Zuby zo zlata si pozostalí často berú domov. Práca v pohrebníctve nie je pre každého, zisťovali sme viac

Sú povolania, ktoré by mohol vykonávať ktokoľvek bez konkrétnych špecifík. Potom sú aj také, ktoré si vyžadujú nie len silný žalúdok, ale aj psychiku. Jedným z nich je práca v pohrebníctve a vykonávanie úkonov s ním spojených. O pozícii hrobárov aj zážitkoch z tejto pracovnej oblasti sme sa rozprávali s pracovníkmi pohrebníctva MARIANUM.

Adrenalín pri každom výkope

Podobný typ práce často mnohých desí, no aj napriek tomu toto bratislavské pohrebníctvo nemá núdzu o uchádzačov o prácu. Dokonca v takmer všetkých vekových kategóriách. Mnoho z daných pracovných pozícií má však zákonom stanovené podmienky, ktoré musí záujemca spĺňať.

„Takmer polovica záujemcov o zamestnanie u nás však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa,“ hovorí nám zástupkyňa riaditeľa. Ak sa pýtaš, čo taká práca v pohrebníctve obnáša, treba si položiť aj otázku, o akú pozíciu ide.

Pracovné pozície na cintoríne sú rozdelené na paličov a hrobárov. Prácu hrobára asi nie je potrebné nijako bližšie špecifikovať, keďže si každý jednotlivé činnosti vie dokonale predstaviť. Aj napriek tomu, že pre mnohých práca pôsobí príliš jednotvárne, hrobári sa pri výkone povolania neraz poriadne zapotia.

„Práca hrobára je náročná a dá sa povedať, že je adrenalínom pri každom výkope. Hrobár nikdy nevie, čo ho prekvapí. Pri výkopoch hrobov sa musia popasovať s rôznymi terénmi a rôznorodými typmi pôdy. Napríklad v takom Slávičom údolí majú hrobári sťažené podmienky, pretože cintorín sa nachádza v kopcovitom teréne. Na niektorých miestach sa nachádza pieskovitá zem, ktorá sa zosúva. Inokedy ako hrobár narazíte na štrkovitú pôdu, kde je neraz potrebné použiť zbíjačku,“ hovorí pre Startitup pohrebníctvo MARIANUM.

Odlišnú prácu zas však majú zamestnanci na pozícií – palič. Tí sa venujú príjmu a evidencii zosnulých, ich kontrolu pred spopolnením, vývoz zosnulého do rozlúčkovej miestnosti a následne do obradnej siene.