Adam zanechal kariéru baseballistu, aby za tisíce eur maľoval zvieratá. Predáva ich celebritám

Adam Jílek je český maliar a absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe. Začal s klasickou maľbou a dostal sa až k reštaurovaniu diel iných autorov. V obrazoch znázorňuje najmä zvieracie motívy, v ktorých premieta osobné príbehy zo svojho života a tiež v nich reflektuje súčasnú dobu a spoločnosť, v ktorej žijeme.

Nešetrí kritikou súčasnej spoločnosti a poukazuje na jej nedostatky. Verí, že v každom jeho obraze si akýkoľvek divák môže nájsť svoj vlastný význam a príbeh. 

Adamovo umenie je súčasťou súkromných zbierok v Európe aj v USA. Verejne ich vystavoval napr. v pražskej Národnej galérií či v Tancujúcom dome. Najviac hrdý je však na svoju výstavu umenia v Miami. V roku 2019 ho magazín Forbes zaradil do rebríčka 30 pod 30.

• Prečo sa rozhodol skončiť s baseballovou kariérou?
• Za akú najvyššiu sumu sa mu podarilo vydražiť obraz?
• Ktorý český umelec ho najviac ovplyvnil?
• Prečo sa nikdy na svoje obrazy nepodpisuje spredu?

Vo svojich dielach často zobrazuješ zvieratá s ľudskými vlastnosťami či vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami. Čo je za tým? Majú tvoje diela nejaký spoločný menovateľ či nosnú myšlienku?

Tých faktorov je viac, ale medzi tie hlavné patrí určitá sloboda a odľahčenosť v tom, čo chcem práve znázorniť – nie vždy ide o ľahké témy alebo pozitívne ľudské vlastnosti, skôr naopak. Zvieratá sú často vnímané ako krehké, nepoškvrnené negatívnymi ľudskými vlastnosťami, ako napríklad zlo alebo závisť.

Prostredníctvom zvieraťa, predovšetkým jeho tváre, dokážem tieto témy odovzdať oveľa stráviteľnejšou formou, odľahčene, často s humorom a nadsadením. Význam aj vďaka tomu zostane trochu skrytý.

Tento prístup mi tiež dovoľuje hrať sa s dvojzmyslom. Mojím cieľom nie je divákovi naservírovať a vnuknúť moju myšlienku s ktorou som obraz maľoval, ale skôr naopak. Som rád, keď si každý vyloží obraz po svojom.

zdroj: Adam Jílek

Tvojím snom bola baseballová kariéra, v ktorej ste so spoluhráčmi dosiahli na strednej škole titul majstrov Európy. Kedy si prvýkrát v sebe objavil vášeň pre maľovanie obrazov a umenie? 

Vášeň a radosť z maľovania prišli súbežne s nástupom na strednú umeleckú školu Václava Hollara v Prahe, na ktorú som sa paradoxne hlásil preto, aby som mal viac času na baseball.

Môj príchod sem bol zmenou o 180 stupňov – maľovanie ma natoľko pohltilo, že som potom už nechcel robiť nič iné. Je to ťažko opísateľné, ten „umelecký svet“ mi bol zrazu v tej puberte nejako bližší a atraktívnejší.

Ako na túto tvoju kariérnu zmenu zareagovali tvoji najbližší?

Okolie to prijalo dobre, aj keď spoluhráčov to, samozrejme, mrzelo, rovnako ako mňa samotného, ale v rodine som mal a mám podporu vo všetkom, za čo som vďačný, takže doma to bolo bez problémov.

Bola tvoja vášeň pre umenie to jediné, čo ťa prinútilo ukončiť úspešnú športovú kariéru alebo za tým bolo niečo viac? Akým športom sa venuješ dnes?