Slovenka je tanečnou majsterkou Taiwanu: Miestni sú neuveriteľne pracovití, naučila som sa tu nemrnčať (ROZHOVOR)

Ema vďaka tancu precestovala mnohé krajiny. Pôsobila v Portugalsku, Anglicku, Taliansku a štyri roky žila na Taiwane, kde viackrát získala majstrovský titul. Už je to však rok, čo Taiwan opustila.

„Miestna kultúra mi úplne nevyhovovala. Nevedela som si predstaviť žiť tam do konca života. Taiwan je úžasná krajina, žiaľ, mala som pocit, že tam stále vládne patriarchát a s tým by som žiť nemohla,“ vyjadrila sa pre Startitup Ema.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ema Nohálová (@emanohalova)

V pláne nemala ani návrat na Slovensko. Tvrdí, že v čase pandémie to bolo jedno z najlepších riešení. Čoskoro sa však jej domovom stane USA.

• Tanec formoval jej osobnosť. Čo všetko Eme do života priniesol?
• Taiwanci sú veľmi pracovití. Ako však vnímajú cudzincov? 
• Uživiť sa tancom v Európe? Takmer nemožné. 
• Koľko si vie trénerka zarobiť v Ázii?
• Partnerka sa musí prispôsobiť. Ako to je s výberom partnera?
• Ema vstúpila aj do sveta módy. Na akých filmových a divadelných projektoch pracovala?

Čo ti tanec do života priniesol?

Veľmi veľa. Povedala by som, že to bol tanec a tanečný svet, čo formovali moju osobnosť. Do istej miery asi aj viac ako výchova.

V prvom rade ma však naučil disciplíne, zodpovednosti a tolerancii. Ide o párový šport (umelecký výkon) s druhým človekom iného pohlavia, často inej národnosti a vychovaného iným spôsobom. Na tento druh partnerstva treba mať niekedy viac trpezlivosti ako na ten ľúbostný.

Avšak asi jednou z najdôležitejších vecí, ktorú ma tanec naučil je nevzdávať sa a že neúspech je iba skúsenosť, ktorá človeka posunie ďalej. Nahliadať na veci, ktoré sa už stali a nevieme ich ovplyvniť, iným spôsobom, vie byť veľmi oslobodzujúce.

Tiež ma naučil samostatnosti a nezávislosti. Ak chcem ísť na súťaž, tak zaplatím štartovné, kúpim letenku, booknem hotel, vyriešim dopravu z letiska a na súťaž a poprípade zistím, čo sa dá v danej krajine za pár dní vidieť. Čo si nezarezervuješ a nevyzistíš, proste nemáš.

A čo ťa zas naučil v rámci vnímania krásy, či mužskej alebo ženskej?

V tanci je veľmi diskutabilné, čo je krása. Ja mám umelecké vzdelanie a z tohto pohľadu je to veľmi náročné. Pre mňa osobne je to niečo, čo vychádza z prirodzeného konceptu. Tanec je ale dramatické vyjadrenie pohybu, a tým pádom sa veľa vecí preháňa do extrému.

Či už je to samotný pohyb alebo kostýmy a make-up. Taktiež čas robí svoje čaro a trendy sa menia. S jednoduchšou dostupnosťou k informáciám hlavne na sociálnych sieťach je to teda čoraz rýchlejšie.

Každý vidí krásu v niečom inom. Ja som zástancom toho, že každý človek je krásny iným spôsobom a treba ho v tom smere v podporiť. To znamená, že ak hovoríme o pohybe, tak ak má tanečnica krásne dlhé nohy, bude vyzerať skvele v líniách, kde ich môže ukázať v celej svojej kráse.

Ak hovoríme o fyzickej kráse, myslím, že v spoločenskom tanci nezohráva prvé miesto. V dnešnej dobe je už možné vďaka make-up artistke a kaderníkovi urobiť z človeka niekoho úplne iného a s vhodným oblečením to funguje rovnako. Je to celé naštylizované divadlo. Takže ťažko povedať, či ide o krásu.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory