Andrea z uznávaného „ateliéru chutí“ v Šamoríne: Ocenenia sú impulz pre tržby, no lojalitu hostí si musíte odmakať každý večer
- „Nechceme byť len ďalšou reštauráciou“
- Andrea Jobbová otvorene hovorí o budovaní destination podniku
- Ľudia sú za zážitkom ochotní cielene cestovať
- „Nechceme byť len ďalšou reštauráciou“
- Andrea Jobbová otvorene hovorí o budovaní destination podniku
- Ľudia sú za zážitkom ochotní cielene cestovať
Prejsť z komorného priestoru v satelite Bratislavy do moderného hotela v Šamoríne nie je len o sťahovaní nábytku. Je to o úplnom prekopení biznis modelu a odvahe priznať si, že ak chcete rásť, pôvodná nálepka vám už nestačí. Andrea Jobbová v Ateliéri Flavors by SushiYA ukazuje, ako vyzerá vedomá transformácia gastropodniku, ktorý sa nebojí opustiť svoju komfortnú zónu.
Z malej prevádzky pre osemnásť ľudí vybudovala v Hoteli Arena koncept pre päťdesiat hostí, kde už nejde len o sushi, ale o komplexný kulinársky zážitok. Rebranding na Atelier Flavors nebol len kozmetickou zmenou názvu, ale strategickým ťahom, ktorý majiteľom rozviazal ruky v kuchyni a otvoril dvere k širšej klientele.
V rozhovore nám Andrea prezradila, prečo dnes robí rozhodnutia na základe tvrdých dát a nie pocitov, a ako sa buduje lojalita v regióne, kde si ľudia potrpia na reálnu hodnotu za svoje peniaze.
Na otázky Startitup odpovedá Andrea Jobbová.
- Prečo sa úspešný podnik rozhodol opustiť zabehnutú Rovinku?
- Čo priniesol odvážny rebranding zo SushiYA na Atelier Flavors?
- Ako zvládla majiteľka prechod z 18 na 50 miest k sedeniu?
- V čom sa správanie hostí v Šamoríne líši od Bratislavy?
- Ktoré ocenenie pomohlo podniku vybudovať si meno v regióne?
- Dá sa udržať kvalita servisu aj pri výraznom raste kapacity?
- Ako sa zmenila ekonomika podniku po presune do hotela?
- Prečo dnes v kuchyni rozhodujú dáta a nie pocity?
- Čo je kľúčom k udržaniu lojality zákazníkov v menšom meste?
Čo bol hlavný impulz pre rozhodnutie presunúť podnik z Rovinky do Šamorína – išlo viac o biznisové dôvody, alebo limit pôvodného konceptu?
Bol to prirodzený posun. V Rovinke sme si vybudovali stabilný základ, no priestor aj kapacita nás začali limitovať. Kapacita bola malá a neumožňovala nám organizovať väčšie rodinné oslavy či uzavreté spoločnosti. Posunuli sme sa kapacitou z 18 miest na 50 miest, čo nám otvorilo úplne iné možnosti fungovania. Chceli sme sa presunúť na miesto, ktoré nie je len o jedle, ale o celkovom zážitku – kde sa spája kvalita, prostredie a servis. Zároveň sme v tom videli jasnú príležitosť – stále máme ambíciu prinášať kvalitnú gastronómiu aj mimo Bratislavy. Aby ľudia nemuseli cestovať za dobrým večerom, ale mali ho dostupný vo svojom regióne, kde takýto typ konceptu dlhodobo chýbal.
Ako sa zmenila vaša cieľová klientela po presune do nového mesta a ako ste jej museli prispôbiť koncept aj cenotvorbu?
Klientela je dnes výrazne rôznorodejšia. Sme súčasťou Hotela Arena, čo prirodzene prináša aj hotelových hostí zo Slovenska aj zahraničia, zároveň máme silnú lokálnu klientelu aj hostí z okolia. Tomu sme prispôsobili aj koncept – zachovali sme kvalitu, ale upravili sme ponuku tak, aby bola využiteľná aj pre pravidelné návštevy. Musíme citlivejšie pracovať s cenotvorbou, aby dávala zmysel lokálnemu trhu. Chceme byť miestom, kam sa dá prísť nielen na špeciálnu príležitosť, ale aj na kvalitnú večeru v peknom prostredí – bez potreby ísť do Bratislavy.
Rebranding zo SushiYA na Atelier Flavors naznačuje širší gastronomický záber. Bol to strategický krok smerom k vyššej flexibilite a škálovateľnosti biznisu?
Áno, bol to vedomý a strategický krok. SushiYA nás definovalo pomerne úzko, no realita bola širšia. Atelier Flavors nám umožňuje pracovať s konceptom voľnejšie – kombinovať rôzne kuchyne, pracovať so sezónnosťou a reagovať na dopyt okolia. Zároveň to lepšie odráža to, čo robíme – modernú gastronómiu postavenú na kvalite, detaile a vyváženosti chutí.
Do akej miery bol presun spojený s investíciou – ako sa zmenili vaše fixné náklady a aký dopad to malo na ekonomiku podniku?
Bol to výrazný krok – finančne aj manažérsky. Fixné náklady narástli spolu s väčším priestorom a jeho nárokmi. Z komornej prevádzky sa stal podnik, ktorý musí fungovať systematicky – s dôrazom na plánovanie, kontrolu nákladov a efektivitu.
Aké boli najväčšie riziká, ktoré ste pri presune podstúpili, a ktoré z nich sa naplnili?
Najväčším rizikom bolo prijatie trhu. Začiatok potvrdil, že nestačí mať dobrý produkt – je potrebné systematicky pracovať na dôvere a povedomí. Zároveň nás však podržali stabilní zákazníci z Rovinky a okolia, ktorí za nami prišli aj do nového priestoru.
Ukázalo sa, že ak máte kvalitný základ, dá sa na ňom stavať – aj v novom prostredí. Ale chce to trpezlivosť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Šamorín má odlišnú dynamiku ako bratislavský satelit. V čom je podľa vás najväčší rozdiel v správaní zákazníkov?
Zákazník je tu citlivejší na hodnotu – potrebuje cítiť, že to, čo dostane, má zmysel. Šamorín ale dynamicky rastie a prichádzajú sem noví obyvatelia, ktorí majú vyššie nároky na kvalitu, zážitok, ale aj na prostredie a servis. Ak si tu vybudujete dôveru, zákazník je výrazne lojálnejší, čo je z dlhodobého hľadiska veľká výhoda. A práve na tej dôvere dnes stojí aj náš rast.
Ako sa vám podarilo vybudovať dopyt po modernom gastronomickom koncepte v meste, kde takýto segment nebol silno etablovaný?
Postupne a konzistentne. Kľúčová bola kombinácia kvalitného produktu, komunikácie a reálnej skúsenosti hostí. V menšom meste má osobné odporúčanie oveľa väčšiu váhu než klasická reklama. A na tom staviame my od začiatku.
Do akej miery vám pomohli ocenenia ako Falstaff pri budovaní značky v novom prostredí – premietli sa aj do tržieb?
Ocenenia sú pre nás potvrdením, že to, čo robíme, má zmysel, ale aj záväzkom neustále sa posúvať. Posun z 1 na 2 vidličky vo Falstaffe bol pre nás silným momentom. Z pohľadu zákazníka to funguje ako prvý impulz – dôvod prísť. To, či sa vrátia, však vždy stojí na reálnej skúsenosti u nás.
Z malej prevádzky s kapacitou 18 miest ste prešli do väčšieho priestoru. Ako sa táto zmena prejavila na kvalite servisu a riadení tímu?
Najväčšia zmena je v tom, že kvalita už nemôže stáť na jednom človeku. Musí byť postavená na tíme, systéme a kultúre. Našou úlohou bolo preniesť náš štandard na celý tím tak, aby bol zážitok konzistentný pre každého hosťa.
Aké konkrétne procesy ste museli zaviesť alebo zmeniť, aby ste dokázali udržať konzistentnú kvalitu pri väčšej prevádzke?
Zaviedli sme presnejšie štandardy – od receptúr a gramáží cez servis až po komunikáciu s hosťom. Zároveň bolo kľúčové vedieť sa rýchlo prispôsobiť novému prostrediu, hotelovému režimu a vyšším očakávaniam hostí. Aj preto sme časť tímu obmenili za ľudí, ktorí sa vedia adaptovať a fungovať v štandardizovanom prostredí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako dnes vyzerá váš biznis model? Je postavený skôr na vyššej obrátkovosti, alebo na prémiovom zážitku s vyšším spendom na hosťa?
Počas dňa ponúkame obedové menu, ktoré reflektuje potrebu rýchleho, ale kvalitného obeda v príjemnom prostredí. Večerný servis je viac o zážitku – romantické rande, oslavy, ale aj servis pre hotelových hostí. Tento model nám umožňuje lepšie využívať kapacitu a mať diverzifikovaný zdroj tržieb. Z pohľadu gastro biznisu je to dnes kľúčové pre stabilitu.
Gastronomický biznis na Slovensku čelí tlaku nákladov. Kde dnes cítite najväčší tlak a ako naň reagujete?
Najväčší tlak cítime v surovinách, ľuďoch a aj v celkovej kúpyschopnosti zákazníkov. Reagujeme efektivitou a optimalizáciou, ale nie na úkor kvality. Práve naopak – viac pracujeme s lokálnymi a sezónnymi surovinami, ktoré dávajú zmysel ekonomicky aj chuťovo. Aj vďaka tomu dnes nie sme limitovaní len úzkym ázijským konceptom a vieme flexibilnejšie reagovať na dopyt.
Akú rolu zohráva vo vašom raste práve finančný manažment – v čom vám pomáha váš background pri riadení podniku?
Gastronómia je emócia – okamžitá spätná väzba v podobe prázdneho taniera, spokojného hosťa alebo úsmevu pri stole. To je na nej to najkrajšie. Ale ak nemáte pod kontrolou čísla, veľmi rýchlo sa to otočí proti vám. Aj preto dnes oveľa viac pracujeme s dátami – pravidelne prepočítavame náklady, kontrolujeme dodávateľov a venujeme sa finančnému riadeniu detailnejšie. Dnes už väčšinu rozhodnutí robíme na základe dát, nie pocitu.
Vidíte Atelier Flavors ako koncept, ktorý sa dá ďalej replikovať, alebo má zostať jedinečným „destination“ podnikom?
Aktuálne ho vnímame ako „destination“ koncept. Miesto, kam ľudia prídu za atmosférou, jedlom a zážitkom. Nechceme byť len ďalšou reštauráciou – chceme byť miestom, ktoré si ľudia spájajú s konkrétnym pocitom a kvôli ktorému sú ochotní prísť cielene.
Ako pracujete s tvorbou jedálneho lístka z pohľadu biznisu – teda ktoré jedlá vám reálne generujú najvyššiu maržu a ktoré naopak vnímate skôr ako „signature“ zážitok pre budovanie značky, aj keď nemusia byť najziskovejšie?
Máme jedlá, ktoré tvoria stabilný základ tržieb, a zároveň jedlá, ktoré definujú značku a odlišujú nás. Ak od nás hostia odchádzajú s dobrým pocitom – či už to bolo rande, oslava alebo obyčajný večer – vtedy vieme, že to, čo robíme, funguje.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy