Slováci budú čeliť veľkým zmenám. Kvôli klíme sa bude najbližších 6 rokov meniť množstvo vecí

Extrémy počasia sú čoraz prítomnejšie

Z najnovšej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) vyplýva, že globálne otepľovanie naberá rýchlejší spád, než ľudstvo očakávalo. Za výkyvmi počasia podľa správy stojí ľudská činnosť, ktorá vraj spôsobuje aj rast teploty na Zemi.

Predpokladá sa, že priemerná celosvetová teplota sa môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia už do roku 2030. To je o celé desaťročie skôr, ako IPCC predpovedalo len pred tromi rokmi. Alarmujúcou je tiež správa, že hladina morí stúpa rýchlejšie, topia sa ľadovce a čoraz prítomnejšie sú extrémy počasia, akými sú vlny horúčav, záplavy, suchá a búrky.

Globálnym oceánom sa od roku 1900 hladina zvýšila asi o 20 centimetrov, pričom miera ich nárastu sa za posledné desaťročie takmer strojnásobila.

„Keď bola planéta naposledy tak teplou, akou je dnes (asi pred 125 000 rokmi), bola globálna hladina morí pravdepodobne o 5 až 10 metrov vyššia. To by znamenalo záplavu mnohých veľkých pobrežných miest. Pred tromi miliónmi rokov, keď sa koncentrácie CO2 v atmosfére zhodovali s dnešnými hodnotami a teploty boli o 2,5 ° C až 4 ° C vyššie, bolia hladina morí až o 25 metrov vyššia,“ cituje údaje portál France24.

zdroj: unsplash/ Marcin Jozwiak's

Navrhujú aj budovanie zelenej infraštruktúry

S nutnými krokmi v prospech zelenšej planéty už nezaháľa ani Slovensko. Vláda dnes schválila súbor opatrení, ktoré zvýšia pripravenosť Slovenska na dôsledky zmeny klímy.

Vládny kabinet odsúhlasil dokument – Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (NAP), dlho očakávanú zbierku špecifických adaptačných opatrení a úloh, ktoré majú zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, informuje Ministerstvo životného prostredia SR.

„Zmena klímy ako fenomén 21. storočia sa stáva jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky. Aj keď sú prejavy zmeny klímy na celom svete a v regiónoch rôzne, jej nepriaznivé dôsledky na sociálno-ekonomické a prírodné systémy sú stále významnejšie a vyžadujú si aktívne riešenie,“ uvádza Akčný plán.

Ten sa skladá zo 7 špecifických oblastí: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia.

Konkrétne opatrenie jednej z oblastí je aj vytvorenie národného informačného systému pre poskytovanie klimatických informácií či budovanie zelenej infraštruktúry a ekologických sietí. V špecifických opatreniach sa nachádza aj zabezpečenie dostatku vody pre biotu a krajinu počas extrémnych prejavov sucha.

V súvislosti so zdravím a zdravou populáciou sa v pláne nachádzajú aj opatrenia na podporu ochrany zdravia zamestnancov zabezpečením vhodných pracovných podmienok v prípade extrémov počasia.

zdroj: unsplash/Patrick Hendry

Jedná sa o rozumnú investíciu

Ministerstvo životného prostredia na sociálnej sieti objasňuje, že je potrebné podporovať možnosti zachytávania dažďových vôd a ich využívanie na úžitkové účely. Prírode blízka protipovodňová ochrana je podľa nich dôležitým opatrením na zníženie maximálneho prietoku povodne.

„Kľúčovou úlohou je výstavba, rekonštrukcia, údržba a oprava vodných stavieb a poldrov, ale pozornosť treba v budúcnosti venovať aj dielam, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú prechod veľkých vôd a chránia územie pred nekontrolovanými záplavami, obzvlášť v prípade, ak sa objekty diela z technického a bezpečnostného hľadiska blížia ku koncu životnosti,“ informujú prostredníctvom Facebooku.

Podľa ministra životného prostredia Ján Budaja je adaptácia, ktorou sa spoločnosť prispôsobuje dôsledkom zmeny klímy, rozumnou investíciou: „Prispôsobenie sa nevyhnutným následkom zmeny podnebia je dlhodobý proces a vyžaduje si zmenu spôsobu fungovania našej ekonomiky a prehodnotenie našich investičných priorít.

Majme však na zreteli, že osvojením si zelených hodnôt a nových vzorcov správania sa, uvedomelým znižovaním neudržateľnej spotreby spoločnosti a zmenou životného štýlu sa môžeme všetci spolupodieľať na zvládnutí výziev, ktoré priniesla zmena klímy,“ zdôraznil minister.

Nutné kroky podnikajú aj jednotlivé mestá

TASR informovala aj o tom, že mesto Žilina preinvestuje v najbližších troch rokoch na projekty zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy viac ako 1,3 milióna eur.

Vladimír Miškovčík, hovorca mesta, pre TASR tiež pripomenul, že medzi najvážnejšie problémy v oblasti životného prostredia na Slovensku patrí znečisťovanie ovzdušia.

„Správy o stave životného prostredia sa zhodujú na tom, že najvýraznejším problémom je znečistenie ovzdušia pevnými časticami PM10 a PM2,5. Výrazným zdrojom pevných častíc je lokálne vykurovanie, doprava a resuspenzia (znovuzvírenie) častíc z povrchu ciest,“ vysvetlil Miškovčík.

zdroj: unsplash/Patrick Hendry

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko