Mladí Slováci o ich „úteku“ do zahraničia: Neodchádzajú len pre peniaze, chcú aj toto

Podľa prieskumu OECD je počet voľných pracovných miest v Európskej únii najvyšší za posledných 10 rokov a v niektorých prípadoch dokonca prekračuje čísla pred pandémiou. Vyspelé ekonomiky krajín EÚ trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily – výrazný nedostatok kandidátov sa prejavuje najmä v krajinách ako Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, no tiež Rakúsko či Nemecko.

Aj slovenský pracovný trh hlási dlhotrvajúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Pritom podľa údajov Centrálneho registra poistencov prichádza emigráciou Slovensko priemerne o 15 – 20 000 ľudí ročne, teda každý 7 vysokoškolsky vzdelaný človek odchádza pracovať do zahraničia. 

Nechceme len peniaze, ale aj príležitosti

Tento evidentný nedostatok pracovných síl sa týka všetkých sektorov, ale najmä logistiky, výroby a automotive, ako ukázal prieskum mobility personálnej agentúry Grafton a Gi Group. Takmer 50 % pracovníkov prišlo za prácou do novej krajiny z Rumunska, Maďarska, Poľska, Talianska, Portugalska a Bulharska. Nezanedbateľný počet zahraničných pracovníkov bol tiež z Ukrajiny. 

Slovenské firmy však hľadajú v súčasnosti pracovníkov pre slovenský trh predovšetkým z krajín mimo EÚ, predovšetkým z postsovietskych krajín a Ázie, ako je Gruzínsko, Moldavsko, Kazachstan či Arménsko, no tiež Filipíny alebo Bangladéš. Jedným z výrazných kritérií je totiž mzdové ohodnotenie, ktoré výrazne zaostáva za výškou západných krajín EÚ, nie je však jedinou podmienkou. 

„Ľudia migrujúci za prácou hľadajú predovšetkým lepšie pracovné podmienky a vyššiu mzdu. Mimo pracovného prostredia sú to tiež ďalšie faktory, ako zlepšenie sociálneho statusu či viac príležitostí pre život a rodinu. Okrem toho v novom zamestnaní získajú tiež nové zručnosti, ako je rozvoj jazykových vedomostí či zvýšenie kvalifikácie a mnoho ďalších,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group pre Slovensko. 

Zea zo seriálu Iveta: Mrzí ma, že sa Trebišovčania urazili. Prekvapila ma reakcia západu

Mobilitu v rámci EÚ ovplyvnila nielen pandémia koronavírusu, ale tiež vojnový konflikt na Ukrajine. Medzinárodná mobilita má však pre celú EÚ značne pozitívne ekonomické efekty. Nielenže znižuje nezamestnanosť a pokrýva dopyt firiem, zahraniční pracovníci tiež prispievajú k zvyšovaniu HDP danej krajiny. 

„Okrem toho majú aj ďalšiu pridanú hodnotu pre túto krajinu – vykonávajú totiž práce, ktoré miestni odmietajú alebo pre ktoré nie je dosť lokálnych expertov. Ide teda o prekonanie problémov s nedostatkom uchádzačov na pozície, ktoré je v krajine ťažké obsadiť,“ vysvetľuje odborník a dodáva:

„Medzinárodná mobilita tiež pomáha vytvárať mzdovú konvergenciu naprieč krajinami EÚ, teda znižuje rozdiel medzi mzdami jej východných členov a západoeurópskymi krajinami. Tiež je motorom neustáleho zvyšovania kvalifikácie, čo ľuďom umožní stať sa skutočne zamestnateľnými a vytvárať ďalšie spoločenské hodnoty.“

Vláda by mala chcieť lákať ľudí na Slovensko

Vyspelé západné krajiny EÚ si uvedomujú, že nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily prichádza ich ekonomika o konkurencieschopnosť a o stabilitu v podnikaní. Aj preto sa snažia prilákať nových pracovníkov flexibilnou reakciou svojich národných vlád.

Napríklad Nemecko už v roku 2021 vytvorilo pracovné podmienky, vďaka ktorým bude vedieť zaplniť 400-tisíc chýbajúcich pracovných pozícií, Poľsko uľahčuje zamestnávanie zahraničných pracovníkov vďaka flexibilnej validácii diplomov a profesných kvalifikácií, ako aj zrýchleným postupom pri vydávaní povolenia na pobyt a prácu, česká legislatívna úprava realizuje zjednodušené a rozšírené vládne programy zamerané na podporu ekonomickej migrácie.

Zistenia Startitup: Kľúčového svedka v kauze Mýtnik sledovali, nájdené zariadenie vysielalo signál

Holandsko tiež poskytuje zahraničným pracovníkom kurzy holandčiny a ďalšie školenia zamerané na všeobecné znalosti o ich krajine, ako aj trhu práce a o celej spoločnosti.

Aj vďaka takýmto programom sa podarilo stabilizovať podnikateľské prostredie a nedostatok kandidátov v kľúčových odvetviach v Nemecku (+3,3 mil. pracovníkov), Holandsku (+447-tis.) a vďaka silnému zastúpeniu slovenských občanov aj v Česku (+197-tis.). Na Slovensko prišlo podľa analýzy mobility len 46-tisíc pracovníkov.

„Každá národná vláda by sa mala zamerať nielen získanie zahraničnej kvalifikovanej sily, no tiež na prilákanie svojich ľudí žijúcich v zahraničí späť domov. Pretože takéto krajiny získajú v strednom aj dlhodobom horizonte. Tí, ktorí sa vracajú, prinesú späť svoje nové skúsenosti, zručnosti aj vyššiu kvalifikáciu a odbornosť, a teda budú schopní aktívne zvyšovať hodnotu ekonomík aj hospodársky rozvoj svojich krajín. Samozrejme, len v prípade, ak sa im vytvoria adekvátne podmienky na návrat, čo znamená tiež lepšie životné aj pracovné podmienky a ocenenie ich práce. Pretože únik mozgov vytvára potenciálny problém nielen pre štátny rozpočet, no tiež dôchodkový systém a zdravotníctvo,“ hovorí Martin Malo. 

Podľa prieskumu mobility Grafton a Gi Group sú prioritnými odvetviami pre medzinárodnú mobilitu logistika, výroba a automobilový priemysel, nasledovaná sektorom rýchloobrátkového spotrebného tovaru (FMCG). Nedostatok kandidátov zaznamenáva aj oblasť stavebníctva či ubytovacích a sociálnych služieb.

Najčastejšie požadované profily nekvalifikovaných robotníckych profesií sú operátori, robotníci vo výrobe a v priemysle. Z kvalifikovaných kandidátov na robotníckych pozíciách ide o špecializovaných technikov, operátorov údržby a CNC, zváračov aj vodičov vysokozdvižných vozíkov. 

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality