Ľuboslav bol exorcistom 12 rokov: Niekedy je to naozaj intenzívne, ako v horore

Vo svete vykonávania rituálov sa Ľuboslav Petrička pohyboval ako exorcista dlhých 12 rokov. Za kňaza bol vysvätený v Michalovciach v roku 1998 a exorcizmu sa nevenoval len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej cesty bol tiež svedkom niekoľkých intenzívnych zážitkov.

V rozhovore pre Startitup povedal viac aj o prípadoch, kedy pracovníci podniku vídali duchov. Uviedol, že si ako exorcista popri bojoch so zlom uvedomil, že návodom na lepší život je hľadanie pokoja u seba. Podľa jeho slov môže iba šťastný človek spraviť šťastnými iné osoby.

• Ako vyzerá vyháňanie diabla
• Či sa podobá scenárom z filmov
• Ako vyzeral najťažší prípad bývalého exorcistu
• Či si posadnutý proces vyháňania pamätá, aj keď je po všetkom

21. storočie je storočím psychických chorôb. Ako rozoznáte, že nejde o duševné ochorenie, ale treba zavolať vás, exorcistu, ktorý rieši „posadnutie diablom“?

Niekedy je to veľmi ťažké rozlíšiť, pretože sa to často prelína. Stalo sa mi aj to, že som počul od psychiatra, že môže byť prítomné posadnutie, no môže ísť aj o psychické ochorenie.

Ja si myslím, že veľa zla v ľudskej duši napácha aj strach. Či už o seba, alebo o svojich blízkych. Aj to môže spustiť paranoidné stavy. Rozlíšiť či ide o posadnutie, alebo nie, je ťažké, no dá sa zistiť formou duchovného rozhovoru.

Stalo sa vám, že k vám nejakú osobu odporučil psychiater?

Áno, asi dvakrát som zažil, že človek prišiel na základe odporúčania psychiatra. Viackrát sa ale stalo, že ľuďom moje služby odporučil bežný, teda obvodný lekár.

Keďže dobre pozná svojich pacientov, badá isté zmeny v správaní. Vo všeobecnosti dáva odporúčanie miestny kňaz.

Vyzerá posadnutý človek skutočne tak, ako ho vykresľujú vo filmoch?

Režiséri určite pred natáčaním komunikujú s odborníkmi a exorcistami. V niektorých filmoch sa herci dokonale chopili svojej role a zahrali ju autenticky. Možno teda povedať, že áno – na filmoch s touto tematikou je kus pravdy s tým, že režisér zapája aj svoju fantáziu.

Nie vždy totiž človek vyzerá, že je posadnutý a nedá sa to spozorovať hneď. Stáva sa, že sa to odhalí až po rozhovore s exorcistom.

Napríklad môže počas modlitby vydávať rôzne zvuky či chytí triašku. Na niektorých osobách ale možno posadnutie pozorovať skôr. Napríklad počas svätej omše, kedy sa osobe zmení výraz tváre alebo počas nej kričia.

Je to tak aj pri prechode cez posvätné miesta?

Áno, mal som prípad pána, ktorý chodil autom okolo pocestného kríža. Nemohol sa však naň pozerať, lebo mu to robilo veľmi zle. Zdalo sa mu to podozrivé a vyhľadal exorcistu. Mali sme aj osobu, ktorá nemohla vstúpiť do chrámu.

Kedy človeka posadne diabol?

To je rôznorodé a špeciálna cesta neexistuje. Každý človek je istým originálom a na každého pôsobí zlo inak. Posadnutie často prichádza postupne. Azda najväčším problémom dnešnej doby je urazenosť. Následne prílišná závisť či neprajnosť.

Často môže ísť o prekliatie inou osobou. Aj dnes sa stále stretávame s vykonávaním mágie, okultnými praktikami či vyvolávaním duchov. Aj to môže byť dôvodom posadnutia. Podaktorí ľudia si dokonca na svojich dvoroch našli rôzne predmety, ako napríklad zviazané kosti zvierat.

Na základe toho odhalili, že mohlo ísť v ich okolí o okultné praktiky. Mnohí vravia, že cirkev sa vracia do stredoveku, no práve človek 21. storočia sa niekedy svojim konaním do toho stredoveku vracia.

Aké sú súčasné formy mágie, ktorým sa ľudia venujú?

Neverili by ste, ale existujú aj rôzne submágie proti firmám. Jedna spoločnosť chce zničiť konkurenciu tým, že vyhľadá okultistu. Mal som prípad, keď prišiel pán, ktorý vlastnil reštauráciu. Zrazu začali čašníčky v priestoroch vídať ducha.

Keď to videla prvá zamestnankyňa, mali iba dojem, že ide o halucinácie. Následne sa však zjavoval ďalším a čašníčky postupne podávali výpovede, lebo sa v podniku báli pracovať.

Napokon ducha videl aj majiteľ reštaurácie a išlo o postavu v podobe vyššieho muža. Začal mať strach o rodinu a bál sa, že by niečo podobné videli aj jeho deti. Vtedy je nutné priestory vysvätiť a vyhľadať najbližšieho exorcistu.

„Prvé týždne v Amerike som preplakal.“ Prievidzský rodák bojuje o NBA v meste Slovákov

Môže diabol posadnúť aj neveriaceho človeka?

Sú mágie, ktorými si ľudia škodia navzájom. Napríklad sused susedovi. Vtedy môže vzniknúť posadnutie aj u tých, proti ktorým je mágia mierená, ale aj u tých, ktorí ju vykonávajú. Ja osobne si ale myslím, že človek, ktorý je prajný a láskavý, posadnutý byť nemôže.

Čo hovoríte ľuďom, ktorí na posadnutie neveria?

Ja sa ich nepokúšam presviedčať. Každý má nárok na svoju pravdu. Človek k mnohým situáciám pristupuje na základe osobných skúseností a tie musím brať do úvahy.

Ako vyzerá samotné vyháňanie diabla?

Ako to poznáme z filmov, exorcizmus je vlastne liturgická modlitba, na ktorú je presný predpis a sú zaužívané už stáročia. Taktiež je možné popri úkonoch použiť kadidlo. Ducha ale exorcista nevyháňa vo vlastnom mene, ale v mene Ježiša.

Je vyháňanie skutočne také intenzívne, ako ho vidíme v rôznych hororoch?

Áno, niektoré vyháňania sú aj dramatické. Diabol je inteligentný, ale zlý. Snaží sa ľudí aj kňaza zastrašiť. Práve preto osoby pri vyháňaní často veľmi kričia. Mali sme aj prípad, kedy boli posadnuté osoby agresívne.

zdroj: flickr/carobe

Pamätajú si následne ľudia, čo sa dialo?

Poznáme aj prípady, kedy si osoby vyháňanie pamätali a boli pri plnom vedomí. Sú však aj ľudia, ktorí majú po celom procese úplné okno a strácajú vedomie.

Posadnutá osoba neprichádza sama, ale s príbuznými. Práve oni ju držia a dávajú pozor, aby nespadla, alebo niekoho neudrela. Práve ich sprievod im následne dosvedčí, čo sa vlastne dialo.

Spomínate si na svoj najťažší prípad?

Boli osoby, ktoré sa predtým dlhodobo venovali okultným praktikám alebo vyvolávaniu duchov. Stávali sa potom prípady, kedy ľudia počas vyháňania zvracali predmety. To si neviem vysvetliť. Raz z posadnutého vyšla zlatá retiazka.

Predmety sa nafotili a poslali miestnemu biskupovi. Tomuto nevie porozumieť ani medicína. Pýtal som sa aj lekárov, ktorí potvrdili, že ak raz prehltneme nejaký predmet, prejde rovno tráviacim traktom.

Nebolo to pre mňa ale neznáme, lebo exorcistická literatúra takéto prípady uvádza. Nepokúšam sa nad tým viac filozofovať. To už je druhý svet. My ako ľudstvo dobre nepoznáme ani ten nám vlastný, nieto ten druhý.

Nepociťovali ste pri takýchto skúsenostiach strach?

Bolo všelijako. Človek sa môže zľaknúť, no je nutné strach nedržať dlhodobo v sebe. Exorcizmus by sa mal vykonávať s modliacim sa tímom. Preto je dobré, ak sú prítomní aj príbuzní. Taktiež je možné, že v chráme ostanú modliaci sa ľudia.

