Vojdeš ako „moslimský radikál“ a vyjdeš ako poslušný komunista. Čína popiera, že by mala moderné koncentračné tábory

Náboženská prevýchova a umiestňovanie do pracovných táborov znie ako scenár z obdobia druhej svetovej. Otrocké využívanie a práca nad ľudské sily zas ako dávno zabudnutý úkaz. Pravdepodobne tak tomu nie je všade.

Čoraz častejšie sa vyplavujú dôkazy o existencii pracovných táborov v Číne. Konkrétne ide o Ujgurské tábory, ktorých existenciu vláda popiera. Respektíve ich skôr označuje za strediská odborného vzdelávania.

Strana odmietla medzinárodnú kritiku a tvrdí, že centrá odbornej pracovnej prípravy používajú mierne metódy boja proti islamskému extrémizmu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ASIANUKTV ™ 🌐 (@asianuktv)

Náboženská sloboda tu neplatí

Ako už ich názov napovedá, do táborov sú umiestňovaní Ujguri. Ide o moslimskú etnickú menšinu, väčšinou so sídlom v čínskej provincii Sin-ťiang. Tvoria tam asi 45 % populácie.

NY Times uvádza, že úrady za posledné 3 roky zaistili až milión etnických Ujgurov aj Kazachov. Dĺžka ich pobytu má byť vraj úzko spätá s tým, aké bude ich správanie.

Ľudia, ktorí sú sem umiestňovaní, musia mesiace až roky prechádzať indoktrináciou (vynúteným prijímaním určitých názorov alebo zásad) a výsluchmi, obsahom ktorých je transformácia názorov na stúpencov strany.

Deťom, ktorých rodičia boli do táborov odvlečení, odkázali, aby boli vďačné za všetko, čo pre nich komunistická strana robí, a aby svoju vďačnosť prejavili tým, že ostanú ticho.

Z Číny totiž uniklo niekoľko dokumentov, ktoré obsahujú jasné usmernenia pre úradníkov o tom, ako sa majú správať k študentom, ktorí po príchode domov nenájdu svojich rodičov.

NY Times píše: ,,Dokument varoval, že existuje možnosť, že by študenti mohli prepadnúť zmätku, ak sa dozvedia, čo sa stalo s ich príbuznými. Odporučili teda, aby sa policajti a miestni úradníci s nimi stretli hneď po ich návrate a preukázali o nich ľudský záujem a zároveň im zdôraznili pravidlá.“

Dokumenty obsahujú sprievodcu, ako reagovať na jednotlivé otázky zo strany týchto študentov. V texte sa píše aj to, že im majú objasniť, že o blízkych nemusia mať strach.

Hromadné vymývanie mozgov

Vláda tiež uvádza, že ľudia, ktorí boli do táborov umiestňovaní, sú vraj „infikovaní vírusom“ islamského radikalizmu, z ktorého sa musia vyliečiť. Od podobných krokov neboli oslobodení ani starší ľudia.

V NY Times sa píše, že Čína uviedla takéto stanovisko: „Bez ohľadu na vek musí každý, kto bol infikovaný náboženským extrémizmom, absolvovať prevýchovu.“ Ďalej tiež Čína uvádza, že je výhodné využiť šancu, ktorú im štát poskytuje.

Vďaka nim vraj môžu prejsť bezplatným štúdiom odstraňovania chybného myslenia a osvojovania čínskych pracovných návykov.

V uniknutých dokumentoch z Číny sa tiež píše: „Členovia rodiny, vrátane vás, musia dodržiavať štátne zákony a pravidlá. Taktiež nemôžu veriť fámam a ani ich ďalej šíriť.“

Podobnými vyhrážkami chceli teda zabezpečiť, aby sa pravda o Ujgurských táboroch nešírila ďalej. Blízkym odvedených príbuzných totiž odkázali, že aj ich správanie bude rozhodujúcim faktorom, ktorý bude ovplyvňovať pobyt ich známych v tábore.

Ide vraj o prevenciu

Podobné kroky začala vláda realizovať v dôsledku minulých teroristických útokov. V roku 2014 strávil prezident Si Ťin-pching v regióne štyri dni. Posledný deň cesty dvaja ujgurskí militanti uskutočnili pred železničnou stanicou v Urumči samovražedný bombový útok, ktorý zranil takmer 80 ľudí. Zrealizovaných bolo ešte niekoľko ďalších útokov.

Na inej železničnej stanici v juhozápadnej Číne zas zabili 31 ľudí a zranených bolo viac ako 140 osôb. V Urumči sa neskôr odohral aj ďalší útok. Tento raz na miestnom trhovisku, počas ktorého zomrelo 39 osôb a približne 94 ich bolo zranených.

Odpoveďou na toto krviprelievanie bol absurdný plán s už spomínanými tábormi. Spustila sa tak radikálna diktatúra hlásajúca odstránenie islamu v Sin-ťiangu. Tábory, do ktorých sú tieto osoby umiestňované, sú vybavené kamerovým systémom, ktoré majú zabrániť útekom.

zdroj: TASR/AP

Obmedzované sú aj ženy

Okrem toho, že sú ľudia pod nepretržitým dohľadom kamier, musia vraj aj prisahať vernosť čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi.

Ako píše BBC, svetový ujgurský kongres vo svojej správe uviedol, že zadržiavané osoby sú do táborov umiestňované na neurčito a sú nútené k vykrikovaniu hesiel komunistickej strany.

Taktiež sa uvádza, že im nie je poskytovaný dostatočný prísun stravy. Niektoré zdroje hovoria aj o tom, že väzňov dozorcovia mučia.

BBC uvádza aj informáciu, že ženy patriace k tejto etnickej skupine sú nútené k sterilizácii. Do pracovných táborov sú tak často umiestňované aj moslimské ženy, ktoré odmietli prerušiť tehotenstvo, ktoré už presahovalo stanovené pôrodné kvóty.

Niektoré z tých, ktoré boli v tábore zadržané uviedli, že dostali injekcie, ktoré im zastavili menštruáciu.

Módny priemysel a porušovanie ľudských práv

Veľká časť svetových značiek je s niektorými z týchto pracovných táborov spájaná. Naďalej vraj získavajú bavlnu a priadzu vyrobenú pod rukami zajatých ľudí vykonávajúcich nútené práce.

Odhaduje sa, že až jeden z piatich bavlnených výrobkov je poškvrnený práve čínskym násilím a porušovaním ľudských práv.

Čína je totiž najväčším producentom bavlny na svete, pričom až 84 % tejto plodiny pochádza z oblasti Sin-ťiang. Tá sa následne využíva na produkciu odevov v krajinách, ktoré predstavujú kľúčových hráčov v odevnom priemysle.

The Guardian uvádza, že medzi značky, ktorých výroba produktov sa spája s nútenou prácou, patrí aj Gap, C&A, Adidas, Muji, Tommy Hilfiger či Calvin Klein.

V reakcii na to spoločnosti H&M a Ikea uviedli, že prestanú nakupovať bavlnu z tohto regiónu.  Spoločnosť PVH Corporation, ktorá vlastní spoločnosti Calvin Klein a Tommy Hilfiger, vo svojom vyhlásení uviedla, že ukončila všetky obchodné vzťahy s továrňami a závodmi, ktoré v Xinjiangu vyrábajú odevy alebo textílie alebo pestujú bavlnu.

Aj napriek tomu, že na podobný problém už upozornilo niekoľko organizácií, v tejto oblasti Číny naďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv.

Článok bol pôvodne publikovaný v januári 2021.