Množstve Slovákov chýba motivácia. Vďaka týmto štúdiám vieme, ako zvýšiť tvoju produktivitu a chuť napredovať

Ľahať si večer do postele s pocitom, že si nestihol, čo si počas dňa potreboval, sa môže premietnuť do aktivity ďalšieho dňa. Začneš sa motať s cykle, v ktorom si nešťastný, pretože nestíhaš, no zároveň tvoje negatívne naladenie podporí neefektívnosť vykonávaných činností. Začni svoj deň s úsmevom a odhodlaním, vďaka ktorým stihneš podstatne viac. Keď k tomu aplikuješ tieto tri osvedčené metódy, tvoj život môžeš sám radikálne pretvoriť k lepšiemu.

Ako malé dieťa

Jedným zo spôsobov výchovy a vzdelávania detí, aby im nechýbala motivácia, ktorý je v značnej miere celosvetovo využívaný, je systém odmeňovania za dobre vykonanú úlohu. Túto stratégiu využívame vo viacerých činnostiach – dovolíme dieťaťu zobrať si kúsok čokolády, keď si spraví domáce úlohy, ísť von s priateľmi, keď si uprace izbu. No zároveň ho používame aj pri trénovaní domácich zvierat. Za každý dobre prevedený a pochopený úkon dostane šteňa počas tréningu granulu ako odmenu.

zdroj: Unsplash/Robert Anasch

Roky spoznávania tejto metódy nám odhalili jej tienisté stránky, nakoľko sa na druhej strane odmeny často ukrýva trest za nesplnené požiadavky. Ten, napriek tomu, že ho generačne využívame ako výchovnú metódu a stotožňujeme sa s ním, u mladších detí spôsobuje pokles snahy, neefektívnosť a stagnáciu. Nakoľko je pre ich mozog neurologicky jednoduchšie prijať pochvalu, ako hanu, mali by sme ich viac chváliť, než trestať. Ak sa však pýtaš, ako to súvisí s produktivitou tvojho dňa, pýtaš sa správne. Štúdia vedená vedcami Katherine L. Milkman, Julia A. Minson, a Kevin G. M. Volpp dokazuje, že systém odmeňovania sa je dôležitý aj pri dosahovaní cieľov v dospelosti.

Odmena počas činnosti je dôležitejšia, ako pred ňou

Ich výskum je založený na vzorke 226 študentov, ktorí boli rozdelení do troch kontrolných skupín, pričom úlohou vedcov bolo preskúmať sebamotiváciu v spojení so zvyšovaním efektivity. Na začiatku štúdie rozdali väčšine participantov ipod, v ktorom bola knižnica audio-kníh. Prvá skupina mala povolené počúvať obľúbené audio-knihy iba počas návštevy telocvične, druhá ich mohla počúvať aj mimo telocvične. Tretia skupina obdržala namiesto zariadenia permanentku do telocvične, ktorú mohli navštíviť kedykoľvek a zadarmo.

Výsledkom štúdie je, že svoj výkon zvýšila prvá skupina oproti tretej až o 51%, oproti druhej o 29%. Z toho vyplýva, že ideálnym prostriedkom k športovej, pracovnej či akejkoľvek inej činnosti je odmena, ktorá je viazaná na danú činnosť. Za príklad uvedieme nutnosť stráviť v práci o 2 hodiny viac. V takom prípade ťa popoženie a motivuje k splneniu požiadavky odmena, ktorá sa za ňou ukrýva, tou môže byť pivo s priateľmi, relaxačná masáž či návšteva wellnessu, tak neváhaj a za odvedenú prácu sa poriadne odmeň.

zdroj: Unsplash/Minh Pham

(Ne)vizualizuj si svoj úspech

Jednou z častých všeobecných rád k zvýšeniu sebamotivácie je vizualizácia. Peter M. Gollwitzer vo svojej publikácii dokazuje, že vizualizácia úspechu nie je funkčnou metódou k jeho dosiahnutiu. Podstatnejším je stáť pevne na zemi, neprojektovať si zlý alebo dobrý scenár vývoja situácie, no byť schopný naň pohotovo reagovať a pracovať s ním.

zdroj: Unsplash/JoelValve

The Neurosciences school bližšie ozrejmuje, prečo môže byť vizualizácia úspechu škodlivá. Namiesto toho, aby nás podporila v budovaní úspešnej budúcnosti, iba nás uchlácholí do komfortnej pozície, kedy sa síce cítime spokojnejší a motivovanejší, no len krátkodobo. Bdelé snenie nás zamkne vo svete fantázie, kde sa reálie dnešných dní nedostanú, a tak sa často stáva, že, napriek ambíciám, sa ľudia zakuklia do vlastnej hlavy a namiesto kontinuálnej práce na budovaní svojho šťastia tak „prespia“ dôležité príležitosti.

Nesprávne mechanizmy nás brzdia

Každý z nás je určitým spôsobom jedinečná a individuálna bytosť, na ktorú pôsobia, a ktorú formujú vnútorné a vonkajšie faktory počas celého života. Na základe výchovy, prostredia, v ktorom sme vyrastali či finančnej zabezpečenosti rodiny sa vyvíjajú naše mechanizmy. V mnohých prípadoch sa prejavujú ako cyklenie sa v už známom prostredí, aj keď je pre nás nesprávne a spôsobuje pokles efektivity a neschopnosť dosahovania cieľov. V jednoduchšom merítku sa na ne môžeme pozrieť aj ako na zlé návyky, a pre dosiahnutie dostatočnej zrozumiteľnosti uvedieme príklad prejedania sa.

zdroj: Unsplash/Andreas Klassen

Niektoré z týchto mechanizmov je ľahké detekovať a následne zmeniť, no rôzne stúdie dokazujú, že pri odhalení problematického mechanizmu sa pokúšame o jeho zmenu nesprávnym spôsobom, a tak mu iba tvoríme živnú pôdu. Judson Brewer v Harvard Business Review radí, ako je možné tieto zlé návyky prekonať.

Vymeň ich za záujem

Získané zlé návyky fungujú na základe nervového systému, v ktorom existuje spúšťač – hlad či smútok, čin – rozhodnutie kúpiť si koláč, odmena – pocit uspokojenia. Zakaždým, keď dovolíme tomuto mechanizmu zopakovať situáciu, kreujeme si zlý návyk. Ten je však možné, ako  sme vyššie spomenuli, odstrániť.

Po jeho objavení je najvyšší čas nielen sa ho snažiť zmeniť, ale hlavne preskúmať, v tom ti pomôžu nasledujúce inštrukcie – opýtaj sa sám seba, za akých okolností dochádza k nutkaniu vykonať zlozvyk, čo je počiatočným spúšťačom, čo ti tento akt poskytuje, a prečo sa po ňom cítiš uspokojený. Vďaka výmene zlozvyku za záujem oň dáš svojmu mozgu odmenu, ktorá prevyšuje pocit uspokojenia, a tým dáš možnosť samému sebe pozrieť sa na problém z inej strany, zistiť príčinu a následne ho odstrániť.