Planéta smeruje k otepleniu o 2,8 °C. OSN varuje pred následkami, dotknú sa aj Slovenska

Planéta pri súčasnej celosvetovej klimatickej politike smeruje k tomu, že bude do konca storočia o 2,8 stupňa Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období, uviedol Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

Každý zlomok stupňa nad hranicou 1,5 stupňa Celzia pritom podľa šéfky UNEP Inger Andersenovej zvyšuje riziko smrteľných povodní, vĺn horúčav a lesných požiarov, aké tento rok zažilo množstvo krajín. So snahou obmedziť rast priemernej teploty na poldruha stupňa Celzia počíta parížska klimatická dohoda z roku 2015.

Ak by všetky krajiny sveta skutočne splnili svoje už oznámené klimatické záväzky, podľa UNEP by sa planéta do konca storočia oteplila o 2,6 stupňa Celzia. Oproti vlaňajšej správe, podľa ktorej to bolo až 2,5 stupňa Celzia, je to zhoršenie, ktoré podľa programu OSN súvisí predovšetkým s ústupom Spojených štátov od skorších plánov na ochranu klímy za administratívy Donalda Trumpa. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov.

Reálne následky

„Táto správa ukazuje, že odstúpenie Ameriky nie je len politickou hanbou. Má to reálne následky pre planétu a pre milióny ľudí na celom svete,“ vyhlásil Mohamed Adow, riaditeľ klimatickej organizácie Power Shift Africa. „Zvyšok sveta je unavený, keď musí počítať škody, ktoré Spojené štáty dobrovoľne spôsobujú svojim spojencom,“ uviedol austrálsky vedec zaoberajúci sa klímou Malte Meinhausen.

Európa sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok sveta

Dôsledky klimatickej zmeny sú čoraz viditeľnejšie aj na európskom kontinente. Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je Európa najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Za posledných 30 rokov tu teploty rástli tempom približne 0,56 stupňa Celzia za desaťročie.

Rok 2025 navyše priniesol ďalšie varovné signály. Nadpriemerné ročné teploty zaznamenali najmenej na 95 percentách európskeho územia a kontinent zažil druhú najvážnejšiu vlnu horúčav v zaznamenanej histórii.

Extrémne teploty zasiahli oblasti od Stredomoria až po sever Európy, pričom v subarktických častiach Škandinávie trvala vlna horúčav rekordné tri týždne.

Slovensku hrozia dlhšie suchá aj prudké dažde

Klimatická zmena sa na Slovensku nemusí prejavovať len rastúcimi teplotami. Podľa profilu krajiny, ktorý zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA), patria medzi významné riziká aj dlhotrvajúce suchá počas letných a jesenných mesiacov, ktoré môžu viesť k nedostatku vody.

Teplejšie obdobia môžu zvyšovať odparovanie vody a prehlbovať sucho, zatiaľ čo intenzívne zrážky dokážu v krátkom čase priniesť veľké množstvo vody a zvýšiť riziko lokálnych povodní.

Podobné riziká sa týkajú aj strednej Európy. Očakávané zmeny zahŕňajú nižšie letné zrážky, častejšie obdobia sucha, silné dažde a povodne. Suchšie a teplejšie podmienky zároveň zvyšujú riziko požiarov.

Optimistický scenár

Prognóza počíta aj s veľmi optimistickým variantom, že by všetky štáty dodržali svoje klimatické plány a tiež dosiahli stanovené ciele klimatickej neutrality. Aj v takom prípade by sa ale Zem do roku 2100 oteplila o 2,1 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Všetky prognózy sú výrazne nad cieľom 1,5 stupňa Celzia. Podľa európskej služby pre sledovanie klímy Copernicus priemerné oteplenie v trojročnom období medzi rokmi 2023 a 2025 prvýkrát prekročilo 1,5 stupňa Celzia.

Experti podľa DPA väčšinovo počítajú s tým, že sa cieľ nárastu o maximálne 1,5 stupňa Celzia nepodarí naplniť, a posledná nádej sa tak upína k tomu, aby prekročenie tejto hranice trvalo čo najkratší čas. „Prekročenie (hranice) neznamená kapituláciu. Stále ho môžeme udržať čo najmenšie a čo najkratšie a do konca storočia znovu znížiť teploty pod 1,5 stupňa,“ zdôraznil v súvislosti so správou UNEP generálny tajomník OSN António Guterres.