podnik.

„Tá fabrika bola v dezolátnom stave. Banky ju označili za defaultnú a nikto ju nechcel,“ spomínal Beljajev, ktorého majetok Forbes za rok 2025 odhadol na 270 miliónov eur.

Podľa jeho slov bola dohoda postavená na tom, že kupujúci získajú všetky akcie a banky odpíšu polovicu pohľadávok. S Michalom Lazarom sa potom rozhodli do podniku vstúpiť.

Za neskorším rastom preto nestála len kúpa výrobných hál. Firma musela usporiadať dlhy, opäť získať dôveru partnerov a zabezpečiť zákazky, ktoré jej dali prácu aj príjmy.

Dnešný kontrast medzi Chorvátskom a Indiou zároveň ukazuje hranicu takejto stratégie. Skúsenosť so záchranou jednej fabriky nezaručuje rovnaký výsledok v každej krajine. Rozhoduje, čo podnik vyrába, komu dokáže predávať, aké má náklady a v akom okamihu vstupuje na trh.

Tržby rástli, zisk klesol o 40 %

Ani popradské výsledky neprinášajú jednoduchý obraz nepretržitého rastu. Podľa údajov FinStatu dosiahla Tatravagónka, a. s., v roku 2025 tržby približne 595,2 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 2 %. Čistý zisk však klesol o 40 % na 17,53 milióna eur.

O rok skôr firma vykázala zisk približne 29,45 milióna eur pri tržbách 583,5 milióna eur. Z každých 100 eur tržieb jej tak v roku 2025 zostali približne tri eurá čistého zisku. V roku 2024 to bolo približne päť eur.

Tieto výsledky sa týkajú slovenskej spoločnosti Tatravagónka, a. s., nie súčtu všetkých zahraničných podnikov skupiny.

O náročnejších podmienkach firma písala už vo výročnej správe za rok 2024. Opisovala slabý dopyt po nových vozňoch na kombinovanú prepravu, problémy v preprave obilia aj potrebu častejšie prestavovať linky pre menšie zákazky.

Keď zákazníci objednávajú menšie série rôznych vozňov, továreň musí častejšie meniť výrobný postup. Rovnaké tržby potom nemusia znamenať rovnaký zárobok.

V Poprade investovali takmer 13 miliónov eur

Zahraničné projekty neznamenajú, že firma prestala modernizovať výrobu na Slovensku. Agentúra TASR v júni 2026 informovala o pripravenej robotickej lakovacej linke a novej hale. Investícia dosiahla takmer 13 miliónov eur a spoločnosť ju financovala z vlastných zdrojov.

„Robotická lakovacia linka nám odstráni známe úzke miesto vo výrobe nákladných železničných vozňov,“ povedal Beljajev.

Zmysel takejto investície je praktický. Ak ostatné časti fabriky vyrábajú rýchlejšie, než lakovňa dokáže spracovať hotové vozne, celú výrobu brzdí práve lakovanie.

Podľa firmy má linka zvýšiť kapacitu lakovne o 30 % a celkovú výrobnú kapacitu až o 15 %. Spoločnosť zároveň oznámila plán vytvoriť 55 pracovných miest vrátane profesií súvisiacich s programovaním robotov.

Tieto čísla predstavujú očakávané prínosy investície. Júnová správa ešte opisovala skúšobnú prevádzku a schvaľovací proces.

Koľko ponúka ľuďom na Slovensku

Konkrétnejší obraz pracovných príležitostí dávajú ponuky zverejnené na portáli Profesia.

Pri pozícii inžiniera zvárania v Trebišove firma uvádza základnú mzdu 1 900 eur mesačne v hrubom. Plánovačovi výroby v Poprade ponúka od 1 120 eur a koróznemu technikovi ponúka rozpätie od 1 400 do 2 000 eur mesačne.

Pri niektorých výrobných profesiách uvádza hodinovú mzdu. Prevádzkovému zámočníkovi ponúka 5,69 eura a frézarovi 6,71 eura za hodinu.

Ide o sumy uvedené v pracovných inzerátoch, nie o priemerný zárobok všetkých zamestnancov. Výsledná výplata závisí aj od pracovného času, príplatkov a ďalších podmienok konkrétnej pozície.

Pre ľudí v Poprade a Trebišove zostáva podstatné, či firma dokáže udržať objednávky a premieňať investície na stabilnú prácu. Pre jej vlastníkov bude rovnako dôležité, aby rast výrobných možností priniesol aj lepší zárobok. Výsledky za rok 2025 ukázali, že vyššie tržby na to samy osebe nestačia.