13 záhad našej Zeme, ktoré sme ešte neodhalili

13. Nikdy sme sa nedostali až do plášťa

foto: commons.wikimedia.org

Seizmológovia veria, že vnútorné jadro našej planéty je pevné, zatiaľ čo vonkajšie je tekuté a roztavené. Za ním nasleduje plášť, pričom jeho kôra pláva na vrchu. Zatiaľ však nemáme tušenie z čoho by sa mohol skladať, keďže sme sa k nemu nikdy nedostali. Jeho hĺbka je od 30 km do 2900 km a najbližšie k vrchu zemskej kôry je oblasť pri Kole v Rusku. Tam začína v hĺbke iba 12.3 km.

12. Póly sa môžu meniť

foto: ru.depositphotos.com

Zemské magnetické póly môžu meniť svoju polarizáciu. Takýto stav sa udial už mnohokrát v histórii. Naposledy pred 10 miliónmi rokov a pravdepodobne sa to stane znovu. Nikto ale nevie, prečo.

11. Mali sme dva mesiace

foto: ru.depositphotos.com

Astronómovia tvrdia, že Zem mala dva mesiace asi pred 4,6 miliónmi rokov. Ten druhý bol asi 1 200 km veľký a prechádzal po tej istej obežnej dráhe, ako náš mesiac dnes. Samozrejme, až kým sa nezrazili. To vysvetľuje, prečo má náš terajší mesiac tak rozdielne strany.

10. Trhliny na mesiaci

foto: the-moon.wikispaces.com

Len málo ľudí vie, že aj na Mesiaci sa vyskytujú zemetrasenia. Na rozdiel od tých našich, tie na Mesiaci sú omnoho slabšie a vyskytujú sa ojedinele. Existuje teória, podľa ktorej sa zemetrasenie deje kvôli vzájomnému pôsobeniu Slnka a Zeme na Mesiac, a tiež kvôli padajúcim meteoritom.

9. Zem sa točí veľmi rýchlo

foto: pixabay.com

Zem sa otáča rýchlosťou 1600 km/h a jej pohyb okolo Slnka je ešte rýchlejší. Je to približne 108 000 km/h. My však môžeme cítiť jediný pohyb a to ten, keď sa zmení jej rýchlosť. Kvôli konštantnej rýchlosti a sile gravitácie vôbec ani nevieme, že cestujeme vesmírom tak rýchlo.

8. Čas sa zväčšuje

foto: commons.wikimedia.org

Pred 620 miliónmi rokov, trval jeden deň na Zemi približne 21.9 hodiny. Zem sa postupne spomaľuje každých 100 rokov o 70 milisekúnd.

7. Podivná gravitácia

foto: www.jpl.nasa.gov

Naša planéta nie je dokonalá guľa, takže sú na nej oblasti s vysokou a aj s nízkou gravitačnou silou. Jednou z takýchto anomálií je Hudson Bay v Kanade. Vedci zistili, že slabá gravitácia je spôsobená nízkou hustotou prostredia spôsobenou rýchlym topením ľadovcov.

6. Najhorúcejšie a najchladnejšie body na Zemi

foto: commons.wikimedia.org

Najhorúcejšie miesto na planéte je v Aziziya v Líbyi, kde sa teploty dokážu vyšplhať až do +58°С. Najchladnejšie miesto je Antarktída, kde teplota klesá na -73°С. Najnižšia pozorovaná teplota však bola zaznamenaná na ruskej stanici Vostok, 21. júla 1983 (-89,2 ° С).

5. Planéta je silne znečistená

foto: upload.wikimedia.org

Toto naozaj nie je veľká novinka. Astronauti tvrdia, že v roku 1978 bol pohľad na Zem pomerne odlišný od toho, čo vidíme teraz. S množstvom kozmického odpadu sa naša modrá, zelená a biela planéta stáva hnedou, šedou a čiernou.

4. Krajina sa skladá zo železa, kyslíka a kremíka

foto: brightside.me

Ak by sme rozdelili základné prvky našej planéty na tie základné, vyzeralo by to takto: 32.1% železa, 30.1% kyslíka, 15.1% kremíka a 13.9% horčíka. Väčšina železa (asi 90%) sa nachádza v jadre, zatiaľ čo zemská kôra obsahuje najviac kyslíka (47%).

3. Zem bola niekedy fialová

foto: ru.depositphotos.com

Staroveké rastliny používali iný spôsob absorpcie svetla, čo spôsobovalo s ich chlorofylom odrážanie červeného a modrého svetla, nie zeleného, čo vo finálnej verzii dávalo fialovú.

2. Skrytý oceán

foto: ru.wikipedia.org

Vedci našli obrovskú vodnú nádrž, hlboko pod zemským povrchom vo vzdialenosti 410-660 km. Je 2,7 miliardy rokov stará. Voda je pod obrovským tlakom a jej objem je dostatočne veľký na to, aby vyplnil všetky oceány Zeme až trikrát. Tento objav spôsobil vznik teórie, že oceány sa objavili v dôsledku podzemného oceánskeho výbuchu.

1. Život na Marse

foto: ru.depositphotos.com

Po rokoch špekulácií o rôznych formách života na iných planétach, našli vedci niektoré príznaky podporujúce ich teórie, že na Marse bol a možno aj je život. Jedná sa o prítomnosť životne dôležitej molekuly, ktorá sa prejavuje v rôznych formáciách v kráteri Gale. Po rôznych testoch roverov, sú takéto teórie čoraz častejšie potvrdzované.

Zdroj článku: brightside.me

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti