Klamstvá o mŕtvych vojakoch NATO aj umelé deepfake videá: Rusko malo použiť pred voľbami v Pobaltí bezohľadné triky

Čo ak by si na internete narazil na správu, že vojaci NATO zomreli pri streľbe, európski prezidenti majú tajné väzby na jednu z najväčších káuz posledných rokov a vojenskú základňu zasiahol ukrajinský dron?

Všetko by vyzeralo dôveryhodne, články by sa tvárili ako práca známych redakcií a videá by pripomínali televízne spravodajstvo. Práve na podobných princípoch fungovali dezinformačné kampane, ktoré pred voľbami podľa Euronews zasiahli pobaltské krajiny. Ako prvá o tom u nás informovala Ta3.

Dnes už stačí len niekoľko presvedčivých viet, logo známeho média a video, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako skutočná reportáž. Kým si začneš overovať podrobnosti, tak príbeh už môže mať tisíce zdieľaní.

Takéto prostredie vytvára priestor pre kampane, ktorých cieľom nie je iba presvedčiť ľudí o jednej konkrétnej lži. Môžu sa snažiť vyvolať strach, oslabiť dôveru v štát alebo vytvoriť dojem, že politici a médiá pred verejnosťou niečo zatajujú.

Keď sa z hrozby stane nástroj na manipuláciu

Pobaltie má v európskej bezpečnostnej politike svoje vlastné postavenie. Estónsko, Lotyšsko a Litva susedia s Ruskom alebo ležia v jeho bezprostrednom okolí. Vojna na Ukrajine preto nie je pre ich obyvateľov vzdialeným konfliktom, ktorý sledujú len v správach.

Bezpečnosť hraníc, obrana vzdušného priestoru a prítomnosť spojeneckých jednotiek sú témami, ktoré majú priamy vplyv na verejnú diskusiu. Ak sa v takomto prostredí objaví správa o údajnom útoku alebo smrti zahraničných vojakov, tak môže vyvolať omnoho devastujúcejšiu reakciu ako bežný politický spor.

Práve na type týchto tém stavali aj falošné príbehy zachytené analytikmi. Namiesto toho, aby sa pokúšali presadiť politikou, tak pracovali s emóciami. Strach o bezpečnosť, hnev na politikov alebo podozrenie z utajovania dokážu pritiahnuť pozornosť veľmi rýchlo.

Známe logo ešte neznamená dôveryhodný článok

Jedným z najzaujímavejších aspektov kampaní bolo napodobňovanie existujúcich médií. V digitálnom prostredí totiž veľa ľudí nečíta celý článok ani nekontroluje jeho pôvod. Rozhodujúci môže byť titulok, fotografia a názov redakcie.

Falošná stránka tak môže prevziať vzhľad legitímneho spravodajského portálu a doplniť ho o vymyslený obsah. Ak sa článok následne začne šíriť cez sociálne siete, jeho pôvod sa môže stratiť. Používatelia ho zdieľajú ďalej, niekedy bez toho, aby si vôbec overili informácie.

Pri jednej z kampaní sa objavila stránka, ktorá napodobňovala Euronews. Ďalší falošný obsah sa vydával za články zo zahraničných obranných médií. Takáto taktika je nebezpečná aj preto, že poškodzuje skutočné redakcie. 

AI mení spôsob, akým sa vyrábajú falošné správy

Kým v minulosti výroba presvedčivého falošného videa vyžadovala viac času a technických znalostí, tak dnes si môžu tvorcovia podobného obsahu pomáhať s AI. Tá im pomáha vytvárať syntetické hlasy, obrázky alebo videá, ktoré napodobňujú profesionálne spravodajstvo.

V kampaniach zameraných na Pobaltie sa objavili aj videá s umelo vytvorenými prvkami a viacjazyčné verzie obsahu. To umožňuje prispôsobiť rovnaký príbeh rôznym publikám bez toho, aby bolo potrebné vytvárať každý jeden materiál od začiatku.

Dôležité je však rozlišovať medzi tým, čo je AI a čo je skutočnosťou. Samotné video vytvorené pomocou AI ešte nepreukazuje, kto za ním stojí. Na pripísanie zodpovednosti konkrétnemu aktérovi treba ďalšie dôkazy, ako je analýza účtov, spôsob šírenia a prepojenie medzi jednotlivými stránkami.

Deepfaky zároveň komplikujú prácu a život bežným používateľom. Realisticky vyzerajúci obraz už nemusí byť dôkazom, že sa udalosť skutočne stala.

Cieľom nemusí byť to, aby všetci uverili jednej lži

Pri dezinformáciách sa často predpokladá, že ich úspech závisí od toho, koľko ľudí uverí konkrétnemu tvrdeniu. Odborníci však upozorňujú aj na iný problém, ktorým je opakované šírenie protichodných a falošných príbehov. To môže ľudí postupne priviesť k presvedčeniu, že sa nedá veriť nikomu.

Ak človek narazí na údajný škandál politika, falošnú správu o vojne a podobné dramatické tvrdenia, tak môže začať pochybovať nielen o jednotlivých článkoch, ale aj o médiách a oficiálnych vyhláseniach.

Práve pred voľbami je takáto nedôvera obzvlášť nebezpečná. Estónsko aj Lotyšsko patria medzi členské štáty NATO a Európskej únie a zároveň medzi podporovateľov Ukrajiny. Bezpečnosť, vzťah k Rusku a budúcnosť európskej obrany preto patria medzi témy, ktoré môžu ovplyvňovať rozhodovanie voličov.

Podobné kampane sa nekončia v Pobaltí

Estónsko a Lotyšsko sú konkrétnym príkladom, ale mechanizmus fungovania podobných manipulácií nie je obmedzený na jeden región. Využíva univerzálne ľudské reakcie ako je strach, hnev, zvedavosť a túžbu dozvedieť sa niečo, čo ostatní nevedia.

Aj na Slovensku sa preto oplatí pristupovať k prehnaným tvrdeniam opatrne, najmä ak sa týkajú vojny, bezpečnosti alebo údajných politických škandálov. To, že sa príspevok šíri rýchlo alebo ho zdieľajú známi ľudia, ešte neznamená, že je pravdivý.

V digitálnom svete totiž nestačí vedieť, čo sa píše. Rovnako dôležité je vedieť, aký údajný dôkaz zdroj má.