Samozrejme takí, ktorí sa neboja a chcú pri oslobodení človeka pomôcť. Vtedy strach nie je až taký intenzívny.

Stalo sa vám, že ste sa o exorcizmus niekoľko hodín pokúšali neúspešne?

Všetko je istý vývoj a sami sa učíte na vlastných nedostatkoch. Ak vykonávate exorcizmus a vidíte, že to osobe nepomáha a zlo neodchádza, pýtam sa, či som bol ja dostatočne pripravený.

Človek vtedy cíti bezmocnosť, no vie, že musí najskôr na sebe popracovať, a až potom pomáhať iným.

Koľko ľudí vás počas vášho pôsobenia vyhľadalo (napríklad za rok)?

Nechodili ku mne iba posadnutí. Chodili aj ľudia s depresiami či inými stavmi. Vyhľadávali ma osoby, ktoré doma videli duchov či počuli hlasy. Tých skutočne posadnutých nebolo, chvála Bohu, veľa.

Mňa skôr udivovalo to, že vo väčšine prípadov šlo o vekovú kategóriu, ktorá sa pohybovala vo veku od 15 do 30 rokov života. Išlo teda o mladé osoby. Navštevovali ma ľudia od strednej školy po približne tridsiatku.

Vidíte nejaký dôvod toho, že posadnutie obchádza malé deti a starších?

Myslím si, že je to aj dobou. Žijeme uponáhľane a stresujúco. Vídame prípady, kedy sa matka teší na povýšenie a razom ostane tehotná. Žena to nerobí zámerne, no stáva sa, že dieťa neprijme. Ono to cíti a je tým poznačené. Začína to skutočne už v rannom veku.

Povedali ste, že mnohým posadnutým sa doma zjavovali duchovia. Čo podľa vás môže byť príčinou?

Človek má časť viditeľnú aj neviditeľnú. To, čo prežívame v mysli, je neviditeľné. Tak isto je to aj okolo nás. Mnohokrát sa stáva, že v minulosti sa na pozemkoch alebo v domoch niečo stalo. Mohlo tam prísť k vražde, alebo v priestoroch niekoho počas vojny zastrelili.

Taktiež sa môže stať, že zosnulý sa naviazal na dom a jeho priestory. Naopak, sú prípady, keď pozostalí nevedia zosnulého pustiť a nejakým spôsobom si ho prílišne pripomínajú. Pochopiteľne, prijatie takejto tragédie si vyžaduje čas a nejde to hneď.

Nepoznačila vás táto práca? 

V človeku to istým spôsobom zanechá stopu. Mnohokrát som pri exorcizme zažil aj bezmocnosť. Chcel som človeku pomôcť, a stále sa to nedarilo. To ma viedlo k pokore a chápaniu človeka ako tajomstva. Naučilo ma to nenamýšľať si o sebe a zásluhy nepripisovať môjmu menu.

Nemohol som do práce vkladať vlastné ego. Vedel som, že ja som len nástrojom v rukách Boha. Vnímal som, že každá jedna osoba je iná a špecifická. Mnohí si so sebou nosia bolesti, ktoré súvisia už s prenatálnym obdobím.

Búrlivé vzťahy s KSČ, prezývka pavúk či Everest s „balíčkom“. Život kontroverzného horolezca sa skončil tragicky

Sami vidíme, že rodičia často nemajú na deti čas a chýba im láska. Človek ale lásku potrebuje. Dobro v srdci ale osobu chráni. Ako hovoril Dostojevskij – ak si dieťa pamätá na dobré veci z detstva, je zachránené na celý život. Veľa teda závisí od toho, aké detstvo mal človek.

Nie je dobra vo svete menej, ako ho bolo v minulosti?

Podľa mňa ho menej nie je. Problém je v tom, že ľudia hľadajú dobro okolo seba, nie v sebe. Ak čakám dobro od iných, strácam ho v sebe. Automaticky súdime, ak nás sused nepozdraví. Nepomyslíme ale na to, že mohol byť zamyslený.

Mnohí starí ľudia sa sťažujú, že im vnuci nezavolajú. Ja ale vždy odpoviem – aj vy máte ale predsa telefón. Je dôležité nebyť závislí na iných ľuďoch a ich správaní. Iba šťastný človek môže spraviť šťastnými iné osoby.

Text sme upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 19. októbra 2023.