Matúš Čup­ka: Keď mi je naj­hor­šie, nemô­žem dovo­liť, aby to skon­či­lo. Bra­ti­sla­va totiž svo­ju Zele­nú hliad­ku potre­bu­je

Zuzana Kaššáková / 14. marca 2017 / Rozhovory

zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Zele­ná hliad­ka sa už nie­koľ­ko rokov sna­ží bojo­vať za kraj­šiu Bra­ti­sla­vu – bez odpad­kov, sklá­dok a nele­gál­ny­ch reklám. Ako sa im to darí sa dočí­taš v tom­to roz­ho­vo­re so zakla­da­te­ľom Zele­nej hliad­ky – Matú­šom Čup­kom.

Prečo Zelená Hliadka vznikla? Kto stál na jeho začiatku?

Vznikla preto, lebo sme sa spolu s bratom Ondrejom chceli angažovať v prospech krajšieho prostredia, v ktorom sme vyrastali. Najskôr sme nevedeli, na čo sa vrhnúť skôr, a preto nám pomohla diskusia o čistote Bratislavy pred MS v hokeji roku 2011. Zbierať odpadky je totiž tak krásne jednoduché a čistota verejných priestorov sa týka nás všetkých. Tak sme sa 8.4.2011 prvýkrát zobrali von s  gelitkami a rukavicami. V stredovom páse Trnavskej cesty sme nazbierali naše prvé štyri igelitky a kartónovú krabicu.

Koľko stálych členov momentálne máte? Uvítate aj ďalších členov? Ako prípadných záujemcov vyberáte?

V tvrdom jadre je momentálne 102 ľudí, ktorí počas existencie Hliadky pomáhali či pomáhajú pravidelne. Priemerná účasť sa však pohybuje na úrovni 12-tich dobrovoľníkov na každú akciu. Nových členov radi uvítame a špeciálne záujemcov nevyberáme. Stačí prísť a pomôcť.

park

Zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Ak má niekto záujem pomôcť Vášmu združeniu, aké má možnosti?

Počas našej sezóny trvajúcej medzi koncom marca a koncom novembra organizujeme približne 160-200 dobrovoľníckych akcií. Ide o najrôznejšie činnosti od menších SpotFixov, riešenie menších problémov ako rozbitý chodník či zanedbaná zeleň, či pouličných zberov cez prácu v našej dielni alebo na našej záhrade až po veľký SpotFix a likvidáciu čiernych skládok. Počas pracovných dní sa stretávame o 18:30, počas víkendov o 9:30. Stačí sledovať našu fb stránku a človek sa dozvie všetko podstatné.

Čo je vaším hlavným cieľom? Akým oblastiam sa venujete?

Cieľom je scitlivovanie verejnosti voči problémom našich ulíc či verejných priestorov. Ide nielen o čistotu, ale aj základnú údržbu zábradlí, ochranu zelene napríklad pred autami, bezbariérovosť a podobne. Najviac sme známi našou agendou odstraňovania čiernych skládok. Tých sa nám podarilo zatiaľ odstrániť rovných 100. Najdôležitejšou agendou je však snaha pôsobiť na všetky bratislavské samosprávy, aby vnímali problematiku čiernych skládok ako dôležitú i hodnú pozornosti. Zároveň, aby nevnímali starostlivosť o naše ulice len vo forme kosenia trávy či vysypávania odpadkových košov.

Čo považuješ za najväčšie prekážky pri vašej práci? Sú to neochota zo strany vládnych inštitúcií, legislatívne, finančné či iné obmedzenia?

Je to nezáujem samospráv. Nie že by aktívne proti nám vystupovali, ale naše mesto im je akoby ukradnuté. Radi sa chlácholia svojim urbánnymi mýtmi o tom, ako sú Slováci hrozne nezodpovední, a preto nemá zmysel zastávky MHD udržiavať, koše čistiť či graffiti odstraňovať. Naozajstné zmeny v práci samospráv sa nám nepodarilo dosiahnuť, a to je frustrujúce. Podarilo sa však presadiť rýchlejšie odstraňovanie čiernych skládok na Magistráte či nedávne odstránenie reklamných trojnožiek. Obyvateľom tohto mesta nestačí postaviť raz za 25 rokov most cez Dunaj či zrekonštruovať električkovú trať do Dúbravky. Chce to viac možno menej viditeľných systémových zmien.

prezencny

Zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Máš stále elán do takejto práce? Keď sa Vám po ťažkej práci konečne podarí vyčistiť, upraviť určitý objekt a za niekoľko dní je všetko ako po starom.. Nie je to pre teba demotivujúce?

Neviem či by som to nazýval elánom. Je to skôr zodpovednosť voči všetkým ľuďom, ktorí myšlienke Hliadky uverili či do nej dokonca vrazili svoje peniaze cez finančné dary. Ono paradoxne sa ukazuje, že nami riešené miesta zostávajú v lepšom stave aj dlhé mesiace. Počmárať totiž Vinohrady tak ako boli predtým by si vyžadovalo veľa času i peňazí. Rovnako odstrániť naše kvetináče napríklad na Hálkovej a znovu zdemolovať zeleň. Subjektívne mám pocit, že sa nám možno v malom rozsahu darí Bratislavu postupne opravovať. Ak nám však napríklad počmárajú namaľovanú zastávku Ekonomická univerzita, tak to beriem s humorom. Dám si úlohu na zoznam a podľa časových možností opäť čmáranice pretriem. Dobrovoľníctvo i aktivizmus v Bratislave ma totiž naučili určitej tvrdohlavosti. Menej zodpovedných obyvateľov mesta nezmením. Svojou prácou im však môžem nastaviť určitú hranicu.

