Adriana Rakovská: Vydávame cez okienko, nech máme aspoň na nájom a výplaty pre zamestnancov, ale nestačí to

  • V súčasnosti je na Slovensku približne 12 000 rôznych gastronomických  prevádzok a zariadení, čo predstavuje približne 50 000 pracovných miest
  • Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktorá stále uplatňuje základnú sadzbu DPH na stravovacie služby
Bez názvu
Kávičkári.sk/Ondrej Bobek, Tomáš Turek
  • V súčasnosti je na Slovensku približne 12 000 rôznych gastronomických  prevádzok a zariadení, čo predstavuje približne 50 000 pracovných miest
  • Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktorá stále uplatňuje základnú sadzbu DPH na stravovacie služby

„Rakúsko a Česká republika podporujú svojich lokálnych producentov a podnikateľov aj mimo tejto pandemickej situácie viac, ako Slovensko,“ upozorňuje ekonómka Eva Nemšáková. Ministerstvá prišli s niekoľkými formami pomoci – Prvá pomoc , Prvá pomoc +, Dotácia na nájomné, Schéma pomoci v cestovnom ruchu, odklad odvodov. Aká je však situácia medzi majiteľmi prevádzok? Spýtali sme sa niekoľkých z vás… 

V súčasnosti je na Slovensku približne 12 000 rôznych gastronomických  prevádzok a zariadení, čo predstavuje približne 50 000 pracovných miest. Tieto zariadenia sa podieľajú na hrubom domácom produkte v objeme zhruba 1,5%, teda 1,5 miliardy eur, a to nie je, podľa ekonóma Júliusa Činčalu, zanedbateľná čiastka. Pri zhrnutí všetkých ekonomických opatrení sa mnohí pozastavujú nad tým, prečo gastro stále volá po ďalšej podpore. V akých riešeniach vidia nádej na záchranu gastro sektora ekonómovia?

felka-poprad-velka-69

Zníženie sadzby DPH po vzore iných štátov Európskej únie

Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktorá stále uplatňuje základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. So sadzbou 20 % máme štvrtú najvyššiu DPH na gastro služby v EÚ. Zníženú sadzbu na reštauračné služby (5 % – 13 %) aplikuje 19 štátov Európskej únie. I Európska komisia odporúča, medzi inými, práve tento krok členským štátom EÚ na elimináciu dopadov pandémie na gastro sektor„Chápem, že to bude znamenať výpadok v štátnej kase. Na druhej strane, koľko tento výpadok bude, ak nepodporíme spotrebu? Ak nespravíme opatrenia, ktoré pomôžu jednotlivým odvetviam?

A nie len v gastro priemysle. Pozrime sa na Nemecko. Zníženie DPH na 16% sa prejavilo ako veľmi účinný nástroj na podporu spotreby. Zníženie DPH v stravovacích zariadeniach šlo v niektorých krajinách na 10 až 5% DPH. I keď sa ceny znížili len minimálne, podnikatelia si vedeli takto kompenzovať svoje výpadky predchádzajúcich tržieb,“ povedal, koncom roka 2020, k zníženiu DPH ekonóm Július Činčala v rozhovore pre náš portál.  Aj iniciatívna „10 pre gastro“ vo svojej petícii, ktorú podpísalo už vyše 10 tisíc ľudí, apeluje na zníženie DPH na 5 – 10 %, po vzore Českej republiky. V opatrení formou zníženia DPH sa zhodujú aj s platformou #StáleMámechuť. „Pokiaľ by ministerstvo financií nepripravilo podobne „krkolomný“ zákon, ako napríklad v prípade piva v Českej republike, kde sa rozdielne sadzby DPH uplatňujú v skratke podľa toho, či sa jedná o pivo načapované do pohára v podniku alebo predávané vo fľaši v maloobchode, pričom túto zníženú sadzbu používame na Slovensku na niektoré potraviny už teraz, mohlo by to gastro podnikom pomôcť, nakoľko zníženie DPH by sa priamo premietlo do zníženia ceny jedál či nápojov pre konečného spotrebiteľa.

V aktuálnej situácií je totiž práve koncová cena pre spotrebiteľa rozhodujúca v tom, či uprednostní nákup potravín obchode alebo sa vráti napríklad k stravovaniu v reštaurácií,“ priblížila problematiku zníženej sadzby DPH v Českej republike a dopad jej uplatnenia Eva Nemšáková z poradenskej spoločnosti V4 Group.

studenti

Ako sa vzdelávajú študenti hotelových a odborných škôl počas korony? A ako vyzerá prax bez praxe?

Okolité štáty sú na tom s pomocou lepšie

Každá krajina prijala v boji s pandémiou rozdielne opatrenia, pričom Rakúsko ako aj Česká republika, podľa Evy Nemšákovej, tradične, podporujú svojich lokálnych producentov a podnikateľov aj mimo tejto pandemickej situácie viac, ako na Slovensku. „S údivom sa pozeráme na Rakúsko, ktoré podnikateľom dotuje celý výpadok ich tržby, a to aj nad rámec existujúcich opatrení.

Podnikateľom tam v novembri preplatili 75 % celkových tržieb z roku 2019,“  povedal pre startitup.sk predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, Daniel Krakovský. Porovnajme si to konkrétnejšie: Napríklad v Českej republike sú zatvoreným prevádzkam preplácané mzdové náklady vo výške 100 % a nájomné vo výške 100 % bez nutnosti dohody s prenajímateľom. „Zásadný rozdiel vidím vo vnímaní pomoci týkajúcej sa úhrad nájomného, ktoré v prípade menších kaviarní alebo reštaurácií predstavujú často najpodstatnejšiu časť nákladov na samotný chod prevádzky.

Na Slovensku sa tieto náklady započítavajú do celkových fixných nákladov, nepreplácajú sa v plnej výške ako napríklad v Českej republike. Ak by sme si teda mali rozobrať konkrétny prípad, ak prevádzkovateľ dostane pomoc od štátu po niekoľkých mesiacoch od začatia výpadku jeho príjmov, môže to byť pre neho pri úplne zatvorenej prevádzke likvidačné práve kvôli tomu, že nájomné sa platí častokrát kvartálne, niekedy dokonca ročne vopred a takýto prevádzkovateľ nie je schopný tento náklad uniesť v ďalšom období. S neistým výhľadom budúceho výnosu nie je ľahké prijať rozhodnutie, či nájomnú zmluvu napríklad predĺžiť.

Rovnako na strane prenajímateľov je táto situácia komplikovaná, pretože na nehnuteľnostiach viaznu úvery, je potrebné uhradiť daň z nehnuteľností či zálohy za dodávky médií. To vytvára špirálu druhotnej platobnej neschopnosti nielen u prenajímateľa nehnuteľnosti, ale aj ďalších jeho dodávateľov,“ priblížila ekonomický pohľad na problematiku dotácie na nájomné Eva Nemšáková.

Úľavy na daniach a odvodoch?

V Čechách dostávajú prevádzky aj príspevok vo výške 400 Kč (cca 15 eur) na jedného zamestnanca za každý zatvorený deň. Iniciatíva „10 pre gastro“ by uvítala aj iné daňovo – odvodové úľavy, ktoré by pomohli prevádzkam prežiť a zachovali by sa tak desaťtisíce pracovných miest, či už priamo v gastronómii alebo v súvisiacich dodávateľských odvetviach. Tu vidia rezervy aj ekonómovia. „Zatiaľ sa v súvislosti s pandémiou nespomína aj často skloňovaná výhrada zamestnávateľov, a to pomerne vysoké odvodové a daňové zaťaženie na Slovensku.

Opatrenia v tejto oblasti by si však vyžadovali komplexnejšiu zmenu v zákone o dani z príjmov a v legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, čo nepovažujem v terajšej situácií za realistické,“ zhodnotila Eva Nemšáková.  Platforma #StáleMámechuť apeluje aj na štátne záruky úverov pre gastro sektor a priamu finančnú podporu konzumácie v gastro podnikoch. „Vo vzťahu k poukazom na konzumáciu vidím zásadný problém v tom, že sa jedná o úplne novú legislatívu, teda tu je podľa mňa rozhodujúcim faktorom čas potrebný na prípravu a implementáciu takéhoto benefitu do praxe. Štátne záruky sa mi tiež javia pre oblasť gastro prevádzok ako málo pravdepodobné, nakoľko väčší prevádzkovatelia reštaurácií a kaviarní spravidla dokážu využiť bežné komerčné úvery, avšak menšie spoločnosti či živnostníci nedosahujú takú finančnú kondíciu, pri ktorej by nevznikali obavy, že podnikateľ napriek štátnej pomoci či záruke situáciu zvládne,“ vniesla do problematiky viac svetla.

Nedeľné varenie

Vymáhanie, konkurzy a splátkové kalendáre

No ďalšia pomoc, bez zdĺhavých legislatívnych riešení, podľa ekonómia Činčalu, predsa len existuje: „Určite by som šiel cestou podpory vo výške 100% celkovej ceny práce. Podpora pre zatvorené prevádzky pri nájomnom, ako sme mohli vidieť Českej republike. Bez toho, aby ubral so svojich nárokov prenajímateľ. Zastavenie vymáhania záväzkov zo strany štátu a pristúpenie na splátkové kalendáre bez nutnosti kolaterálu. Odbúrať administratívnu záťaž napr. pri konkurzoch a reštrukturalizáciách, ktorá dnes trvá celé roky. Kompenzácia výpadkov tržieb. A nakoniec, avšak nie najmenej dôležité je aspoň dočasné zníženie DPH.“

Na to, ako vnímajú, dosiaľ, poskytnutú pomoc štátu, sme sa opýtali viacerých prevádzok:

„Odškodneniu by som dal iný názov, možno ochrana pred dlhovou špirálou voči štátu? Tie 4%, by poslúžili práve na to, aby sme uhradili  dane, resp. DPH a odvody. Momentálne máme niektoré dievčatá „na prekážkach v práci“, požiadali sme teda aj o Prvú pomoc + a aj vďaka tomu sme síce prežili uplynulý rok v krízovom režime a  s finančnými ťažkosťami, ale bez značných dlhov. Sme vďační aj za to málo, nemusíme aspoň žiadať o splátkové kalendáre. Umožňuje nám to však viacero premenných skutočností a tiež ľudská ústretovosť, ktoré sa v našom prípade “namiešali”.

Všeobecne je však pre väčšinu prevádzok táto situácia absolútne likvidačná, o tom niet pochýb. Je treba spomenúť, že tu je viacero spoločností priamo napojených na gastro, ktoré týmto stavom nielen že trpia, ale majú aj existenčné problémy, od producentov a distribútorov mlieka, pražiarne, výrobcov nápojov, cukrárenské výroby, až po distribúciu alko/nealko.”

Lukáš Sládkovič, spoluvlastník kaviarne Café Sládkovič v Trenčíne a  Café Republika v Žiline

„ Žiadali sme o Prvú pomoc na Úrade práce, odtiaľ pri prišlo niečo málo v prvej vlne a aj teraz, v druhej. Ďalšie žiadosti o pomoc máme podané, no zatiaľ bez odozvy. Mám svoju prevádzku rada, chodím tam každý deň i keď mám zatvorené. A zatiaľ to tak zostane, nechcem byť sklamaná, že mi za celý deň príde len 5 ľudí.“

Adriana Rakovská, Café Café, Prievidza

Adriana Rakovská

„Áno, požiadali sme a musím veľmi pochváliť ministerstvo za rýchle a ústretové jednanie pred podaním žiadosti. Potrebovali sme niečo upresniť a o 5.20 ráno odpísali na mail. Aj potom reagovali veľmi pružne, navigovali nás, niečo nechali na naše zváženie, poradili… To si veľmi cením. Žiadosť sme posielali až po Novom roku, čakali sme na potrebné dáta od účtovníčky. Sme v poradí. Keď príspevok od Ministerstva dopravy porovnám s Prvou pomocou +, ktorú tiež čerpáme, je pre nás finančne oveľa zaujímavejší. Samozrejme sa to vždy odvíja individuálne od prepadu v jednotlivých mesiacoch.

V tejto schéme sme mohli žiadať iba za dva mesiace, leto sme celkom zvládli. Každopádne aj keď je komunikácia veľmi dobrá, pomoc je veľmi pomalá. Čo sa prevádzky týka, vydávame cez okienko, nech máme aspoň na nájom a výplaty pre zamestnancov, ale nestačí to. Hlavne teraz, v zimnom lockdowne, keď je zákaz vychádzania, to už je celkom zúfalé.  Myslím, že do budúcna začne byť dôležité nebyť závislý len na podnikaní v gastre…“

Ivan Kočner, Mlsná Emma, Pezinok

ivan kočner

„Po dlhodobom uzatvorení mojej prevádzky sme ku koncu roka 2020 vytvorili v spolupráci s barmanom Róbertom Šajtlavom krásny spoločný projekt Vianočná ReBarbora. Naši zákazníci nás podporili svojou návštevou aspoň vonku na terase pri stolíkoch, ktoré však boli zakázané z dôvodu zhoršujúcej sa pandemickej situácie, ktorá trvá doposiaľ. Zatiaľ som možnosti pomoci neskúmala, ale určite sa budem informovať. Momentálne fungujem iba objednávkovým systémom. Od marca, keď sa oteplí a bude to možné, rada by som prevádzku opäť otvorila.“

Barbora Martinus, ReBarbora, Trnava

rebarbora

 

Pohľad odborníka: Mgr. Ing. Evy Nemšákovej, partnerky poradenskej spoločnosti V4 Group:  Ak by nemali prevádzky zatvorené, podpora by stačila…

„Pokiaľ by gastro prevádzky v tomto období mohli byť už otvorené, domnievam sa, že štátna pomoc aj v tomto rozsahu by pomohla opätovne naštartovať sa mnohým subjektom. Bohužiaľ pandemická situácia a takisto rýchlosť plánovaného očkovania vyvolávajú otázniky nad termínom otvorenia gastro prevádzok a ich návratom do „normálu“. Preto bude veľmi dôležité, aby štát reflektoval pretrvávajúcu situáciu v ďalších schémach pomoci a prípadne aktivoval opatrenia na podporu udržania zamestnanosti. V konečnom dôsledku v gastro biznise ide o zamestnancov, ktorí môžu vytvoriť ďalšiu vlnu nezamestnaných v prvom kvartáli nového roka, čo bude mať opätovne vplyv na štátny rozpočet. Je preto v záujme štátu vytvoriť také podmienky pre podnikateľov, aby štátu pomohli niesť zodpovednosť za svojich zamestnancov a neprepúšťali ich z pracovného pomeru.

Zdroj: kavickari.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech