Rusko na bojisku nevyhráva, preto útočí na civilistov, vyhlásila Kallasová. Ukrajina prichádza o 60 miliónov eur denne

Rusko podľa šéfky diplomacie EÚ Kajy Kallasovej na bojisku na Ukrajine nevyhráva, a preto ruský prezident Vladimir Putin bezostyšne útočí na civilistov a stupňuje hybridné útoky v Európe. Kallasová to dnes uviedla vo svojom prejave pred europoslancami na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Podľa nej je potrebná silná a jednotná európska reakcia.

„Šesť útokov za desať dní, pri ktorých boli použité drony najpravdepodobnejšie ruského pôvodu, predstavuje nebezpečnú a neprijateľnú eskaláciu v Čiernomorskej oblasti. Záchranári stále pátrajú po siedmich námorníkoch, ktorí sú nezvestní po útoku dronov na dva tankery pri rumunskom pobreží,“ uviedla Kallasová. Rusko od polovice júla zintenzívnilo útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru a vývozné trasy. Ukrajina podľa Kallasovej prichádza kvôli obmedzeniu vývozu o zhruba 60 miliónov eur denne.

Ukrajina patrí medzi najvýznamnejších svetových exportérov poľnohospodárskych produktov. Podľa Kallasovej zabezpečuje 15 percent svetového vývozu kukurice, desať percent vývozu pšenice, 15 až 20 percent vývozu jačmeňa a polovicu svetového vývozu slnečnicového oleja. Približne 90 percent týchto produktov sa prepravuje Čiernomorskou trasou, ktorá je najdôležitejšou trasou pre dopravu ukrajinského obilia na medzinárodné trhy.

„Ako minulý týždeň zdôraznili členské štáty na zasadnutí Európskej rady, Rusko zámerne využíva potraviny ako zbraň a podkopáva globálnu potravinovú bezpečnosť, najmä v Afrike, Ázii a na Blízkom východe,“ povedala Kallasová. Európska rada podľa nej vyzvala na okamžité obnovenie bezpečnej plavby civilných a obchodných lodí v Čiernom mori.

Tri kroky na ochranu Čierneho mora a potravín

Európa podľa Kallasovej musí reagovať na troch frontoch. Po prvé, musí zabezpečiť, aby Ukrajina zostala prepojená so svetovými trhmi a aby bola chránená potravinová bezpečnosť. Po druhé, je podľa nej potrebné posilniť bezpečnosť v oblasti Čierneho mora a Dunaja. Kľúčové je najmä včasné odhaľovanie hrozieb a zdieľanie informácií. Pomôcť by s tým malo aj Centrum námornej bezpečnosti v Čiernom mori, ktoré s podporou EÚ pripravujú Rumunsko a Bulharsko.

Tlak na Moskvu a nový protokol pre hybridné hrozby

Európska únia podľa Kallasovej potrebuje tiež rýchlejšie spoločné rozhodovanie v prípade závažných incidentov. Na to má slúžiť navrhovaný núdzový protokol, ktorý počíta s okamžitými politickými konzultáciami a lepšou koordináciou pri závažných hybridných krízach, vrátane spolupráce s NATO.

„Po tretie, pokračujeme v diplomatickom úsilí s cieľom zvýšiť medzinárodný tlak na Rusko,“ dodala šéfka diplomacie EÚ v Štrasburgu. Kallasová v tejto súvislosti spomenula rokovania s partnermi vrátane Turecka a Indie o dohode, ktorá by zabezpečila slobodu plavby v Čiernom mori. Ukrajina takúto dohodu navrhla, Rusko ju však odmietlo. „Takáto dohoda by chránila ľudské životy i životne dôležité dodávky,“ uzavrela Kallasová.