Za skúšku platia 500 eur, z 21 uspela jediná doktorka. Slovensku bude chýbať 77-tisíc zdravotníkov

Slovenské zdravotníctvo zápasí s nedostatkom zdravotníckeho personálu, no zahraniční lekári, ktorí by mohli posilniť nemocnice a ambulancie, narážajú na prekážky už pri získavaní oprávnenia vykonávať svoje povolanie. Problémom pritom podľa Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku (MALnS) nie sú vždy ich odborné znalosti, ale náročné testy zo slovenskej legislatívy.

Na posledných doplňujúcich skúškach na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) uspela z 21 uchádzačov o všeobecné lekárstvo iba jediná lekárka. Výrazné problémy mali aj zubní lekári. Z rovnakého počtu uchádzačov skúšku úspešne absolvovalo šesť zubárov.

Asociácia upozorňuje, že súčasný systém môže Slovensko pripravovať o kvalifikovaných odborníkov, ktorí už majú za sebou roky klinickej praxe. Od uchádzačov totiž vyžaduje nielen medicínske vedomosti, ale aj detailnú orientáciu v stovkách strán právnych predpisov. MALnS preto žiada Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenskú zdravotnícku univerzitu o zmenu pravidiel.

Slovensku bude do roku 2040 chýbať až 77-tisíc zdravotníkov

Nedostatok zdravotníckeho personálu môže v nasledujúcich rokoch ešte výraznejšie zasiahnuť slovenské nemocnice a ambulancie. Podľa 466-stranového dokumentu národnej stratégie bude Slovensko do roku 2040 potrebovať doplniť až 77-tisíc zdravotníkov, ak chce dosiahnuť aspoň priemernú úroveň krajín Európskej únie. Približne polovicu z nich majú tvoriť zdravotné sestry a štvrtinu lekári. Informácie priniesla reportáž TV JOJ. 

Slovensko má v súčasnosti len v priemere 5,7 sestry na tisíc obyvateľov. Zaostáva tak za mnohými európskymi krajinami. Minister zdravotníctva Kamil Šaško označil národnú stratégiu za významný krok. „Je to prvý dokument svojho typu, možno od vzniku Slovenskej republiky,“ uviedol.

Problémom zostáva aj odchod zdravotníkov do zahraničia. Podľa Štatistického úradu SR malo v roku 2021 na Slovensku trvalý pobyt 23,5-tisíca lekárov, pričom 18 % z nich uviedlo súčasný pobyt v zahraničí.

Medicínu zvládli, na zákonoch pohoreli

Jedným z riešení problému je angažovanie zahraničných lekárov, ktoré prejavili záujem a ochotu pracovať na Slovensku, Ich pripravenosť na výkon povolania majú preveriť doplňujúce skúšky. Ich písomná časť zahŕňa odborné medicínske otázky aj test zo slovenského zdravotníckeho práva.

Práve druhá časť podľa asociácie spôsobuje, že skúškami neprechádzajú ani uchádzači s veľmi dobrými medicínskymi výsledkami. Z údajov, ktoré MALnS zverejnila 15. októbra 2026, vyplýva, že z 21 lekárov uspela na poslednej skúške len jedna-jediná uchádzačka. Šiesti lekári pritom dosiahli výborné výsledky v medicínskej časti, no štyria z nich neuspeli výhradne v právnom teste. 

Podobnú situáciu asociácia zaznamenala aj pri zubnom lekárstve. Z 21 uchádzačov úspešne absolvovalo skúšku šesť odborníkov, zatiaľ čo 13 neprešlo testom zo zdravotníckeho práva. Väčšina z tejto skupiny pritom podľa MALnS dosiahla v odbornej časti viac ako 90-percentnú úspešnosť.

Asociácia preto spochybňuje, či súčasná podoba skúšok skutočne dokáže rozlíšiť odborne pripravených lekárov od tých, ktorým medicínske vedomosti nestačia.

Viac ako 500 strán zákonov a poplatok 500 eur

Jednou z hlavných výhrad združenia je rozsah legislatívy, ktorú musia zahraniční zdravotníci ovládať. Uchádzači sa podľa MALnS pripravujú z piatich rozsiahlych zákonov, ktorých celkový rozsah presahuje 500 strán. Asociácia do tohto počtu navyše nezapočítava desiatky súvisiacich vyhlášok a vládnych nariadení.

Ide najmä o právne predpisy upravujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotné poistenie, postavenie zdravotníckych pracovníkov či používanie liekov a zdravotníckych pomôcok.

Problém podľa asociácie spočíva aj v tom, že uchádzači nemajú k dispozícii presne vymedzené okruhy otázok. Pri príprave tak nevedia, na ktoré konkrétne ustanovenia sa majú zamerať.

„Nie je normálne, aby sa doplňujúca skúška zahraničných lekárov zmenila na chytáky z čísel vyhlášok a názvov príloh zákonov. Uchádzači nemajú k dispozícii žiadne konkrétne okruhy otázok a za pol dňa skúšky platia poplatok 500 eur, čo sú pre lekárov prichádzajúcich z východu a najmä z Ukrajiny obrovské peniaze. Spolu s nejasným systémom hodnotenia to predstavuje neúnosnú finančnú aj psychickú záťaž. Skúšame ich odbornosť liečiť, alebo schopnosť memorovať paragrafy a tak vyraďujeme tých najschopnejších?“ pýta sa predsedníčka MALnS Alona Kurotová.

Otázky sa týkajú aj názvov príloh zákonov

Asociácia upozorňuje aj na konkrétnu podobu testových otázok. Podľa jej predsedníčky musia uchádzači rozlišovať medzi podobnými právnymi predpismi, poznať presné názvy kapitol či vedieť, v ktorej prílohe zákona sa nachádza konkrétne ustanovenie.

„Na skúške dostávajú uchádzači otázky typu: Ktorý názov kapitoly NEOBSAHUJE Príloha 4 (Etický kódex) k zákonu č. 578/2004 Z. z.? Alebo sa pýtajú, ktorým presným právnym predpisom sa upravuje vykonávanie „odbornej činnosti“, pričom medzi možnosťami vyberajú medzi vyhláškou ministerstva, nariadením vlády a dvoma rôznymi zákonmi. Namiesto medicínskych vedomostí sa tak skúšajú záludné chytáky – koľko prehliadok za rok má pacient u zubára, koľko prehliadok majú deti do jedného roka alebo od koľkých rokov má pacient nárok na kolonoskopiu, kde bol chyták v zámene 50 a 60 rokov,“ vysvetľuje Kurotová.

MALnS nespochybňuje potrebu poznať pravidlá slovenského zdravotníctva. Kritizuje však spôsob, akým ich skúška preveruje, a skutočnosť, že neúspech v právnej časti môže vyradiť aj uchádzača s veľmi dobrými medicínskymi výsledkami.

Zahraniční lekári podľa asociácie strácajú motiváciu

Na problémy upozorňujú aj samotní uchádzači. Jedna z lekárok, ktorá si želala zostať v anonymite, opisuje náročnú prípravu aj neistotu, ktorú súčasné podmienky prinášajú.

„Môj diplom bol na Slovensku oficiálne nostrifikovaný. Na doplňujúcu skúšku sa pripravujem zodpovedne a venujem jej obrovské množstvo času. Je demotivujúce, keď lekári s rokmi klinickej praxe, ktorí sú pripravení okamžite pomôcť slovenskému zdravotníctvu, nedokážu prejsť procesom kvôli netransparentným právnym testom. Výsledkom je finančné vyčerpanie, strata motivácie a odchod kvalifikovaných ľudí do iných krajín,“ opísala. 

Jej skúsenosť podľa asociácie poukazuje na širší problém. Zahraniční zdravotníci, ktorí už absolvovali vzdelanie a získali odbornú prax, musia investovať ďalší čas a financie do skúšok, ktorých výsledok môže rozhodnúť o ich profesionálnej budúcnosti na Slovensku.

Asociácia žiada štyri konkrétne zmeny

Medzinárodná asociácia lekárov a zdravotníkov na Slovensku preto adresovala Ministerstvu zdravotníctva SR a Slovenskej zdravotníckej univerzite niekoľko požiadaviek:

• V prvom rade chce, aby kompetentné orgány spätne prehodnotili výsledky uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali odbornú medicínsku časť, ale neuspeli v teste zo zdravotníckeho práva.
• Ďalšou požiadavkou je oddelenie právneho testovania od odbornej medicínskej skúšky. Asociácia navrhuje, aby uchádzači získavali znalosti o slovenskej legislatíve prostredníctvom adaptačného kurzu alebo samostatného testu, ktorý by neblokoval odborníkov s dostatočnými medicínskymi vedomosťami.
• MALnS zároveň požaduje zverejnenie presných tematických okruhov otázok. Uchádzači by tak vopred vedeli, aké oblasti legislatívy musia ovládať.
• Posledná požiadavka sa týka poplatku za skúšku. Asociácia považuje sumu 500 eur za neprimeranú a žiada jej prehodnotenie. Združenie, ktoré pomáha zahraničným zdravotníckym pracovníkom začleniť sa do slovenského zdravotníctva, argumentuje, že súčasné pravidlá môžu zbytočne obmedzovať príchod kvalifikovaných lekárov a zubárov.