Slovensko bolo veľmocou cukru. Mali sme až 14 cukrovarov a Prešovčana, ktorý bol priekopníkom vo svete

Slovenské cukrovarníctvo vybudovalo svoje základy už v roku 1801. K prvým cukrovarníkom patril Prešovčan Samuel Ján Certinger aj podnikateľ Mikuláš Lačný. To, ako cukor spočiatku vyrábali ti vyrazí dych.

Najvyšší počet cukrovarov na Slovensku dosiahol 14, z ktorých bola väčšina zatvorená a momentálne chátra. Dva posledné slovenské cukrovary vlastnia nemecké koncerny.

Začiatky cukrovarníctva

V prvých rokoch 19. storočia sa na výrobu cukru začala používať  v naších končinách predovšetkým cukrová repa. Medzi priekopníkov a vynálezcov prácnych spôsobov získavania cukru patril prešovský lekárnik Samuel Ján Gertinger, ktorý ako prvý človek v Uhorsku získal z vtedajšieho jedného funta (560g) repy jeden jót (1,78g) tvrdého cukru. Na extrahovanie cukru použil nemecké technológie, ktoré v mnohých smeroch následne vylepšil.  

zdroj: cukr-listy.cz/on_line/

Cukrová repa sa pred spracovaním umyla, očistila, následne nazerala na kúsky, tie prechádzali lisom, máčaním, lúhovaním a varením sirupu. Ten sa čistil, sušil a rafinoval. Všetky tieto procesy prevádzal Gertinger v kovovom lise z trubiek a medených kotloch na priamom ohni. Pre rezanie, resp. strúhanie repy si vyhotovil vlastné strúhadlo. Rezky uložené do srstnatých vriec lisoval železnými tyčami vo vaniach. Získanú tekutinu varil v medených kotloch na otvorenom ohni.

Varením vyrobený sirup čistil dobytčou krvou a po usadení na drevených tanieroch opäť varil v medených kotloch. Zahustený sirup kryštalizoval na drevených tanieroch vo vykurovanej sušiarni asi 40 dní. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch podľa Gertingerovho patentu, informuje Ľudovít Hallon vo svojej publikácii pre Historický ústav SAV.

zdroj: korunnycukor/o-nas/historia

O 30 rokov neskôr sa vo výrobe cukru začal angažovať aj podnikateľ Mikuláš Lačný v prvom cukrovare na území Uhorska vo Veľkých Uľanoch na juhu Slovenska. Spočiatku sa na procesy spojené s výrobou využívala iba ľudská energia, neskôr zvieracia. Na pohon uvedených i ďalších mechanizmov začali od prelomu 30. a 40. rokov 19. storočia najvyspelejšie cukrovary (Bratislava, Sereď, Trnava, Košice) zavádzať parné stroje. Ich výkon dosahoval až 44 kW.

Najväčší v strednej Európe

Veľkošuriansky cukrovar, tak ako mnohé podobné podniky, postavili počas priemyselnej revolúcie v oblasti, v ktorej sa darilo pestovaniu cukrovej repy. Za vznikom a rozvojom tohto podniku stoja cukrovarník Fridrich Frei, ale aj finančníci Maximilian Gerson, či Leopold von Lippman. Ako informujeme v našom predošlom článku, z najslávnejšieho cukrovaru sa dnes stala ruina, ktorú navštevujú iba bikeri.

Poznačilo ju viacero požiarov a najmä výbuch v roku 1989, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Napriek všetkým úspechom podnik v roku 2000 ukončil výrobu a zostal dlho nevyužitý. Dodnes budovy pomaly chátrajú a nikoho príliš nezaujíma, že ide o významnú pamiatku, ktorá je odkazom budovania priemyselnej histórie a zaslúžila by si patričnú ochranu.

Posledné slovenské cukrovary vlastní Nemecko

Posledné dva cukrovary, ktoré sa na Slovensku podarilo udržať pri živote, vlastnia cukrovarnícke koncerny Nordzucker, ktorý vlastní podnik Považský cukor v Trenčianskej Teplej a Südzucker cez svoju rakúsku dcéru Agrana Zu- cker zasa ovláda seredské Slovenské cukrovary, informuje portál Trend.

Tieto dva posledné cukrovary sú len spomienkou na postsocialistickú flotilu viac ako desiatich cukrovarov vytvárajúcich Slovensku pracovné miesta a určitú potravinovú sebestačnosť. Napriek fungovaniu iba dvoch z nich je cukor jednou z mála potravín, v ktorých je Slovensko nielen sebestačné, ale aj vo veľkom ho exportuje.

zdroj: ciernediery/Trnavsky-cukrovar

Zelenšia výroba cukru

Reforma cukrovarníctva na Slovensku znamenala zánik ôsmich slovenských cukrovarov po roku 1989. Z pôvodne desiatich cukrovarov zostali dva, výrazne sa znížili aj pestovateľské plochy cukrovej repy. Kým v roku 1989 sa cukrová repa pestovala na vyše 50.000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy 17.768 hektárov, informuje denník Teraz.

Práve v roku 2020 sa však v slovenskom cukrovarníctve chystajú veľké zmeny. Seredský cukrovar plánuje vystavať novú elektráreň za 6,7 mil. eur. Fungovať by mala podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Adriána Šedivého už v roku 2021. Pôvodné palivo – hnedouhoľný prach – v nej nahradia ekologickejším zdrojom energie – zemným plynom a bioplynom, čím splní najprísnejšie ekologické normy kladené počas celého procesu výroby potravín, informuje portál Parlamentné listy.

Zelenšia výroba cukru prispeje nielen k čistejšiemu životnému prostrediu pre región, ale aj k naplneniu ekologického záväzku SR voči EU dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto investícia je zároveň krokom k sebestačnosti Slovenska v cukrovarníckom priemysle a všeobecným krokom k jeho zelenšej výrobe. Závod bude totiž využívať bioplyn z produkcie cukrovarskej čistiarne odpadových vôd.

zdroj: Youtube/Animic Studios reprofoto

Výmena kotolne v Seredi predstavuje najväčšiu investíciu do ekologizácie cukrovarníckeho priemyslu Slovenska za posledných 10 rokov.

Je kľúčová aj preto, lebo prichádza v neľahkom období, keď slovenský cukrovarnícky priemysel odoláva dôsledkom zrušených kvót na cukor, hromadeniu prebytkov na európskom trhu a tlaku na ceny.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 1. augusta 2020.