Prežil vojny aj komunizmus: Známeho výrobcu po 182 rokoch položili účty za plyn. O prácu príde 100 ľudí

V nemeckom mestečku Kahla v Durínsku sa po 182 rokoch zastavia pece, ktoré prežili dve svetové vojny, rozdelenie Nemecka aj pád komunizmu. Tradičná porcelánka Kahla, kedysi pýcha východonemeckého priemyslu, podľa CNN Prima News definitívne končí. A jej príbeh nie je len o jednej značke, ale o celom odvetví, ktoré drví cena energií.

Nie je to totiž príbeh firmy, ktorá by nevedela vyrábať alebo nemala zákazníkov. Je to príbeh o tom, ako sa aj stáročná značka môže zrútiť pod tlakom nákladov, na ktoré nemá žiadny dosah. A presne ten istý scenár už Slovensko zažilo na vlastnej koži.

Čo spôsobilo koniec: šesťnásobný skok cien plynu

Porcelán je mimoriadne energeticky náročný biznis. Hlina sa vypaľuje pri vysokých teplotách, pece bežia prakticky nepretržite a plyn tvorí zásadnú časť nákladov. Práve to sa Kahle stalo osudným.

Na začiatku roka 2023 vyskočila cena plynu po vypuknutí vojny na Ukrajine približne šesťnásobne. Firma vtedy ešte dokázala nájsť nového dodávateľa a výrobu udržala. Dlhodobo však tržby, ktoré podľa nemeckých médií stagnovali na úrovni približne 7 až 8 miliónov eur ročne, nestačili pokryť ani straty z minulých rokov, ani vysoké náklady na energie. K tomu sa pridala slabšia sezóna objednávok a výrazne nižší dopyt z gastronómie, teda od reštaurácií a hotelov.

Od 18-tisíc zamestnancov k necelej stovke

Pád Kahly je o to symbolickejší, keď sa pozrieš na jej históriu. Porcelánka vznikla v roku 1844. V časoch Nemeckej demokratickej republiky bola súčasťou veľkého feinkeramického zoskupenia, ktoré zamestnávalo približne 18 000 ľudí. Nový začiatok firma zažila v roku 1994 pod vedením Günthera Raithela, bývalého manažéra značky Rosenthal.

Problémy sa však vracali. Už v marci 2020 firma vyhlásila insolvenciu po tom, ako sa zrútila veľká zákazka. Vtedy ju prevzal bývalý konateľ a udržal v chode prevádzku s približne 250 zamestnancami. Druhá a tentoraz posledná insolvencia prišla vo februári 2026. Dnes o prácu príde takmer 100 ľudí, teda zvyšok kedysi obrovského podniku.

Investor sa nenašiel, výroba skončí do konca roka

Posledná nádej sa upínala na nového majiteľa. Správca Rolf Rombach rokoval o prevzatí aj s investormi z Turecka, dohoda sa však nakoniec neuskotočnila. Ako informovali nemecké médiá, bez kupca už prevádzka nemá budúcnosť.

Harmonogram konca je tak jasný. Výroba porcelánu sa zastaví do konca roka 2026, dekoračné práce potrvajú o niečo dlhšie a výpredaj zásob cez továrenskú predajňu a e-shop má bežať zhruba do prvých mesiacov roka 2027. Samotná značka Kahla môže teoreticky prežiť aj bez výroby priamo v Kahle, ochranné známky, dizajny, stroje a nehnuteľnosti sa totiž môžu predať samostatne. Istota však zatiaľ žiadna nie je.

Rovnaký scenár pozná aj Slovensko: prípad Slovalco

A tu sa dostávame domov. Príbeh, keď energeticky náročnú výrobu nepoložil nedostatok zákazníkov, ale cena elektriny a plynu, Slovensko pozná až pridobre.

Najznámejším príkladom je hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom. Výroba primárneho hliníka je extrémne náročná na elektrinu, a keď jej cena v lete 2022 vyletela nahor, firma začala výrobu obmedzovať. Posledné elektrolyzéry z pôvodne vyše 220 pecí odstavila na začiatku roka 2023. Z pôvodne až 500 zamestnancov ostala v prevádzke len recyklačná časť so zhruba 180 ľuďmi.

Rozdiel oproti Kahle je v tom, ako príbeh (zatiaľ) pokračuje. Ako sme písali, v júli 2026 vláda schválila rozsiahlu pomoc. Štát má kompenzovať nepriame náklady na emisie a cez štátny podnik Vodohospodárska výstavba dodávať hlinikárni elektrinu až na 10 rokov. Čiastočný reštart výroby je naplánovaný na rok 2026 a plná prevádzka na rok 2027. Zatiaľ čo nemeckú porcelánku už nikto nezachránil, slovenskú hlinikáreň sa štát rozhodol podržať.

Prečo sú energeticky náročné výrobne také zraniteľné

Kahla aj Slovalco ukazujú rovnaké poučenie. Výrobcovia, ktorí spotrebujú obrovské množstvo energie, nedokážu drahý plyn či elektrinu len tak premietnuť do cien svojich výrobkov, pretože by sa stali nekonkurencieschopnými voči výrobe z Ázie či z krajín s lacnejšou energiou.

Nejde pritom o okrajový problém. Ako upozornil analytik v komentári pre Startitup, vysoké ceny energií ohrozujú celý rad slovenských firiem a časť z nich môže výrobu presunúť do zahraničia. Pre krajinu to neznamená len stratu jednej značky, ale aj pracovných miest, know-how a daňových príjmov.

Príbeh Kahly je tak varovaním aj pre nás. Tradícia stará 182 rokov nestačila na to, aby firmu udržala nad vodou, keď sa zmenila jedna jediná položka v nákladoch. A kým v Nemecku porcelánka končí, na Slovensku sa podobný scenár odohráva práve teraz, firma po firme.