Dá sa popri Zelenej hliadke stíhať aj iná práca, venovanie sa rodine, priateľom a podobne?

Iná práca určite nie. V minulosti som Hliadku kombinoval s prácou v korporáte či v inom občianskom združení a musel som robiť kompromisy. Ak však chcem robiť Hliadku poriadne a kvalitne, tak sa musím venovať naplno nej. Preto som vďačný množstvu našich darcov za to, že si môžem z ich financií vyplácať minimálnu mzdu.

Pokiaľ ide o rodinu a priateľov, tak je to dosť zložité. Pri výchove nášho 1,5-ročného syna tak musí viac makať moja Zuzka a na priateľov času veľa nie je. S rastúcim vekom sa stáva pohoda pri seriáli v kruhu rodiny akýmsi vrcholom relaxu. Do konca života však takto žiť nemôžem, a preto verím, že sa neskôr podarí staré kamarátske väzby obnoviť.

ekonomicka

Zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Myslíš si, že sú ľudia na Slovensku pripravení na zodpovedný prístup k mestu, v ktorom žijú? Teda, že nebudú odhadzovať odpadky na zem, nebudú zakladať a využívať čierne skládky, parkovať na chodníkoch a podobne?

Nemyslím si, že Slovák je výrazne iný od Dána či Francúza alebo Rakúšana. Platí však jednoduché pravidlo, a to, že v dôstojnom prostredí sa ľahšie správa dôstojne ako v takom, aké máme v Bratislave. Ak by samosprávy ukázali svoju ochotu starať sa o svoj majetok a aj by to efektívne robili, tak verím, že mlčiaca väčšina by sa správala zodpovedne. Dnes je to však tak, že naše verejné priestory sú na agresivitu a nezodpovednosť priam stvorené. Na počmáraných či polepených divokých parkoviskách, ktorými sú naše mnohé ulice, sa ani inak správať nedá.

Spomínaš si aj na situáciu, kedy si mal chuť “to celé zabaliť”?

Takých bolo celkom dosť. Najmä počas víkendových večerov toho mám celkom plné zuby pričom mesiace september a október sú v tomto najhoršie. Od začiatku marca toho totiž máme za sebou celkom dosť a koniec novembra ešte ďaleko. Často však rozmýšľam nad tým, čo sa odohráva v hlave človeka, ktorý len tak do jarku vyhádže 15 vriec s azbestom či kuriérovi, ktorý si zaparkuje medzi dva naše kvetináče na zeleni, lebo sa tam zmestí. Veľmi dôležité je preto čerpať inšpiráciu zo zahraničia. Napríklad milujem stránku oddelenia dopravy mesta New York. Tam krásne ukazujú každý deň, ako robiť pre mesto jednoducho, lacno a zodpovedne. Kľúčová je však tá už spomínaná zodpovednosť. Aj keď mi je najhoršie, tak nemôžem dopustiť, aby Zelená hliadka len tak skončila len kvôli tomu, že by ma to nebavilo. Myslím si totiž, že Bratislava svoju Hliadku potrebuje.

14445930_1125551267526117_1347621526823283113_n

Zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Ktorý problém v Bratislave považuješ momentálne za najaktuálnejší?

To je veľmi zložitá otázka, lebo ťažko vybrať niečo konkrétne. Ak by som však musel, tak sú to tie urbánne mýty v hlavách nielen verejnosti, ale aj úradníkov či komunálnych politikov. Natrieť zastávku MHD nemá zmysel, lebo ju niekto hneď počmára. Pritom máme v Bratislave približne 100 aktívnych sprejerov. To je strašne málo na tak veľké mesto. Klasické „nedá sa“, „nie je naša zodpovednosť“ či „nie sú peniaze“ potom už poznáme. Chce to absolútny obrat v myslení o našich mestách, úlohách samospráv, dobrovoľníkov, aktivistov či verejnosti.

Ako reaguje magistrát na vašu činnosť? Snažia sa s vami spolupracovať alebo vám hádžu „polená pod kolená“?

Nijak špeciálne. V prípade čiernych skládok máme s ním spoluprácu vo forme prázdnych kontajnerov, ktoré nám dodajú na naše akcie. Raz som sa stretol s bývalým primátorom a raz s tým súčasným. V podstate nás samosprávy nechávajú tápať v tme. Nech si robíme čo chceme a nech ich neotravujeme. Akoby sme boli akási skupinka bláznov s prebytkom voľného času a fetišom vo forme úpravy verejných priestorov.

praca

Zdroj: Facebook Zelená Hliadka

Ktorá mestská časť Bratislavy je na tom podľa teba najhoršie?

Všeobecne by sa dalo povedať, že sídliská sú na tom najhoršie. Zlé miesta nájdeme v Ružinove, Petržalke či Novom Meste. Prekvapil ma však stav niektorých ulíc priamo v centre. Napríklad Kozia či Mariánska sú v hroznom stave. Špeciálne by som preto nevedel nič vypichnúť. Napríklad taký Pentagon má niekoľko angažovaných obyvateľov a skvelú prácu tam robí Mixklub. Kopčany majú rovnako angažovaných obyvateľov. Tieto kedysi smutne známe lokality sa tak dostávajú skôr do bratislavského priemeru, čo však stále nie je veľmi výhra.

Nebojíš sa toho, že raz sa už v Bratislave nebudeš mať čomu venovať?

To ani náhodou ;)

Pridať komentár (0)