Adam nás bude prezentovať na majstrovstvách sveta v MMA. „Cieľom je získať medailu,“ hovorí mladý zápasník

Len šestnásťročný Adam Lupták už teraz kráča za svojimi veľkými snami – o pár dní poletí na Majstrovstvá sveta amatérskeho MMA pod hlavičkou IMMAF, ktoré sa uskutočnia v Abu Dabí od 20. do 27. júla. Ako člen slovenskej výpravy bude obliekať farby Slovenskej republiky a bojovať za Slovenský zväz MMA, ktorému od minulého roka šéfuje prezident Marek Herda.

Napriek mladému veku sa Adam nebojí vysokých ambícií a verí, že práve táto skúsenosť mu pomôže vykročiť k profesionálnej kariére. Hovorí o sne dopracovať sa až do prestížnej organizácie UFC a netají sa tým, že z majstrovstiev by rád domov doniesol medailu.

• Ako sa Adam už v takom mladom veku prebojoval na svetový šampionát IMMAF?
• V akej kategórií zápasí a aké náročné je spraviť váhu?
• Čím sa tréning na svetový šampionát líši od bežných domácich turnajov?
• Analyzuje Adam štýly svojich potenciálnych súperov?
• Aké má medailové ciele v Abu Dabí?
• Ktoré organizácie sú jeho vysnívané a s kým by sa chcel stretnúť v klietke?

Adam, ideš reprezentovať Slovensko v MMA na International Mixed Martial Arts Federation (IMMAF) 2025. Vedel by si laickej verejnosti vysvetliť, o aký turnaj ide a zároveň predstaviť túto organizáciu?

IMMAF je celosvetová organizácia, ktorá zastrešuje amatérske MMA. Je to tá najvyššia úroveň, kam sa amatérsky MMA zápasník môže dostať. Táto organizácia stojí aj za Majstrovstvami sveta, na ktoré idem.

V akej si kategórii? Sú zápasníci rozdeľovaní na váhové či len na vekové kategórie?

Celé majstrovstvá sveta sú rozdelené na vekové skupiny. Máme mládež C, mládež B a mládež A, pričom tieto skupiny sú rozdelené podľa rôznych pravidiel. Zároveň máme rozdelenie aj podľa váhových kategórií. Ja som napríklad strawweight, čo je váhová kategória 52,2 kg. Znamená to, že rovnako ako profesionáli v MMA, aj ja musím robiť váhu.

Ako vyzerajú potom tie vekové skupiny?

Máme to napríklad tak, ako futbalisti. Tí tiež majú U12, U14, U16 a U18, kam patrím aj ja. Podľa toho sú potom rozdelené zápasy aj na jednotlivé dni.

Čo si máme predstaviť pod tým, že súťažíš v amatérskej kategórii?

Pri profesionálnych zápasníkoch, ktorých vidíme napríklad v Oktagone, platí, že majú malé rukavice, nemajú žiadne chrániče na holene a sú iba v kraťasoch. Rozdiel je aj v tom, že pri amatérskom MMA nie sme za zápasenie platení, aj keď možno existujú výnimky. V amatérskej súťaži tiež máme väčšie rukavice, holenné chrániče, zápasové tričko a, samozrejme, kraťasy.

zdroj: Archív A.L.

Prejdem ku konkrétnemu turnaju. Tebe sa tým splnil sen, nie?

Samozrejme, veď je to tá najvyššia úroveň amatérskeho MMA. Je to síce taký malý sen, ale nenazval by som to mojím hlavným snom. Je to skôr taký môj medzicieľ či medzizastávka.

Takže to berieš ako odrazový mostík k tomu, aby si sa posunul do nejakej organizácie? Akú máš vysnívanú organizáciu?

Vysnívaná organizácia je určite UFC, lebo kto sa nechce dostať do UFC? Predsa len je to úplne najvyššia úroveň, kam sa môže MMA zápasník dostať. Ale určite si viem sám seba predstaviť zápasiť aj v Oktagone, Cage Warriors či PFL. Sú to všetko profesionálne organizácie, kam by som sa neskôr, keď prejdem do profi MMA, chcel dostať.

Máš možnosť dostať pozvánku aj v amatérskej kategórii? Ako to u vás funguje?

V amatérskom MMA to zatiaľ takto nemáme, lebo máme zväzy a okrem toho sú len dve veľké svetové organizácie.

Stav si za 30 € bez rizika a získaj aj 30 free spinov!

Reklama

Chcem bonusy

Reklama

Chcem bonusy

Ak tomu dobre rozumiem, tak sa vieš postupne vyvíjať a postupovať vyššie?

Áno. Máme národnú ligu, ktorú organizuje Slovenský zväz a najviac, čo sa v nej dá získať, je titul Majstra Slovenska, čo sa mi podarilo. Na základe toho sa môžete dostať do reprezentácie a odtiaľ môžeme ísť na Majstrovstvá Európy alebo sveta.

Aká bola tá tvoja cesta, celý ten tvoj príbeh? Kedy si začal so zápasením a v ktorom momente si si povedal, že to chceš robiť na profi úrovni?

S bojovými športmi som začal v siedmich rokoch, vtedy som ešte robil karate. Pri ňom som vydržal približne šesť rokov a skončil som aj tretí na Majstrovstvách Slovenska. Vtedy som si povedal, že z toho môže byť niečo viac a uvedomil som si, že to chcem začať robiť profesionálne. Potom moja cesta pokračovala cez kickbox, thajský box alebo brazílske jiu-jitsu, až som napokon skončil pri MMA.

Pomáha ti v tvojom športovom napredovaní aj klub, pod ktorého hlavičkou zápasíš?

Vytvorili mi tu perfektné podmienky a mám perfektných trénerov, takže určite áno. Moji tréneri Riško Dobrotka a Ján Šuniar sú perfektní ľudia. Pomáhajú mi či už v príprave ako zápasníkovi, ale taktiež ma vychovávajú ako človeka. Rovnako to musím povedať aj o ľuďoch z nášho klubu, či už sú to náš manažér Vlado Piperek a hlavný tréner Vlado Moravčík. Postavili nám tu napríklad saunu, dve telocvične. Máme všetko, čo potrebujeme.

Za pár dní, odkedy robíme tento rozhovor, odlietaš na majstrovstvá do Abú Zabí. Keď už sme načali tvoju prípravu, v čom sa odlišuje od toho, keď ideš na bežný turnaj a čo robíš inak teraz, keď sa pripravuješ na taký veľký turnaj?

Keď idem napríklad na národnú ligu, ktorú organizuje MAMMAL (Slovenská amatérska MMA Liga), tak to neberiem v úvodzovkách až tak vážne. Príprava na tieto zápasy nie je taká špecifická ako pri IMMAF. Na majstrovstvách majú totiž pre pravidlá zápasníci iné štýly, na čo sa musím pripraviť. Zápasníci budú silnejší, rýchlejší, bude to iné ako napríklad v národnej lige, keďže v slovenskej lige nevieme, koho dostanem. Môžem dostať postojára, ale aj zemiara. Ale už mám napozerané videá z IMMAF a viem, aké typy zápasníkov tam sú.

Vieš sa na IMMAF pripraviť individuálne aj na potenciálnych súperov? Vieš, koho môžeš dostať?

Aby som to porovnal, keď ideme na slovenskú ligu, tak mi tréneri dávajú aj tabuľky rozlosovania zápasov, že kto s kým pôjde a kedy s ním pôjde. Tam už viem týždeň dopredu pred zápasom, koho dostanem, viem si to napozerať a viem, čo môže spraviť. Ale keď idem na IMMAF, je to predsa môj prvý turnaj tohto typu, takže ešte nepoznám súperov a viac-menej je príprava všeobecná.

V čom si silnejší ty? V postoji alebo skôr na zemi?

Ja sa necítim ani ako najlepší postojár, ani ako najhorší postojár. Taktiež sa necítim ani ako najlepší zemiar, ale ani najhorší zemiar. Dovolím si povedať, že som komplexný fighter, lebo s wrestlerom viem wrestliť a s postojárom viem bojovať v postoji.

Ivan „Buki“ Buchinger ešte nekončí: „Tak ma zbil, že som mal mesiac zlé sny,“ spomína zápasník MMA

Myslíš si, že je niečo, čo by ťa mohlo prekvapiť? Predsa len to bude viac dní, viacero zápasov. Možno aj po psychickej stránke budeš vnímať tento turnaj inak.

Dovolím si povedať, že som už tak nejako vyzápasený. Predsa, mal som okolo 300 zápasov v karate a okolo 50 zápasov v brazílskom jiu-jitsu. Ale pripravujem sa viac-menej na všetko. Čakám od súperov všetko, ale nemyslím si, že je niečo také, čo by ma mohlo zaskočiť. Počítame však s tým, že súperi sú elita, od ktorých môžeme čakať všetko.

Máš stanovený aj nejaký míľnik, ktorý chceš dosiahnuť, alebo je pre teba úspechom už len to, že nás vôbec ideš reprezentovať?

Hlavný cieľ tohto turnaja je medaila. Už len to, dostať sa na majstrovstvá, je úspech, ale samozrejme, každý chce medailu. Ja si myslím, že je reálne, že by som ju mohol získať, či už zlatú, striebornú alebo bronzovú.

zdroj: Archív A.L.

Aké emócie to v tebe vyvolalo, keď si sa dozvedel, že ideš do Abú Zabí?

Moja sesternica vtedy mala prvé sväté prijímanie a boli sme na ceste, keď mi volal manažér, že: „Počuj, bol si nominovaný do reprezentácie a hneď ťa čakajú Majstrovstvá sveta.“ V ten moment to boli všetky emócie naraz. Bol som zaskočený, keďže to bol jeden z mojich cieľov – reprezentovať Slovensko na takom prestížnom turnaji a na takej elitnej úrovni, ako sú práve Majstrovstvá sveta.

Pokiaľ viem, stále si aj študent. Ako sa ti to darí všetko skĺbiť? Máš tréningy, máš rodinu, máš školu, priateľov. Ako bežne funguješ?

Študujem v Banskej Bystrici na športovej škole, kde máme všetko prispôsobené, keďže sme športovci. Môj klub Dracula MONACObet Gym spolupracuje so školou, čiže mám ranné tréningy, potom mám školu a potom zas poobedné tréningy. Všetko to máme prispôsobené, a aj keď máme nejaké turnaje a sústredenia, náš manažér Vlado Piperek nám to vie či už ospravedlniť, alebo zariadiť tak, aby sme to stíhali. Systém je skvele nastavený, či už z hľadiska školy alebo športu.

Máš popri tréningoch a škole aj nejaký voľný čas?

Mám, pretože aj regenerácia je dôležitá. Niekedy regenerujem tak, že ležím v posteli, idem sa niekde prejsť alebo idem von s kamarátmi. Som športovec už nejaký ten čas a naučil som sa nastaviť si time management, za čo ďakujem športu. Pomohol mi aj odbor, ktorý študujem – športový manažment a marketing.

Ak nebudeš v ďalekej budúcnosti zápasiť, vidíš sa aj v úlohe trénera?

Viem si predstaviť, ako trénujem, keďže aj zo školy mám tretí stupeň trénerstva, ktorý môžem rozvíjať ďalej. Môžem ísť aj na iné školy, mám kopec možností.

Keď ideš reprezentovať Slovensko, vnímaš to tak, že je na teba vyvíjaný tlak? Ako sa s tým vyrovnávaš?

Priznám sa, že stres nemám. Ak by aj áno, môj hlavný tréner Vlado Moravčík ma naučil dychové cvičenia, ktoré mi pomáhajú či už pred tréningom, po tréningu, pred zápasom alebo po zápase, aby som sa vyrovnal s emóciami.

Aké to je pre teba pracovať s legendou, akou je Vlado Moravčík?

Vždy, keď idem na tréning, tak idem okolo vitrínky, kde sú všetky jeho opasky. Snívam, že sa dostanem na jeho úroveň. Mám voči nemu neskutočný rešpekt a úctu.

Je pre teba aj inšpiráciou, alebo máš vzory a inšpirácie aj v iných zápasníkoch?

Je to jeden z mojich vzorov, od ktorých si beriem príklad. Môj najväčší vzor je však tréner Richard Dobrotka, keďže je to perfektný človek, perfektný tréner, ale aj perfektný zápasník. Strašne veľa nás naučil, či už on, ale aj Vlado.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lupták Adam (@luptak_adam_)

Čo ťa na tomto športe baví najviac? Dá sa to vôbec konkretizovať?

Cesta bojovníka. Je to perfektný pocit, keď vyhráte zápas a zrazu vám zodvihnú ruku nad hlavu. Je to neskutočná radosť. Takže pochopiteľne ma najviac baví vyhrávať zápasy, ale aj zápasiť, keďže v zápase je veľa emócií. Keď som mal prvý zápas na prvom turnaji, môj súper neprišiel. Ja som do klietky nastúpil a vtedy som si povedal, že tento šport chcem robiť. Vojsť do klietky je totiž neuveriteľná eufória.

Keby si si mohol kohokoľvek na svete vybrať, tak s kým by si chcel zápasiť?

Ťažká otázka, ale asi by to bol Demetrious Johnson, ktorý zápasí pod prezývkou Mighty Mouse. On je váhovka 57 kg a je jeden z najlepších na svete, a to aj historicky. To, čo dokázal on, je neuveriteľné. Jeho bojový štýl je neuveriteľný. Je dobrý na zemi aj v postoji. Na takú úroveň by som sa chcel určite raz dostať. Ale zápasil by som asi s každým (smiech).

Máš aj nejaký prirodzený rešpekt pred tým, ako ideš do klietky?

Keďže nikdy nevieme, čo sa môže stať, tak je to prirodzené. Môže prísť zranenie, môžem prehrať, môžem vyhrať. Je tam aj nejaký ten stres pred zápasom, ale ako vojdem do klietky, tak mám zrazu čistú hlavu, myslím už len na zápas.

zdroj: Archív A.L.

Máš aj nejaký predzápasový alebo pozápasový rituál?

Ak nerátame rozcvičku, tak asi žiadny.

Ale určite máš obľúbené jedlo, ktoré si dáš po zápase?

Aby som bol úprimný, keďže robíme váhu, po zápase zjem vždy to, čo mi príde prvé pod nos.

My sme sa tu síce bavili o majstrovstvách, ale to nie je tvoj jediný úspech. Nedávno si bol vybratý aj ako člen tímu, keď si išiel do Paríža so slovenským olympijským tímom. Uspel si spomedzi 150 uchádzačov v projekte Ukáž sa! Aký to bol pre teba pocit, keď si sa to dozvedel?

To má za sebou celý príbeh. Ja som vtedy prišiel na tréning a otec mi povedal, že chcú so mnou urobiť rozhovor, tak prídeme trošku skôr. V tom čase som nevedel, že som niečo vyhral. Po rozhovore mi dali do ruky telefón, kde bola jedna z olympioničiek Zuzana Paňková, ktorá mi povedala, že som bol vybraný na olympiádu v Paríži. Bol som plný eufórie, odovzdali mi veľkú symbolickú letenku. Neskutočná emócia a pocit. Taký som bol rád. Je to obrovský úspech.

Čo si si z toho Paríža odniesol?

Odniesol som si nejaké suveníry, to je hlavné (smiech). Ale teraz vážne… Na každom jednom zápase, či už to bol volejbal, zápasenie, wrestling, bolo vidieť, aký má ten športovec rešpekt a úctu k tomu, že tam môže byť. Všetko to tam bolo krásne. Keď pozeráte olympijské hry na obrazovke, nemajú takú emóciu, ako keď ste tam osobne. Priniesol som si odtiaľ veľmi cenné zážitky.

„Šatan asi stratil súdnosť, Ramsay už dva roky presluhuje.“ Bývalý hokejový tréner ostro kritizuje SZĽH

Na čo si zo svojej doterajšej kariéry spomínaš s najväčšou radosťou?

Rád spomínam na Majstrovstvá Slovenska, kde som vyhral ešte ako malý chlapec. Mám z toho aj video, kde vidno, že som ešte krpec. Bol to taký môj prvý úspech.

Odvtedy si prešiel už veľmi dlhú cestu. Aké sú teda tvoje plány do budúcnosti?

V pláne je stať sa profesionálnym MMA zápasníkom v nejakej organizácii. Tiež by som chcel povyhrávať nejaké tie tituly, opasky, nabrať skúsenosti a hlavne by som chcel ísť vzorom, či už mladým MMA zápasníkom, ale aj obyčajným ľuďom.

Čo by si odkázal tým nádejným budúcim zápasníkom, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou začať s bojovými športami?

Nech do toho idú, nech neváhajú, nech to skúsia, lebo keď neskúsiš, nedáš. Ja mám také motto, ktorým sa riadim – cieľ je cesta. Tak to nech si zapamätajú, ja sám to mám stále v hlave. Ale nech myslia aj na to, že treba skúšať nové veci, pokojne aj zápasenie. Ale hlavne nech športujú, lebo hýbať sa je dôležité.

Čítaj viac z kategórie: Šport