Slovensko dlhuje už 86,4 miliardy eur: Eurostat odhalil nové čísla, odborníci varujú pred tvrdými opatreniami

Slovensko sa naďalej zadlžuje a suma, ktorú štát dlhuje, každým rokom rastie. Na konci júna 2026 dosiahol verejný dlh 86,4 miliardy eur, čo je takmer o tri miliardy viac ako v rovnakom období minulého roka. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu, ktorý porovnal zadlženie krajín Európskej únie. Hoci sa slovenský dlh v pomere k veľkosti ekonomiky mierne znížil, v skutočnosti štát dlhuje viac peňazí ako pred rokom.

Tým sa však rast zadlženia zrejme nekončí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že bez ďalších opatrení môže slovenský verejný dlh v nasledujúcich rokoch výrazne narásť a priblížiť sa k hranici 100 miliárd eur. Vyššie zadlženie pritom znamená aj rastúce náklady na úroky, ktoré postupne ukrajujú z peňazí určených na fungovanie štátu. Otázkou preto zostáva, ako Slovensko zvládne financovať svoje záväzky a čo bude ďalší rast dlhu znamenať pre verejné financie.

Slovensko má dlh na úrovni 86,4 miliardy eur

Podľa Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska v druhom štvrťroku 2026 presne 86,423 miliardy eur. Pred rokom predstavoval 83,475 miliardy eur. Za dvanásť mesiacov tak krajine pribudli záväzky vo výške približne 2,95 miliardy eur.

V pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) dosahuje slovenský dlh 60,6 %. Pred rokom to bolo 61,9 %. Tento pokles však neznamená, že štát začal svoj dlh splácať.

Vysvetlenie spočíva v spôsobe výpočtu. Ak nominálna hodnota ekonomiky rastie rýchlejšie ako samotný dlh, jeho podiel na HDP môže klesnúť, aj keď štát v skutočnosti dlhuje viac peňazí. Práve preto je dôležité sledovať oba údaje. Nižší podiel dlhu na HDP totiž sám osebe nevypovedá o tom, či vláda reálne dokáže dostať verejné financie pod kontrolu.

Európske krajiny dlhujú takmer 16 biliónov eur

Zadlžovanie pokračuje aj na úrovni celej Európskej únie. Na konci druhého štvrťroka 2026 dosiahol verejný dlh členských štátov približne 15,95 bilióna eur. V pomere k HDP predstavoval 82,9 %, zatiaľ čo pred rokom dosahoval 81,4 %.

Ešte vyššie zadlženie vykazuje eurozóna. Dlh jej členských krajín predstavuje 88,8 % HDP, čo znamená medziročný nárast o 1,5 percentuálneho bodu.

Najvyšší verejný dlh v pomere k HDP má Grécko (140,8 %), nasledujú Taliansko (139,9 %) a Francúzsko (119,1 %). Nad hranicou 100 % sa nachádzajú aj Belgicko (110,2 %) a Španielsko (101,4 %).

Najnižšie zadlženie eviduje Eurostat v Estónsku (26,1 %), Dánsku (27,1 %) a Luxembursku (28,2 %). Slovensko má síce nižší pomer dlhu k HDP ako priemer EÚ, no výrazne prevyšuje susedné Česko, ktorého verejný dlh dosahuje 43,8 % HDP.

Samotná výška dlhu neukazuje celý problém

Pri posudzovaní verejných financií nestačí porovnávať len percentá zadlženia tej-ktorej krajiny. Dôležité je aj to, koľko štát každoročne minie nad rámec svojich príjmov, aké úroky platí za požičané peniaze a či jeho ekonomika dokáže dostatočne rásť.

Krajina s nižším dlhom preto nemusí byť automaticky v bezpečnejšej finančnej situácii ako štát s oveľa vyšším zadlžením. Rozhoduje predovšetkým schopnosť dlh dlhodobo financovať a zvládať rastúce náklady na jeho obsluhu.

Slovenský dlh sa môže priblížiť k 100 miliardám eur

Najnovšie čísla Eurostatu však predstavujú len aktuálny stav slovenského zadlženia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že bez ďalších opatrení môže verejný dlh v nasledujúcich rokoch výrazne narásť.

Podľa scenára RRZ, ktorý nepočíta s prijatím nových trvalých konsolidačných opatrení, by sa slovenský dlh už v roku 2027 mohol priblížiť k hranici 100 miliárd eur. Do roku 2029 by mohol dosiahnuť približne 75 % HDP.

Rastúce zadlženie pritom prináša ďalší problém. Slovensko si dnes požičiava za vyššie úroky než pred niekoľkými rokmi, a preto musí postupne vynakladať viac peňazí na financovanie svojho dlhu. Čím viac štát zaplatí na úrokoch, tým menej mu zostane na zdravotníctvo, školstvo či ďalšie verejné služby.

RRZ preto upozorňuje na potrebu pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Bez ďalších krokov môže rastúci dlh ešte viac obmedziť možnosti štátu financovať svoje výdavky a reagovať na budúce ekonomické problémy.