„Ak taxík nestiahne okná, začína streľba.“ Slovák opisuje zákulisie nakrúcania v štvrtiach pod kontrolou kartelov a gangov

Vstúpiť do sveta, kde pravidlá diktujú pouličné gangy a dr*gové kartely, si vyžaduje viac ako  len odvahu a dobrú techniku. Chce to žalúdok, schopnosť rýchlo čítať situáciu a absolútny rešpekt k prostrediu, kde aj banálna chyba môže byť tou poslednou.

35-ročný Zvolenčan Braňo, ktorý už viac ako 12 rokov žije v Bratislave, našiel svoju životnú vášeň na miestach, kam by bežný turista nevkročil ani v najhoršom sne. Hoci ho stále živí klasická práca v telekomunikáciách a predtým 6 rokov lietal ako steward, každé voľné euro a minútu investuje do svojho unikátneho dokumentárneho projektu Braňo Libre.

Väčšinu peňazí, ktoré zarobí prostredníctvom tvorby, vracia späť do ciest, fixerov, techniky alebo produkcie, takže projekt zatiaľ nie je jeho hlavným zdrojom príjmu a veľkú časť stále financuje z vlastných úspor. Jeho videá pritom nie sú žiadny nablýskaný cestovateľský obsah plný pláží a ázijského pouličného jedla.

Braňo prináša surovú, autentickú realitu z prvej línie nebezpečných zón, rozpráva sa so sicariom z mexického kartelu alebo s členmi obávaného gangu Barrio 18.

Prostredníctvom lokálnych fixerov a vlastnej intuície preniká do sivej zóny sveta, aby ukázal príbehy ľudí z okraja spoločnosti, ktorých životy často deformuje prostredie, v ktorom vyrastali. V otvorenom rozhovore hovorí o tom, ako sa buduje dôveryhodnosť v nebezpečnom biznise, prečo v najdrsnejších štvrtiach sveta pociťuje pokoj a či sa dá takáto extrémna tvorba na Slovensku vôbec finančne udržať.

• Ako vyzerá zákulisie prípravy rozhovoru s vrahom z dr*gového kartelu?
• Ktorý ho obávaný pouličný gang nečakane uväznil v pokazenom aute?
• Prečo pociťuje absolútny pokoj na miestach, kde bežne hrozia prestrelky?
• Kto mu kryje chrbát a pomáha prežiť v nepredvídateľnom teréne?
• Zmenil sa jeho osobný pohľad na svet po stretnutí s ľuďmi z okraja spoločnosti?

Tvoj projekt stojí na autentických výpovediach ľudí z prostredí, kam sa bežní tvorcovia nedostanú. Kde je podľa teba hranica medzi dokumentovaním reality a jej zbytočným dramatizovaním?

Tá hranica je podľa mňa veľmi subjektívna. To, čo ja vnímam ako autentické ukazovanie reality, môže niekto iný považovať za senzáciu alebo glorifikáciu zločinu. A ani neriešim, či je to pre niekoho senzácia. Ukazujem to, čo tam reálne je, ak je tam zbraň na stole, tak tam jednoducho je.

Nie som tam na to, aby som moralizoval, ale aby som priniesol surový materiál z prvej línie. Ak divák cíti adrenalín, je to preto, lebo tam reálne bol. Zároveň sa však snažím, aby za tým vždy bol aj kontext a ľudský rozmer, nielen lacný šok alebo clickbait.

Skôr sa snažím pozorovať než súdiť. Človek, ako sicario, pre mňa nie je filmová postava, ale často produkt prostredia, v ktorom vyrastal a žil. Veci, ktoré niektorí ľudia poznajú len z filmov, sú v iných častiach sveta realita.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Braňo Libre | Inside No-Go Zones (@branolibre)

Rozhovor so sicariom – teda nájomným vrahom, ktorý pracuje pre mexické kartely – je extrémne citlivá téma. Ako prebieha proces, kým sa k takému človeku vôbec dostaneš a čo všetko tomu musí predchádzať?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy