Zo Slovenska utiekli do USA: Vybudovali 28 supermarketov a hlásia tržby 75 miliónov dolárov (ROZHOVOR)

Jeho rodina vybudovala sieť 28 supermarketov. Dnes očakáva tržby 75 miliónov dolárov a má jasný odkaz podnikateľom.

Bobby Ukrop, Ukrop's Market Hall

Všetko sa začalo jedným obchodom s potravinami v americkom Richmonde. Rodina Ukropovcov postupne vybudovala sieť 28 supermarketov, zamestnávala viac ako 5 000 ľudí a stala sa známou nielen svojimi výrobkami, ale aj výnimočným prístupom k zamestnancom. Potom prišlo rozhodnutie, ktoré by mnohí podnikatelia považovali za koniec jednej éry. Rodina svoje supermarkety predala.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Bobby Ukrop však namiesto odchodu do dôchodku začal písať ďalšiu podnikateľskú kapitolu. Dnes jeho rodinná firma Ukrop’s Homestyle Foods očakáva ročné tržby 75 miliónov dolárov.

V exkluzívnom rozhovore pre Startitup hovorí o budovaní rodinného impéria, emocionálne náročnom predaji firmy aj o tom, prečo by deti nemali automaticky zdediť manažérske pozície. Prezrádza tiež, ako jeho rodina rozdeľovala zisky, čo považuje za najväčšiu hrozbu rodinného podnikania a aký vzťah má k Slovensku, odkiaľ pochádzali jeho predkovia.

Ktoré jediné rozhodnutie podľa vás najviac prispelo k premene malého rodinného podniku na veľkú spoločnosť?

S každým rozšírením nášho pôvodného obchodu rástlo aj podnikanie. Čoraz viac zákazníkov oceňovalo výhody nakupovania v dokonale čistom obchode s potravinami, ktorý ponúkal chutné čerstvé jedlo, férové ceny a výnimočný zákaznícky servis. Veľké obchodné reťazce v tom čase nedokázali tieto veci zabezpečovať na rovnakej úrovni.

Keď sa môj brat Jim v roku 1960 po absolvovaní College of William & Mary pripojil k rodinnému podnikaniu, mal veľkú chuť firmu rozvíjať. Presvedčil nášho otca, aby v roku 1963 otvoril druhý obchod. Do roku 1968 pribudli ďalšie tri. V roku 1969 som po absolvovaní University of Richmond aj ja s nadšením vstúpil do rodinného podniku, ktorému sa veľmi darilo.

Kľúčom k rastu bolo, že členovia druhej generácie našej rodiny, teda môj brat Jim a ja, mali skutočné nadšenie pre rozvoj podnikania. Radi sme spolupracovali s ďalšími členmi rodiny, manažérmi mimo rodiny aj ostatnými kolegami. Všetkých nás spájala snaha riadiť sa zlatým pravidlom: správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.

Dokážu Slovensko a Európska únia zastaviť odchod firiem?

Keď firma rastie z desiatok na stovky a napokon tisíce zamestnancov, v ktorom momente zakladateľ alebo rodina začína strácať úplnú kontrolu nad podnikaním? 

Udržiavať firemné hodnoty pri výraznom raste počtu zamestnancov si vyžaduje veľa práce a silné odhodlanie. Rodinní manažéri aj lídri mimo rodiny musia hodnoty jasne komunikovať a sami podľa nich žiť.

Ak však firma prijíma správne podnikateľské rozhodnutia, rodina môže firemnú kultúru postupne nielen udržať, ale dokonca posilňovať.

Našou stratégiou bol vždy kontrolovaný rast.

Najťažšie je pre mňa nezapájať sa do diskusií o rozhodnutiach, o ktorých viem, že ich dokážu urobiť aj iní vedúci pracovníci. Jednoducho ma baví diskutovať o dôležitých otázkach a spoločne hľadať riešenia. 

Myslíte si, že aj dnes možno vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia cítia lojalitu k firme, hoci mladšie generácie menia zamestnávateľov oveľa častejšie?

Áno, je to možné. Rodinní lídri aj manažéri mimo rodiny však musia byť naplno odhodlaní udržiavať a posilňovať firemnú kultúru.

Práve tá podporuje správne podnikateľské rozhodnutia a vytvára pozitívne pracovné prostredie, v ktorom ľudia každý deň žijú podľa zlatého pravidla. Rovnako dôležitý je skutočný a zmysluplný záujem o komunity, ktorým slúžime.

Keď povzbudzujete kolegov, ktorí nie sú členmi rodiny, aby sa navzájom vnímali ako rodina, posilňujete spolupatričnosť a vytvárate kultúru založenú na vzájomnej starostlivosti.

Vaša rodina sa napokon rozhodla predať sieť supermarketov Ukrop’s. Ako podnikateľ rozpozná, že nastal správny čas na predaj firmy? A ako odlíši správny moment od obyčajnej únavy alebo dočasného náročného obdobia?

Pri rozhodovaní o predaji celej rodinnej firmy alebo jej časti treba zvážiť množstvo faktorov. V našom prípade sme počas 73 rokov vybudovali maloobchodný potravinársky podnik s 28 predajňami a viac ako 5 000 zamestnancami.

Okrem toho sme prevádzkovali divíziu výroby potravín, ktorá zahŕňala centrálnu pekáreň otvorenú v roku 1976 a centrálnu kuchyňu z roku 1989. Táto divízia zamestnávala 400 ľudí a zásobovala naše predajne šesť dní v týždni.

V 90. rokoch sme založili aj odevnú spoločnosť. Spočiatku vyrábala uniformy pre našich zamestnancov, neskôr aj pre veľké potravinové reťazce, zábavné parky, obchody so zmiešaným tovarom a reštauračné siete.

V roku 1997 sme sa stali 50-percentným partnerom pri založení novej banky, ktorej predsedom sa stal môj brat Jim. Pri rozširovaní našej maloobchodnej siete do nových regiónov sme čelili viacerým výzvam. Veľké obchodné reťazce boli čoraz konkurencieschopnejšie a Spojené štáty zároveň prechádzali náročným ekonomickým obdobím v rokoch 2007 až 2009.

Celá rodina mala navyše záujem finančne zhodnotiť úspech, ktorý sme dosiahli v maloobchodnej časti podnikania. Preto sme sa dohodli na jej predaji.

Čo bolo pri rozhodovaní o predaji náročnejšie – stanoviť správnu cenu alebo emocionálne prijať skutočnosť, že predávate podnik, ktorý vaša rodina budovala celé desaťročia?

Najťažšie bolo emocionálne prijať toto rozhodnutie.

Pre moju časť rodiny, ktorá chcela naďalej pôsobiť v potravinárskom odvetví, ho však uľahčila príležitosť vybudovať samostatnú spoločnosť na výrobu potravín. Tá mala už od začiatku zabezpečený odbyt, pretože nový vlastník supermarketov chcel vo svojich predajniach naďalej ponúkať naše čerstvé jedlá a pekárenské výrobky.

Mnohí podnikatelia veria, že úspech znamená nikdy nepredať firmu. Vy ste predali významnú časť rodinného podnikania a pokračovali v inom segmente. Môže byť predaj firmy niekedy väčším podnikateľským úspechom než jej ďalšie budovanie?

Začať niečo nové alebo rozvíjať samostatnú vetvu pôvodného podnikania môže človeku dodať množstvo energie. Úspech v novom projekte môže priniesť ešte väčšie uspokojenie, najmä ak podnik dokáže vytvárať ďalšie pracovné miesta a slúžiť väčšiemu počtu rodín na širšom území. Takto môžeme pozitívne ovplyvniť ešte viac ľudských životov.

Zaujímavé je, že v roku 2020 sme sa rozhodli otvoriť maloobchodnú prevádzku s rozlohou približne 557 štvorcových metrov pod názvom Ukrop’s Market Hall. Nejde však o klasický obchod s potravinami.

Ponúkame v nej to najlepšie z Ukrop’s – vyprážané kurča, raňajkovú pizzu, naše chladené hotové jedlá a pekárenské výrobky.

Prevádzka vznikla v bývalej kostolnej sále a dodnes slúži ako miesto, kde sa ľudia stretávajú, dobre najedia a trávia spoločný čas. Na balkóne máme aj priestor na stolovanie.

Zákazníci tento koncept zatiaľ prijali veľmi dobre. Páči sa im jedlo aj atmosféra, ktorá im pripomína pozitívne zážitky z nakupovania v supermarketoch Ukrop’s. Hoci našou hlavnou činnosťou zostáva výroba potravín, v nasledujúcich troch rokoch plánujeme otvoriť v Richmonde ďalšie dve prevádzky Ukrop’s Market Hall.

Ukrop,
zdroj: Ukrop's Market Hall

Po predaji supermarketov ste si ponechali výrobu potravín a vybudovali Ukrop’s Homestyle Foods. Prečo ste sa rozhodli pokračovať práve v tejto oblasti namiesto toho, aby ste odišli do dôchodku alebo podnikanie úplne opustili?

Naša divízia výroby potravín dosahovala ročné tržby 40 miliónov dolárov z predaja do našich supermarketov. Noví vlastníci súhlasili, že budú naďalej ponúkať naše chladené hotové jedlá a pekárenské výrobky.

Keď sme v roku 2010 založili Ukrop’s Homestyle Foods, až 98 % nášho podnikania tvoril jeden zákazník.

Moja časť rodiny verila, že obľúbenosť našich výrobkov medzi spotrebiteľmi môžeme využiť na rozšírenie predaja do ďalších supermarketových reťazcov.

Očakávame, že rok 2026 ukončíme s tržbami 75 miliónov dolárov.

O výrobe potravín sa stále máme čo učiť. Rodina môjho brata nemala záujem pokračovať v potravinárskej výrobe, preto dnes moja rodina vlastní prevažnú väčšinu spoločnosti Ukrop’s Homestyle Foods.

Rodinné firmy často riešia situáciu, keď ďalšia generácia zdedí podnik, ale nemusí mať schopnosti na jeho vedenie. Mal by mať člen rodiny automaticky prednosť pred schopnejším externým manažérom?

Vedúce pozície si treba zaslúžiť, nie zdediť.

Zodpovednosťou súčasných skúsených rodinných lídrov je zabezpečiť, aby sa na prevzatie kľúčových úloh vo firme pripravovali tí najlepší možní kandidáti – z rodiny aj mimo nej.

Samozrejme, chceme, aby členovia ďalšej generácie, ktorí majú pre podnikanie skutočnú vášeň, získavali pracovné skúsenosti a vzdelanie potrebné na budúce vedúce pozície.

Dôležité však je, aby sa naozaj sami chceli stať aktívnou súčasťou rodinného podnikania.

Čo by ste urobili, keby ste zistili, že váš syn, dcéra alebo iný člen rodiny jednoducho nemá schopnosti viesť firmu? Dokázali by ste mu povedať, že sa nestane generálnym riaditeľom?

Áno, pretože takéto rozhodnutie by ho nemalo prekvapiť.

Mal by o ňom vedieť už na základe predchádzajúcich hodnotení pracovného výkonu, koučingu a rozhovorov, ktoré s ním počas rokov viedli zodpovední ľudia.

Na základe našich skúseností so zamestnávaním členov rodiny a ich zapájaním do vedenia vieme, že nie každý rodinný príslušník má záujem pracovať v našich firmách. Chceme, aby všetci nasledovali svoje záujmy a našli zmysluplný život, v ktorom budú prínosom pre druhých, nech ich cesta zavedie kamkoľvek.

Keď rodinná firma začne dosahovať významné zisky, vzniká otázka, koľko peňazí rozdeliť medzi rodinu a koľko reinvestovať do podnikania. Akými princípmi sa riadila vaša rodina a kde podľa vás rodinné firmy najčastejšie robia chyby?

V priebehu rokov sme rozdeľovali náš zisk pred zdanením podľa nasledujúceho princípu:

  • 50 % sme vracali späť do podnikania.
  • 20 % smerovalo zamestnancom mimo rodiny – 10 % na bonusy a 10 % na podiely na zisku.
  • 10 % tvorili bonusy pre akcionárov, ktorí aktívne pracovali vo firme.
  • 10 % sme venovali charitatívnym organizáciám.
  • 10 % smerovalo na dividendy pre akcionárov.

Takýto prístup môže podporovať kontrolovaný rast firmy.

Veľké problémy môžu nastať vtedy, keď podnik dostatočne nereinvestuje do materiálneho vybavenia a ľudí, teda do rozvoja firemnej kultúry a odborných zručností, ktoré potrebuje na to, aby dokázal úspešne konkurovať aj v budúcnosti.

Vaša rodina podniká už niekoľko generácií. Čo podľa vás predstavuje väčšiu hrozbu pre rodinnú firmu – konkurencia na trhu alebo konflikty v samotnej rodine?

V našom prípade zatiaľ predstavuje väčšiu hrozbu konkurencia na trhu. Rodinné problémy sa však z času na čas môžu objaviť a narušiť fungovanie firmy, ak ich rodina nerieši. Dokonca aj keď sa nimi zaoberá, niektoré problémy môžu pretrvávať a poškodzovať harmóniu v rodine.

Čo podľa vás slovenským podnikateľom v porovnaní s Američanmi najviac chýba – kapitál, ochota riskovať, veľkosť trhu alebo niečo úplne iné?

Okrem mojej sesternice Zuzany Šimoniovej Čmelíkovej, ktorá je zanietenou a úspešnou profesorkou etiky líderstva a skúsenou firemnou školiteľkou, v skutočnosti nepoznám ďalších slovenských lídrov či podnikateľov.

Výnimkou sú výnimoční predstavitelia rodinných firiem, ktorých som stretol na konferencii rodinných podnikov v Štúrove v septembri. V ich rozhovoroch som cítil skutočné nadšenie.

Ľudia, ktorí získali skúsenosti prostredníctvom vzdelávania alebo podnikateľských príležitostí v iných častiach Európy či Spojených štátoch, podobne ako moja sesternica Zuzana, môžu Slovensku veľa ponúknuť.

Svojimi podnikateľskými schopnosťami, nadšením a túžbou zlepšovať životy ďalších Slovákov môžu pozitívne ovplyvňovať podnikateľské prostredie, školy, rodiny aj kultúrne a náboženské organizácie.

Ak by ste dnes mali 25 rokov, vlastnili 10 000 dolárov a nemali za sebou žiadne rodinné podnikanie, do ktorého odvetvia by ste vstúpili a aký by bol váš úplne prvý krok?

Keď som premýšľal nad touto otázkou, spomenul som si na svojho bratranca Billa Kormana. Jeho mama bola sestrou môjho otca a jeho starý otec z otcovej strany pochádzal z Liptovského Mikuláša na Slovensku.

Bill sedem rokov úspešne pracoval ako inžinier, konštruktér zariadení a projektový manažér v nadnárodnej hlinikárskej spoločnosti. Jeho priebojnosť, pracovitosť a túžba vlastniť vlastný podnik ho napokon priviedli k založeniu firmy, ktorá sa špecializovala na výrobu dopravných značiek pre ulice, cesty a diaľnice.

O päťdesiat rokov neskôr jeho veľmi úspešná rodinná spoločnosť zamestnáva 75 ľudí a dodáva svoje výrobky miestnym aj štátnym samosprávam vo väčšine z 50 amerických štátov. Jeho dve dcéry dnes úspešne zastávajú pozície prezidentky a viceprezidentky spoločnosti.

Čítaj viac: Biznis a startupy, Rozhovory

Viac z: Biznis a startupy

Najnovšie videá

Viac z: Biznis a startupy

Trendové videá