Absurdná realita trhu práce: Vyštudoval prestížnu univerzitu, poslal 2 300 žiadostí, no nechceli ho ani v kuchyni

Tridsaťročný Američan Jack Weis má doktorát z chemického inžinierstva na Princetonskej univerzite a jeho vedeckú prácu citoval Nobelov výbor. Napriek tomu sa mu od ukončenia štúdia v roku 2024 nepodarilo nájsť stabilnú prácu či zamestnanie.

Rozoslal viac ako 2 300 žiadostí o prácu v rôznych odvetviach, no väčšinou dostával zamietavé odpovede alebo sa mu zamestnávatelia vôbec neozvali. Žije preto u rodičov v americkom Salt Lake City a uvažuje o zmene profesie, uvádza web Entrepreneur. 

Doktorát a vedecké výsledky mu prácu nezabezpečili

Príbeh absolventa prestížnej americkej univerzity opísal 17. októbra denník The Wall Street Journal. Weis sa venoval výskumu chemických procesov súvisiacich so vznikom ľadu a molekulovými interakciami. Jeho vedecké práce citoval Nobelov výbor v súvislosti s Nobelovou cenou za fyziku za rok 2024. Neznamená to však, že Weis sám získal Nobelovu cenu.

Pred doktorandským štúdiom na Princetone absolvoval Rice University s najvyšším akademickým vyznamenaním. Po skončení štúdia sa uchádzal predovšetkým o výskumné pozície vo farmaceutických spoločnostiach a o miesta v národných laboratóriách. Skúšal získať aj postdoktorandské pôsobenie.

Keď tieto možnosti neviedli k zamestnaniu, svoje hľadanie postupne rozšíril. Posielal životopisy na pracovné miesta v softvérovom inžinierstve aj mimo vedeckého prostredia. Medzi oslovenými zamestnávateľmi bola dokonca spoločnosť pripravujúca mrazené krabie placky, v ktorej sa uchádzal o prácu pri príprave potravín.

Nepomohli mu ani kontakty medzi absolventmi Princetonu a Rice University. Viaceré jeho žiadosti zostali bez odpovede, pri ďalších neuspel vo výberových konaniach.

Jeho otec John Weis, ktorý pracuje ako lekár, pre denník uviedol, že rodina takéto ťažkosti neočakávala. Poukázal na synove výsledky, vedomosti aj ochotu pomáhať druhým.

Práca s umelou inteligenciou mu priniesla iba dočasný príjem

Na začiatku roka 2026 Weis získal príležitosť spolupracovať so spoločnosťou Mercor, ktorá sprostredkúva odborníkov na trénovanie systémov umelej inteligencie. Za svoju prácu dostával 70 dolárov na hodinu.

Pripravoval zadania z chemického inžinierstva, hodnotil odpovede umelej inteligencie a pomáhal ich upravovať. Rozsah práce bol však nepravidelný. V jednotlivých týždňoch odpracoval približne štyri až dvadsať hodín, neskôr zákazky prestali prichádzať. Spolupráca sa preto nestala trvalým zdrojom príjmu.

„Priateľstvo s Mercorom sa skončilo, nezamestnanosť je teraz môj najlepší priateľ,“ napísal Weis v e-maile denníku Wall Street Journal.

Jeho situácia zapadá do širšej diskusie o americkom pracovnom trhu. Podľa denníka The Independent sa nezamestnanosť v Spojených štátoch počas predchádzajúcich troch rokov pohybovala približne medzi 3,5 a 4,3 percenta. Uchádzači však upozorňujú na pomalý nábor, silnú konkurenciu a chýbajúce odpovede zamestnávateľov.

Portál Entrepreneur označil situáciu na americkom trhu za obdobie nízkeho prijímania aj prepúšťania. Zamestnanci si podľa tohto opisu držia existujúce miesta, zatiaľ čo nových príležitostí pribúda pomaly. Tento vývoj môže obmedzovať možnosti aj absolventov s vysokou kvalifikáciou.

V prieskume medzi približne 218 uchádzačmi vyjadrilo 61 percent obavy z toho, že firmy na žiadosti nereagujú. Tieto výsledky však samy osebe nevysvetľujú, prečo neuspel práve Weis.

The Independent pripomenul aj prípad bývalej pracovníčky americkej rozvojovej agentúry USAID Alicie Contrerasovej. Napriek sedemnástim rokom skúseností vo verejnej službe a titulu MBA poslala za šesť mesiacov takmer sto žiadostí bez úspechu. Ide však o individuálne prípady, nie o dôkaz, že vysokoškolský titul všeobecne stratil hodnotu.