Luxusný slovenský dom je majstrovskou prácou s betónom a živicou. Taký sa u nás často nevidí

Dlhé Diely sú kopcovitou obytnou zónou v západnej časti Bratislavy. Začínajú úpätím Malých Karpát. Ešte koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia to bolo miesto záhrad a vinohradov s odrodami vyhľadávanými v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Začiatkom osemdesiatych rokov začala na tomto mieste výstavba panelového sídliska, ktoré degradovalo pôvodný charakter prostredia.

Pôvodnú autenticitu miesta si zachovali iba okrajové polohy, ktoré dnes tvoria prechodnú zónu medzi čisto prírodným prostredím Devínskej Kobyly a panelovým sídliskom.

Vďaka polohe v priamom dotyku s Malými Karpatami a karloveským nábrežím Dunaja sa stali obľúbenou lokalitou na výstavbu individuálnych rodinných domov a malých mestských víl. Tejto typológii postupne ustupujú pôvodné záhradné chatky a staršie rodinné domy.

zdroj: plusminusarchitects/Maroš Fečík

Dom z dielne slovenských architektov zo štúdia plusminusarchitects bol realizovaný na strmom svahu, ktorý sa zvažuje k východu. Stojí v susedstve s rodinnými domami z rôzneho časového obdobia. Podľa autorov projektu tak vytvárajú akúsi uličnú čiaru. Tú následne reflektujú vysunutím podlažia do ulice. 

„Prevažná časť objemu sa potom od uličnej fronty odkláňa smerom na juh s cieľom vytvorenia intímnejších priestorov (západná terasa vrezaná do svahu) bez vizuálneho kontaktu s panelákmi na kopci. Pôdorysný tvar sleduje maximálnu kompaktnosť  a minimálnu pôdorysnú stopu. Vzhľadom na svahovitý terén je dom členený do štyroch podlaží tak, aby obytné miestnosti mohli byť orientované na východnú, južnú a západnú stranu,” opisujú architekti.

zdroj: plusminusarchitects/Maroš Fečík

Tri podlažia majú priamy kontakt so záhradou a rozširujú tak obytné využívanie záhrady. Osadenie domu eliminuje pohľad na panelové domy na severovýchodnej strane svahu a posilňuje atraktívne juhozápadné výhľady na časť Bratislavy a rakúskeho Hainburgu.

Priestorové riešenie domu

V najnižšom podlaží, priamo prístupnom z ulice, sa nachádza garáž a sklad. Priestorové usporiadanie nasledujúcich podlaží je kombináciou vloženého komunikačno-hygienického jadra a otvoreného obytného „veľkopriestoru” s možnosťou variabilného členenia skriňopriečkami. 

„Druhé nadzemné podlažie, ktoré je zároveň vstupným podlažím, variuje tento koncept o vysunutú hmotu pracovne. Tá slúži ako kancelária s možnosťou priameho prístupu zákazníkov. Riešenie dispozície a jej členenie skriňopriečkami umožňuje rôzne proporcie členenia podlaží. Samostatný vstup zo záhrady na severnej strane a komunikačné jadro pripravené na osadenie výťahu, priamo počíta s viacgeneračným využívaním v blízkej budúcnosti,” hovoria architekti.

zdroj: plusminusarchitects/Maroš Fečík

Dom je realizovaný ako kombinácia oceľobetónu a murovaných tehlových častí. Všetky stropy a niektoré steny sú v interiéri ponechané ako pohľadové betónové. Podlahy v celom dome sú liate živicové v svetložltej farbe. Časť nábytku a zariadenia je vyrobená na mieru, časť pochádza z predchádzajúceho bývania majiteľov a počíta s obmenou v budúcnosti.

plusminusarchitects

Ateliér plusminusarchitects vznikol v roku 2004 v Bratislave. V súčasnosti je zložený zo stálych členov Maroša Fečíka, Filipa Kandravého a ostatných spolupracovníkov či priateľov. Ako architekti sa venujú širokej škále projektov. Od malých dizajnových objektov cez interiéry a rodinné domy pre privátnych klientov až po verejné stavby a urbanistické štúdie.

„Každé zadanie berieme ako novú výzvu, záleží nám na koncepte, ale aj na finálnom detaile. Držíme sa hesla, že veci netreba prinášať, ale odnášať, a preto sa snažíme aj naše projekty vyčistiť na maximum, aby boli jednoznačné a pravdivé,” dodáva tím plusminusarchitects.

Článok bol pôvodne vydaný 8. mája 2020.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska